Preskočiť na hlavný obsah

O čom je a o čom nie je Platforma prechodu od uhlia

Európska iniciatíva "Čistá energia pre všetkých - Clean Energy for all" sa rozhodla konať.
Síce ešte v EÚ nevieme, ako zabezpečíme čistú energiu pre všetkých, solárna a veterná energia sa ukazuje ako veľmi drahá a nespoľahlivá, ale budiž.

Možno sa nakoniec naplnia prorocké slová Hermanna Scheera - nemeckého veľkopropagátora solárnej energie, ktorý sklamaný z reality a nenaplnenia snov odišiel na onen svet vlastnou rukou.

Vo svojom životnom diele "Slnečná stratégia. Politika bez alternatív" totiž konštatuje, že na to, aby sa plne využívali obnoviteľné zdroje energie, bude pravdepodobne nutné na noc vypínať od elektriny celé mestá, okresy alebo kraje.
Uvidíme.

Konanie iniciatívy "Čistá energia pre všetkých" vyústila do založenia Platformy na Prechod uhoľne intenzívnych regiónov, známejšiu ako CRiTP.  Teda Coal (Intensive) Regions in Transformation Platform
logo platformy zo stránky Coal Regions in Transition Platform
V tejto platforme, založenej koncom roka 2017 chce EK hľadať cesty, ako v regiónoch kde sa vo veľkom ťaží a využíva uhlie, prípadne iné zdroje uhlíka, zmeniť orientáciu baníkov na iné práce vytvorením nových pracovných miest.

Táto platforma od samého začiatku upozorňuje že iniciatíva  je, a tiež nie je:

  • Nie je o určovaní energetického mixu zúčastneným krajinám, každá krajina rozhoduje o svojom energetickom mixe sama.
  • Nie je o obmedzovaní využívania domáceho uhlia ako zdroja energii – každá krajina má právo o svojej ťažbe a využívaní rozhodovať samostatne
  • Nie je o ukončovaní ťažby uhlia a jeho dátumoch či termínoch. Niektoré krajiny ťažbu ukončia v procese transformácie, iné nie, niektoré budú dobývať a využívať uhlie aj po roku 2050. Žiadne termíny odpojenia uhlia nebudú stanovené.
  • Nie je o napĺňaní klimatických cieľov Parižskej dohody – nebude sa hodnotiť či projekty prispievajú k jej plneniu, ani ako ovplyvňujú vypúšťanie CO2. Ak k tomu nové projekty prispejú, bude to pozitívum.
  • Nie je o riešeniach Kapacitných pripájacích mechanizmov nových alebo renovovaných tepelných elektrární, ani o limitoch ich emisii
  • Nie sú o vplyvoch na počty a ceny predaja povoleniek na skleníkové plyny ETS.
  • Platforma sa nezaložila na účely odstraňovania environmentálnych škôd, ale kvôli zväčšeniu možností vývoja takých druhov priemyslu, ktorý nie je až taký závislý od krátiacich sa zásob uhlia.
  • Platforma nie je o deindustrializácii – teda odpriemyselňovaní , v skutočnosti je o zmene charakteru priemyslu. Pracovné miesta v banskom priemysle majú byť nahradené v plnom rozsahu inými pracovnými miestami v inom priemysle alebo službách tak, aby baníci mohli plynule prechádzať z jedného druhu zamestnania do novovytvoreného pracovného miesta. Za rovnaké alebo lepšie platy. Ideálne by bolo, keby sa vytvorili nejaké nové moderné pracovné miesta
  • Platforma je teda o reindustrializácii –teda je o procesoch zmeny priemyslu dobývania a využívania uhlia na iný zmysluplný a dlhodobo udržateľný priemysel.
  • Platforma ráta s transformáciou dlhodobou, postupnou : 10 - 15 rokov,  až viac desaťročí – čo je napríklad prípad čiastočného prechodu na geotermálnu energiu, investície do vzdelávania, tvorby výskumno vývojových centier.
  • Platforma musí zohľadňovať požiadavky bezpečnosti dodávok energie a dlhodobých stratégii
  • Platforma má od začiatku heslo: "Nikto nesmie zostať bez pomoci, zabudnutý" čo má v praxi znamenať, že bane v regióne možno uzavrieť až potom, keď bude mať každý baník nový džob a odchodom z bane nastúpi ďalší deň do nového zamestnania v danom regióne.  
Pokiaľ by bol niekto zvedavý kto to vyššie uvedené povedal, tak boli to títo dvaja páni: Klaus -Dieter Borchardt, riaditeľ pre vnútorný trh s energiou na DG Energy, a Erich Unterwurzacher, riaditeľ DG Regio Európskej Komisie. Je to na webstreame uvedenom na spodku medzi Zdrojmi informácii.
Keď bola Platforma spustená v decembri roku 2017 v Štrasburgu, bolo povedané, aby si každý uhoľný región ktorý je v pilotných regiónoch vytvoril svoje pracovné skupiny, a aby tieto skupiny začali tvoriť projekty zamestnanosti, ktoré by mohli nahradiť pracovné miesta baníkov a elektrárenských technikov. 
Obrázok z II. zasadnutia CRiTP vo februári 2018. Foto z Twitteru Dumitru Fornea
Za pilotné  uhoľné regióny prvého kola boli vybraté nasledovné kraje s čiernouhoľnými, hnedouhoľnými a lignitovými baňami : 

Poľské Sliezsko, Grécke Západné Macedónsko, Slovenská Horná Nitra, a Nemecké Sasko a Brandenbursko na severovýchode Nemecka. 

