Zdroje znečistenia v Prievidzi a okrese PD: domy

V jednom z minulých príspevkov sme riešili podiely znečistení z jednotlivých zdrojov v rôznych oblastiach. Blog nájdete tu:

https://baneaenergia.blogspot.com/2017/08/zabija-na-hornej-nitre-znecistenie-z.html

V tomto príspevku sa ale pozrieme podrobnejšie na exhaláty z vykurovania domov v meste a okrese Prievidza, o ktorých sa veľmi málo dozvedáme. Problematika znečistenia z vykurovania domov sa zo strany politických a mnohých ekologických úmyselne zahmlieva. Sú to také nepríjemné pravdy.
Preto niektorí miestni politickí činitelia a aktivisti oveľa radšej za všetko znečistenie v okrese a pomaly aj kraji obviňujú elektráreň Nováky.
Pritom sa pokrytecky tvária, ako keby plošné znečistenie z domového vykurovania ani neexistovalo. Radi prehliadajú aj líniové zdroje znečistenia - cesty prechádzajúce priamo cez osídlenie.
 To je farizejský prístup a účelové klamstvo.

Titulná ilustrácia z časopisu Blesk - Spravodaja o energetickej efektívnosti - zima 2018, vyd. Intech Slovakia, s.r.o.

Plošné znečistenie vzduchu z domácich kachlí a kotlov existuje, je tu už stovky rokov, ale desiatky rokov sa stále viac a viac zhoršuje, zatiaľ čo znečistenie z bodových zdrojov veľkých komínov sa stále po desiatky rokov znižuje – aspoň tu v Európe.
Hoci je plošné znečistenie relatívne nenápadnejšie, je o to viac jedovaté pre zdravie, lebo je veľmi slabo riedené a rozptyľované. Jemný prach z domáceho kúrenia nám ide priamo do pľúc vo vysokých dávkach, na rozdiel od bodových zdrojov.

Bojujeme na záhrade s užovkou bodových znečistení, hoci v pivnici máme veľkého štrkáča plošného znečistenia.

https://www.topky.sk/cl/10/1474475/Ekoexpert-ukazal-dokaz-o-zamoreni-Slovenska--Neviditelny-zabijak--ktory-nas-kosi-po-tisicoch-
Tento článok sa oplatí prečítať, visí na internete. Špecialista v ňom vysvetľuje podrobnejšie aké škodliviny idú z domácich komínov. 

V nasledujúcich riadkoch sa pokúsime načrtnúť základné výpočty založené na základe oficiálnych poznatkov o uvoľňovaní jemného prachu pri domovom kúrení, ktoré nám ukážu, že takéto znečistenie nie je vôbec zanedbateľné.
Naopak, pre miestne obyvateľstvo je prachové znečistenie z domového kúrenia podstatne škodlivejšie než prach zo vzdialenej elektrárne s vysokánskymi komínmi - vysvetlíme si prečo.

 

Podľa (2) https://www.scribd.com/doc/134341527/Zakladne-udaje-zo-S%C4%8Ditania-obyvate%C4%BEov-domov-a-bytov-2011-byty-v-SR-krajoch-okresoch-a-obciach

 je v okrese Prievidza  6 096 domov vykurovaných tuhým palivom (teda prevažne drevo+uhlie).

V Prievidzi samotnej je 2 535 takýchto domov vykurovaných tuhými palivami.

Potom je v okrese PD ešte ďalších  vyše 1 200 domov vykurovaných naftou,  z čoho je 1 112  takýchto kotlov priamo v Prievidzi.

Ďalej je v meste Prievidza 12 428 domov a bytov vykurovaných teplom z ENO z dvojice fluidných kotlov, ktoré sú považované Európskou Komisiou za takzvané „pokročilé uhoľné technológie“ teda málo škodlivé. Spaliny z týchto kotlov sú aktívne odprašované v elektrostatických filtroch a vrecových filtroch, odsírované suchou cestou a v porovnaní s granulačnými kotlami produkujú len zlomok oxidov dusíka.

screenshot štatistiky podľa sčítania obyvateľstva a domov za okres PD je tu:

Podľa tabuliek MŽP (1)
https://www.minzp.sk/files/oblasti/ovzdusie/ochrana-ovzdusia/informacie/vseobecne-emisne-zavislosti-a-faktory-2012-05-29.pdf

 pri kúrení drevom z každej tony paliva- dreva- unikne komínom 15 kg (1,5% hmotnosti paliva) čiastočiek PM 2,5 , k tomu  3 kg NOx, 16 kg CO, a 0,11 kg organických rakovinotvorných uhľovodíkov

Podľa analýzy vykurovacích systémov mesta Nováky (3) https://www.novaky.sk/download/rozpocet/KRMTE_Novaky_tlac20022017.pdf

jeden priemerný rodinný dom spotrebuje za priemernú ročnú vykurovaciu sezónu 14 ton dreva, čo približne zodpovedá 14 tonám hnedého uhlia alebo 7 – 10 tonám čierneho uhlia.

Ak sa ale jedná o uhlie na kúrenie v domácich kotloch, musíme pri takom kúrení  rátať s podstatne/rádovo vyššími emisiami popolčeka , SOx a NOx na tonu paliva než sú nasledovné výpočty platné pre suché drevo. To musíme mať na pamäti, preto že v štatistike nie je špecifikované, koľko domov s kúrením tuhými palivami využíva kupované uhlie, a koľko z nich je na drevo.

