Preskočiť na hlavný obsah

Prečo sú baníci na svoju ťažkú prácu hrdí

Tiež patríte k tým, ktorí si myslia, že práca baníka spočíva najmä v kopaní uhlia krompáčom, zbíjačkou a lopatou?  Nechápete prečo sú baníci na svoju drinu hrdí?
V takom prípade tu máme pre Vás poučné čítanie.

Pokiaľ si teda naozaj myslíte, že väčšina práce baníka spočíva v presúkavaní a plazení sa po nízkych a úzkych chodbách v uhlí, a na pracovisku vysekávaní uhlia zo steny krompáčom či zbíjačkou, tak to je potom vážna vec. Pravdepodobne tak vážna, že by si vyžadovala odborné vyšetrenie u špecialistov.
Preto že v takom prípade zrejme mávate záchvaty retrofílie.

Retrofília je chronická nemoc, ktorá  sa prejavuje tým, že poznanie a technické vedomosti postihnutého sa zasekli na úrovni päťdesiatich až šesťdesiatich rokov dvadsiateho storočia, a neschopnosťou rozoznať, že technický rozvoj  pokrok napredoval ďalej.
Ak si dnešného baníka predstavujete ako účastníka Stachanovského hnutia zo starých ruských dokumentov, tak máte jasné príznaky.
 Našťastie mám pre vás aj dobrú správu - Svetová Zdravotnícka Organizácia zatiaľ nezaznamenala, že by niekto niekde na retrofíliu umrel. Jediným problémom zotrvávania myslenia v minulých dobách je to, že sa na vás informované okolie začne pozerať ako na ťuťmáka.   

Ak máte retrofilné videnie sveta, potom Vás asi prekvapí informácia, že takzvané ručné steny, kde sa pri ťažbe uhlia využívali len jednoduché mechanické pomôcky ako ručné mechanické stojky, banské sekery, rotačné vŕtačky, krompáče, lopaty a malé dopravníky ako hlavné technické prostriedky dobývania, skončili svoje účinkovanie ešte v 80tich rokoch dvadsiateho storočia.
Pred 37. rokmi!

Odvtedy sa na dobývanie uhlia v slovenskom podzemí už prakticky výlučne využívajú mechanizované dobývacie steny.
S hydraulickými sekciami výstuže, ktoré sa v prevádzke presúvajú samy pomocou ovládacích tlačidiel.
S dobývacími kombajnami veľkými a ťažkými ako nákladné auto, ktoré veľkým ozubeným valcom drvia frézujú a nahŕňajú uhlie zo sloja na veľkokapacitné dopravníky.
S raziacimi kombajnami veľkosti malého tanku, ktoré do hornín banské chodby doslova a do písmena vyfrézujú.

S drvičmi, ktoré pri porube v podzemí rozchrúmu stovky kilogramov ťažké kusiská uhlia.
Tisíce ton ťažký komplex prepojených strojov a zariadení  dobývacej steny sa postupne riadením človeka prehrýza uhlím.
Samozrejme, aj na mechanickom dobývacom komplexe porubu sú naporúdzi aj lopaty, krompáče, banské sekery a podobné ručné náradie. Lopatami treba totiž raz za čas z hydraulických sekcii na dopravník vyhádzať uhlie ktoré do uličky pre chôdzu vo výstuži napadalo a nafŕkalo z mechanického dobývania. Zbíjačkou alebo sekerou treba niekedy rozsekať a rozbiť priveľký veľký kus uhlia, ktorý sa uvoľnil zo sloja a vzpriečil sa na dopravníku.

Banícka práca zostáva ťažkou, preto že v bani narábate s ťažkými strojmi, ktoré sa musia občas naprávať a upravovať. Musíte pracovať s  masívnymi železnými výstužami - profilmi, s ktorými sa neustále manipuluje - na jednej strane bane ich zakladáte, na inej strane bane ich demontujete, nakladáte a prevážate na iné miesto určenia.

Už sme v jednom blogu z tejto rady spomenuli, že uhoľná baňa je ako živý organizmus. Neustále sa hýbe, presúva, sťahuje, upravuje, dopĺňa. Ročne sa v slovenských uhoľných baniach vyrazí 15 - 18 kilometrov nových chodieb v podzemí, zhruba rovnaký počet kilometrov takých chodieb v bani ročne zlikviduje dobývanie.