V Júli 2018 prebehlo druhé kolo zasadnutia pracovných skupín platformy CRiTP, kde do pilotných regiónov boli doplnené ďalšie uhoľné oblasti: 

Moravské Sliezsko spolu s Karlovarským a Ústeckým krajom, Rumunská Dolina Jiu, Španielsky región Castilia y León, a nemecký Sasko -Anhaltský región kde pôsobí spoločnosť MIBRAG a.g.. 

Na ustanovujúcej schôdzi pracovných výborov CRiTP  vo februári 2018 bolo povedané, že zhruba za pol roka treba predložiť na prvé posudzovanie projekty, v ktorých bude jasne definované v každom bode: 
  • Čo chceme robiť- aké nové druhy výroby a služieb?
  • Kto to bude robiť- kto je nositeľom projektov? Banské podniky dajú svoje projekty, región dodá svoje projekty. 
  • Koľko postavenie novej výroby alebo realizácia projektu bude stáť?
  • Ako dlho bude trvať stavba alebo realizácia, kedy by sa mohlo začať?
  • Koľko nových pracovných miest projekt prinesie a na akú dlhú dobu bude životaschopný ?
Oslovené pilotné regióny CRiTP na februárovom a júlovom rokovaní 2018 predkladali návrhy stratégii a projektov, ktorými by sa vo svojich oblastiach chceli preorientovať na inú výrobu, výskum, vedu a vzdelávanie.   

Zdroje informácii: 
webstream https://webcast.ec.europa.eu/working-groups-plateforme-charbon-26


http://europa.eu/rapid/press-release_IP-17-5165_sk.htm https://ec.europa.eu/energy/en/events/conference-coal-regions-transition-platform
https://ec.europa.eu/energy/sites/ener/files/documents/platform_wg_meetings_july_agenda_final.pdf https://sk.wikipedia.org/wiki/Hermann_Scheer
Herman Scheer: Sonnen-Strategie. Politik ohne Alternative. Piper, München u. a. 1993, ISBN 3-492-03599-X.

Komentáre

Obľúbené príspevky

Ako SEPS reguluje slovenskú rozvodnú sieť?

Asi je Vám známe, že silová elektrina sa nedá priamo uskladňovať. Uskladňovať si môžete elektrinu zo svojej malej domácej elektrárničky - napríklad veternej vrtuľky alebo strešných solárnych panelov cez regulačnú jednotku a prúdový a napäťový menič trebárs v niekoľkých batériách z nákladného automobilu. Prípadne si môžete od Elona Muska kúpiť veľkú nástennú Li-Ion nabíjaciu baterku veľkú ako priemerná chladnička, ak teda máte nejakých 5-10 tisíc Euro nazvyš. Vo veľkom meradle sa ale elektrina uskladňovať ekonomicky nedá a ani sa to v skutočnosti zatiaľ nikde nerobí. Síce som pred nejakou dobou čítal o tom, že New-Yorská elektrárenská spoločnosť ide budovať velikánsku 10 MW oloveno-kyselinovú batériu pre prípad náhlych výpadkov, ale asi sa to neosvedčilo v praxi. Problémom však je, že Európsko Únijným politikom pred mnohými rokmi niekto natáral, že uskladňovanie silovej elektriny už-už bude, že treba vyriešiť pár technických problémov, a budeme môcť bez problémov skladova...

Prehľad okamžitej výroby a dovozu elektriny na Slovensku

Konečne sme sa dočkali, a pre celú EÚ a dokonca aj časť sveta funguje internetová stránka, na ktorej môže ktokoľvek vidieť stav energetiky v tej ktorej krajine. Koľko sa vyrába podľa zdrojov aj koľko sa skadiaľ dováža pre každú krajinu Nás samozrejme zaujíma Slovensko. To nájdeme tu: https://www.electricitymap.org/?countryCode=SK&page=country&solar=false&remote=true&wind=false Stránka sa primárne zaoberá tzv. uhlíkovou intenzitou výroby elektriny, teda koľko gramov CO2 vyprodukuje tamojšia elektrárenská sústava na jedného obyvateľa. Tým že na Slovensku je vysoký podiel vodných a jadrových elektrární, je uhlíková intenzita pomerne nízka. Stránka po kliknutí na internetový link vyššie vyzerá takto, ak myšou prejdete a kliknete na Slovensko:  Ukáže sa Vám tabuľka vľavo, ktorá ukazuje na to koľko % ide z nízkoemisných a obnoviteľných zdrojov. Keď na hlavnej mape nabehnete myšou na Slovensko, všimnite si, že cez hranice idú také meňavé mnohošípky. To uk...