Pokiaľ si myslíte, že baníkovi stačí, aby bol silný, a že nemusí mať nejaké extra mentálne vybavenie, tak svoje vedomosti o baníctve čerpáte z pochybných zdrojov. Nikto, kto prišiel do bane osvalený, ale s chabou výbavou v hlave, v bani dlho nevydržal.
Dobrý baník musí byť v skutočnosti riadne vybavený aj v horných poschodiach tela, preto že si musí vedieť prakticky poradiť na mieste s dostupnými prostriedkami.
Baňa nie je ako nejaká montážna hala, kde si zabehneš do skladu, keď ti chýba niečo, čo potrebuješ na to , aby si pokračoval. S
klad je spravidla ďaleko a nedá sa všetko potrebné dopraviť rýchlejšie ako za pár hodín. Musíš si poradiť s tým , čo máš poruke. Preto sú baníci zvyčajne tvorivejší a šikovnejší ako iné nebanícke profesie. Využívajú prostriedky ktoré majú. Tu a teraz.

Dobrý baník musí byť trochu drevár a tesár, aby vedel pracovať a banským drevom
Dobrý baník musí byť trochu elektrikár, aby vedel elektrikárovi po telefóne popísať kde je v elektrických zariadeniach asi chyba.
Dobrý baník musí byť trochu strojár a mechanik, aby vedel ako banské stroje fungujú a aby si drobné opravy vedel urobiť sám
Dobrý baník musí byť trochu geológ, aby vedel predvídať kde asi je úžitkový nerast, keď si príroda  trochu zašpásuje a niečo nečakane zmení - keď sa napríklad sloj posunie vyššie alebo nižšie, ke´d rudný nerast v žile zrazu po jednom odstrele zmizne.
Dobrý baník musí byť trochu stavbár, preto že základy stavbáriny a stavby konštrukcii sa v bani často využívajú
Dobrý baník musí byť trochu statik, aby vedel správne odhadnúť aké vrstvy ešte vydržia, aké sú príznaky tlakov a zaťaženia chodby či dobývacieho precoviska
Dobrý baník musí byť trochu požiarnik, aby vedel prípadne uhasiť drobné požiare v uzavretých priestoroch, aby vedel ako a čím hasiť
Dobrý baník musí byť trochu zdravotník a záchranár, aby vedel poskytnúť kamarátom prvú pomoc, ak sa stane niečo vážnejšie, čo si vyžaduje ošetrenie.

Baníci musia v podzemí držať spolu a pomáhať si, aj keď sa možno niektorí v súkromnom živote na povrchu nemajú radi. V podzemí platí nepísaná dohoda o pomoci. Dnes mi pomôžeš s niečím Ty, zajtra ja pomôžem tebe, ak budem vedieť a môcť. Špekulanti, lenivci, trubirohovia sa v bani rýchlo odkryjú a nevydržia.

V internetovej diskusii baník uviedol, že tento druh práce je iný ako ostatné druhy ťažkej práce. Zažerie sa pod kožu aj do mysli a zostane tam už do konca života.
Má pravdu, väčšina baníkov potvrdí že to tak je. Mnoho baníkov sa o svojej práci medzi sebou baví aj v "civile" teda  mimo bane, mnoho baníkov v mysli ťaží (fedruje), razí, vystužuje aj na dôchodku.

Nemusí sa Vám to pozdávať, páčiť, nemusíte s tým súhlasiť.
Môžete nad baníckou prácou ohŕňať nos, trúsiť poznámky o socialistických heslách, prežitkoch minulosti.
Takéto kydy najviac dávajú tí, ktorí v bani nikdy nerobili, a nevedia o čom hovoria, preto že v skutočnosti by sa v bani báli robiť, alebo im nevonia použiť svoje mľandravé telo inak ako za počítačom.

Žiadny socializmus nezmenil ani nezmení to, že baníci všetkých druhov vždy boli a budú osobitná kasta pracovníkov. Baníci po tisícročia užívajú práva  a výsady, ktoré iní nemali. Baníci nebývali poddanými, nemuseli zvyčajne rukovať do vojska. Kvôli banskej súdržnosti sa dokázali zorganizovať rýchlejšie a pevnejšie ako iné druhy profesii.

Ešte nad týmito myšlienkami ohŕňate nos a krútite hlavou?