Inštalovaný a reálny výkon elektrární

Pokiaľ ste toho názoru, že inštalovaný a skutočný výkon elektrární je jedno a to isté, ste bohužiaľ na omyle. Vezmime si príklad takého bicyklového dynama. Dnes sa už bicyklové dynamá na osvetlenie bicyklov síce využívajú málo, preto že jednorazové aj nabíjacie baterky sú lacné a dnes sú už dostupné na každom rohu, ale snáď si ešte vie každý bicyklové dynamo predstaviť. Dynamo je - medzi nami - omnoho ekologickejšie ako akékoľvek baterky. Nemusíte si kupovať každý týždeň nové, nie je náročné na údržbu, vydrží desiatky rokov, nevybíja sa, ak je raz namontované tak je pripravené na použitie kedykoľvek. Je plne recyklovateľné a neznečisťuje životné prostredie. Na rozdiel od bateriek oveľa menej vyčerpáva nerastné zdroje. Jedinou nevýhodou cyklodynama je, že keď stojíte, tak s bicyklom nesvietite. Cyklistické dynamo zo stránky všeprokolo.cz Ak ste dávali pozor na fyzike, tak viete, že dynamo je mechanický zdroj elektrického jednosmerného prúdu. Rozkrúte...

Rozdiely medzi hlbinnou a povrchovou ťažbou uhlia

Hnedé uhlie a lignit sa dá ťažiť v zásade dvomi spôsobmi. Hlbinne a povrchovo. Podzemná lignitová baňa Foto Viktor Macha  povrchová uhoľná baňa ,zdroj: internet To, či sa bude ťažiť povrchovým lomom alebo hlbinne, určuje dvojica hlavných parametrov ložiska. Je to hrúbka sloja a hĺbka, v akej leží pod povrchom. Vzájomný pomer týchto dvoch veličín v zjednodušenom výpočte určuje takzvaný skrývkový pomer   , na základe ktorého sa pri ložisku hnedého uhlia rozhoduje, či bude na ložisku povrchová baňa alebo podzemná baňa. Skrývkový pomer je: hrúbka sloja uhlia v metroch v pomere k hrúbke vrstvy hornín nad slojom. Všeobecne platí: ak je skrývkový pomer  nad 1:10 , teda napríklad 1: 12  povrchová ťažba ekonomicky nemôže vyjsť pozitívne, ak chceme, alebo musíme úžitkový nerast - uhlie- ťažiť, treba ho v takom prípade ťažiť podzemne, ak nerast potrebujeme. Ak máme 2 metre uhlia pod 30 m vrstvou horn...

Prečo sú baníci na svoju ťažkú prácu hrdí

Tiež patríte k tým, ktorí si myslia, že práca baníka spočíva najmä v kopaní uhlia krompáčom, zbíjačkou a lopatou?  Nechápete prečo sú baníci na svoju drinu hrdí? V takom prípade tu máme pre Vás poučné čítanie. Pokiaľ si teda naozaj myslíte, že väčšina práce baníka spočíva v presúkavaní a plazení sa po nízkych a úzkych chodbách v uhlí, a na pracovisku vysekávaní uhlia zo steny krompáčom či zbíjačkou, tak to je potom vážna vec. Pravdepodobne tak vážna, že by si vyžadovala odborné vyšetrenie u špecialistov. Preto že v takom prípade zrejme mávate záchvaty retrofílie. Retrofília je chronická nemoc, ktorá  sa prejavuje tým, že poznanie a technické vedomosti postihnutého sa zasekli na úrovni päťdesiatich až šesťdesiatich rokov dvadsiateho storočia, a neschopnosťou rozoznať, že technický rozvoj  pokrok napredoval ďalej. Ak si dnešného baníka predstavujete ako účastníka Stachanovského hnutia zo starých ruských dokumentov, ta...

Cudzie uhlie do ENO?

Ďalším častým nápadom laikov  a internetových rozumbradov je to, že do kotlov ENO môžeme ládovať uhlie z iných revírov, napríklad z Česka, Poľska alebo Nemecka. Kotly Elektrárne Nováky či presnejšie Zemianske Kostoľany si predstavujú ako  šporhelt v kuchyni u babky, alebo jej kachličky - Peterky v prednej izbe. Na internete sa často realizujú svojimi výplodmi rôzni 25 - 30 roční akože-experti, a k téme zmeny paliva pre elektrárne dávajú radobyfundované stanoviská ľudkovia, ktorí v praxi nedokážu rozkúriť ani len ten babkin šporhelt, či v prírode založiť oheň z mokrého dreva. schéma elektrárne na práškové uhlie zo stránky climatech.wiki. Toto je schéma tzv. superkritickej tepelnej elektrárne, ktorá pracuje na rozdiel od subkritickej s vyššími tlakmi aj teplotou pary, ale schéma je podobná usporiadaniu v Novákoch Ak veríte takým "odborným" stanoviskám , potom Vás zrejme nepríjemne prekvapí fakt, že obrovské kotly každej tepelnej elek...