Tak mi menujte nejakú profesiu, v ktorej sa tiež ťažko robotuje, a ktorá má toľko osobitných sviatkov, osláv , zhromaždení, stretnutí, lokálnych múzeí, symbolov? Ktoré profesie sa niekoľkokrát ročne v každom regióne stretnú a porozprávajú sa?
  • Ktoré profesie sú oprávnene hrdšie na svoje tisícročné tradície, udržujú ich aj keď už ich profesia v regióne zanikla ?
Strojári? Poľnohospodári? Drevorubači? Pekári? Lekári? Železničiari? Ítéčkári??   Nemám samozrejme nič voči vymenovaným profesiám, všetky sú potrebné a žiadané , použil som ich len ako príklad.
Napríklad poľnohospodári by mohli mať dodnes množstvo tradícii ktoré mali v minulosti, ale v súčasnosti majú už len Dožínky a Agrokomplex. Nikdy som nepočul o tom, že by sa niekde na besedách schádzal klub napríklad Horehronských lesníkov, či spolok Poľnohospodárov Podunajskej nížiny...  
  • Ktorá pracovná profesia si dobrovoľne označuje napríklad svoje autá znakom svojej príslušnosti - v baníckom prípade skríženým kladivkom a želiezkom?

 Jediným príbuzným známok hrdosti tohto druhu je označovanie áut znakom ryby u kresťanov, to sa však týka presvedčenia a svetonázoru, nie pracovnej profesie.
  • Ktorý druh profesie má svoj osobitný druh využívaného tradičného pozdravu okrem baníctva?
Keď nad tým premýšľame, tak druhom presvedčenia je aj príslušnosť k baníckemu stavu.
Mal pravdu ten baník.
Baníctvo sa vám zažerie do kože a pod ňu až do špiku kostí.


Kto si neskúsil banícky chlebíček, nemôže pravdepodobne mať presnú predstavu, o čom hovoríme.

Jasné, nie úplne všetci, ktorí v bani robia, sú do tejto práce aj zahĺbení. Menšia časť baníkov robí banské práce preto, aby seba alebo svoju rodinu nejako uživili. Určite sa nájdu aj jedinci, ktorí svoju prácu v bani nenávidia.

S tým sa nedá nič robiť, takéto veci sa stávajú v akomkoľvek zamestnaní.  Na baníctvo ako zamestnanie, a na svoju príslušnosť k baníckemu stavu je však hrdá aspoň trojštvrtinová väčšina súčasných a bývalých baníkov.
S tým zase nič neurobia tí ľudkovia, ktorí baníctvo nemajú radi.

 Zdar Boh!

Všetky príspevky nájdete, ak si do  internetového vyhľadávača zadáte:
baneaenergia.blogspot.sk

Komentáre

Obľúbené príspevky

Rozdiely medzi hlbinnou a povrchovou ťažbou uhlia

Hnedé uhlie a lignit sa dá ťažiť v zásade dvomi spôsobmi. Hlbinne a povrchovo. Podzemná lignitová baňa Foto Viktor Macha  povrchová uhoľná baňa ,zdroj: internet To, či sa bude ťažiť povrchovým lomom alebo hlbinne, určuje dvojica hlavných parametrov ložiska. Je to hrúbka sloja a hĺbka, v akej leží pod povrchom. Vzájomný pomer týchto dvoch veličín v zjednodušenom výpočte určuje takzvaný skrývkový pomer   , na základe ktorého sa pri ložisku hnedého uhlia rozhoduje, či bude na ložisku povrchová baňa alebo podzemná baňa. Skrývkový pomer je: hrúbka sloja uhlia v metroch v pomere k hrúbke vrstvy hornín nad slojom. Všeobecne platí: ak je skrývkový pomer  nad 1:10 , teda napríklad 1: 12  povrchová ťažba ekonomicky nemôže vyjsť pozitívne, ak chceme, alebo musíme úžitkový nerast - uhlie- ťažiť, treba ho v takom prípade ťažiť podzemne, ak nerast potrebujeme. Ak máme 2 metre uhlia pod 30 m vrstvou hornín od povrchu , potom je skrývkový pomer 2:30 = po zjednodušení 1:15 . Ak

Inštalovaný a reálny výkon elektrární

Pokiaľ ste toho názoru, že inštalovaný a skutočný výkon elektrární je jedno a to isté, ste bohužiaľ na omyle. Vezmime si príklad takého bicyklového dynama. Dnes sa už bicyklové dynamá na osvetlenie bicyklov síce využívajú málo, preto že jednorazové aj nabíjacie baterky sú lacné a dnes sú už dostupné na každom rohu, ale snáď si ešte vie každý bicyklové dynamo predstaviť. Dynamo je - medzi nami - omnoho ekologickejšie ako akékoľvek baterky. Nemusíte si kupovať každý týždeň nové, nie je náročné na údržbu, vydrží desiatky rokov, nevybíja sa, ak je raz namontované tak je pripravené na použitie kedykoľvek. Je plne recyklovateľné a neznečisťuje životné prostredie. Na rozdiel od bateriek oveľa menej vyčerpáva nerastné zdroje. Jedinou nevýhodou cyklodynama je, že keď stojíte, tak s bicyklom nesvietite. Cyklistické dynamo zo stránky všeprokolo.cz Ak ste dávali pozor na fyzike, tak viete, že dynamo je mechanický zdroj elektrického jednosmerného prúdu. Rozkrútením dynama, na ktorého rotore

Ako SEPS reguluje slovenskú rozvodnú sieť?

Asi je Vám známe, že silová elektrina sa nedá priamo uskladňovať. Uskladňovať si môžete elektrinu zo svojej malej domácej elektrárničky - napríklad veternej vrtuľky alebo strešných solárnych panelov cez regulačnú jednotku a prúdový a napäťový menič trebárs v niekoľkých batériách z nákladného automobilu. Prípadne si môžete od Elona Muska kúpiť veľkú nástennú Li-Ion nabíjaciu baterku veľkú ako priemerná chladnička, ak teda máte nejakých 5-10 tisíc Euro nazvyš. Vo veľkom meradle sa ale elektrina uskladňovať ekonomicky nedá a ani sa to v skutočnosti zatiaľ nikde nerobí. Síce som pred nejakou dobou čítal o tom, že New-Yorská elektrárenská spoločnosť ide budovať velikánsku 10 MW oloveno-kyselinovú batériu pre prípad náhlych výpadkov, ale asi sa to neosvedčilo v praxi. Problémom však je, že Európsko Únijným politikom pred mnohými rokmi niekto natáral, že uskladňovanie silovej elektriny už-už bude, že treba vyriešiť pár technických problémov, a budeme môcť bez problémov skladovať stovky

Musí sa domáce vraj nekvalitné uhlie "polievať mazutom"?

V uplynulom roku 2016 a v roku 2017 sme na Slovensku zaznamenali prudký spád dezinformácii a intenzívne prehánky vyložených blbostí v masmédiách ohľadom domácich uhoľných baní a tepelných elektrární. Domáce slovenské hnedé uhlie a lignit je vraj nekvalitné, málo výhrevné a údajne ho treba polievať tonami mazutu, aby vôbec horelo; hovoria nám niektoré é osoby. Neinformované masmédiá takéto informačné paškvily s nadšením šíria, dúfajúc v čo najväčšiu sledovanosť a čítanosť, hoci niektoré navonok demonštrujú, že zároveň bojujú proti hoaxom a dezinformáciám. Ak to narýchlo porátame, tak do podčiarknutej vety vyššie sa podarilo vtesnať na jednu kôpku až tri nahlúple dezinformácie. Pozrieme sa teda bližšie, kde je realita a čo sú tendenčne šírené nezmysly a výmysly. Kto chce preverovať informácie, ten si na internete ľahko nájde nezávislé zdroje dát, aj napríklad o tom, ako to je s kvalitou domáceho Slovenského uhlia na Slovensku, jednoduchým porovnaním parametrov uhlí doma a v zahr

Cudzie uhlie do ENO?

Ďalším častým nápadom laikov  a internetových rozumbradov je to, že do kotlov ENO môžeme ládovať uhlie z iných revírov, napríklad z Česka, Poľska alebo Nemecka. Kotly Elektrárne Nováky či presnejšie Zemianske Kostoľany si predstavujú ako  šporhelt v kuchyni u babky, alebo jej kachličky - Peterky v prednej izbe. Na internete sa často realizujú svojimi výplodmi rôzni 25 - 30 roční akože-experti, a k téme zmeny paliva pre elektrárne dávajú radobyfundované stanoviská ľudkovia, ktorí v praxi nedokážu rozkúriť ani len ten babkin šporhelt, či v prírode založiť oheň z mokrého dreva. schéma elektrárne na práškové uhlie zo stránky climatech.wiki. Toto je schéma tzv. superkritickej tepelnej elektrárne, ktorá pracuje na rozdiel od subkritickej s vyššími tlakmi aj teplotou pary, ale schéma je podobná usporiadaniu v Novákoch Ak veríte takým "odborným" stanoviskám , potom Vás zrejme nepríjemne prekvapí fakt, že obrovské kotly každej tepelnej elektrárne sú postavené na jeden konkr