 Štúdia Novák (3) používa relatívne nízky odhad priemernej ročnej produkcie popolčeka 31 kg/rok/dom pri kúrení  dobre vysušeným drevom. Realita produkcie popolčeka cez domové komíny bude v reáli zrejme vyššia, lebo drevo na kúrenie býva aj vlhké, a obyvatelia ho obvykle miešajú  v rôznych pomeroch s uhlím, aby udržalo žeravé uhlíky a nemuselo sa v noci vstávať na prikladanie.

Viaceré internetové zdroje však uvádzajú, že priemerný rodinný dom vykurovaný len drevom spáli ročne okolo 8 ton dreva – napríklad tu https://www.sme.sk/c/1129580/kurenie-s-rozumom.htm

Ešte raz:

Sčítanie bytov a domov v roku 2011 nerozlišuje o aké tuhé palivo (drevo, brikety, uhlie,peletky) na kúrenie v domoch ide. My budeme počítať len so suchým tvrdým drevom. Mokré a mäkké drevo má nižšiu výhrevnosť, spotrebuje sa ho viacej za rok, a uvoľňuje viac škodlivín komínom, než je priemerná hodnota uvedená vo výpočtoch. 

Pri konzervatívnom odhade 31kg popolčeka /rok/tona dreva podľa zdroja (3) je ročná produkcia popolčeka do dýchacej vrstvy (do 10 m od zeme) v okrese Prievidza (6096 domov na pevné palivo) teda najmenej cca 188,98 ton ročne za predpokladu, ak by všetky domy kúrili len dobre vysušeným drevom. To však reálne nie je.  

Pri metodike výpočtu úniku jemného dymového prachu podľa materiálu Ministerstva Životného Prostredia  SR– 1,5% únik prachu komínmi z hmotnosti spáleného dreva, krát 14 ton/dom/rok, potom z každého domu vykurovaného drevom ide do ovzdušia 210 kg častíc PM 2,5, pri spodnej hranici spotreby 8 ton (čo je asi 10 kubíkov)  suchého dreva ročne, je to 120 kg polietavého popola z každého domového komína za rok.
Máme spodnu a hornú priemernú hranicu jemného prachu uvoľneného komínom rodinného domu do dýchacej vrstvy ovzdušia pri zemi. Uvoľnený CO₂ môžeme rátať v rovnakých množstvách ako pri lignite: jedna tona paliva sa rovná jednej tone spalín CO₂  

Pri priemernom spaľovaní 14 ton dreva ročne len domy v meste Prievidza (2535 domov) vyprodukujú  domáce komíny okolo 532 ton popolčeka za rok, ktorý padá o pár ulíc do záhrad, na strechy, autá a samozrejme do pľúc obyvateľstva.

Ak spaľujú tie dve a pol tisícky domov ročne priemerne len 8 ton suchého dreva , potom je množstvo jemného prachu uniknutého priamo v meste Prievidza 304 ton popolčeka

Porovnajte si to s priemernými 150 tonami  popolčeka ročne , ktorý od roku 2016 unikne každoročne cez 120 a 300 metrov vysoké komíny elektrárne, 9 kilometrov od Prievidze. Čo vychádza horšie?

Domy v celom okrese PD vyprodukujú ročne 1280 ton popolčeka pri spotrebe 14 ton dreva/rok, ak spotrebuje priemerný dom 8 ton dreva, potom okres PD produkuje cez domové komíny ročne 731 ton popolčeka .  Teda stále je to aj v minimalistickom reálnom odhade viac ako osemapolnásobok množstva popolčeka z ENO, respektíve takmer päťnásobok popolčekového prachu z ENO za rok. 

Tento popolček a plyny z domových komínov spolu nevyletia vyššie ako 15 - 20 metrov od povrchu zeme, po rýchlom ochladení padnú na obytné zóny o pár ulíc ďalej, to všetko počas hlavnej vykurovacej sezóny November - Február , kedy je spotreba 60% celoročnej spotreby paliva, a je to zároveň aj hlavná zimná inverzná sezóna.

Záznamy automatickej meracej stanice v Prievidzi-Necpaloch v januári 2018. Žltá čiara je limitná hodnota pre PM2,5. 

Realita znečistenia z domových komínov bude však pravdepodobne podstatne horšia než tieto orientačné výpočty, preto že v skutočnosti sa v domových kotloch v meste a okrese Prievidza určite kúri aj mokrým drevom, odpadovým drevom impregnovaným farbami a inou chémiou, zmesou dreva s uhlím neznámej kvality, alebo čistým uhlím rôznej kvality. O tom svedčí aj vyššie uvedený graf - hodnoty PM 2,5 letia nahor obvykle v noci.
Dodávatelia palivového dreva väčšinou dodávajú len čerstvo spracované, vlhké drevo. Na to aby vyschlo, sa musí naštiepané drevo sušiť aspoň 2 roky na suchom intenzívne vetranom mieste, čo si pravdepodobne väčšina obyvateľov kúriacich tuhým palivom v meste nemôže dovoliť. Mokré drevo ale jednoducho viac dymí a vydáva viac CO a benzpyrénov, či už sa nám to páči, alebo nie. 

Od roku 2011 do roku 2018 prešli od drahého kúrenia plynom znovu naspäť k drevu a uhliu teda tuhému palivu -  obyvatelia zrejme stovky, ak nie tisícky domov v Prievidzi a jej okrese. Tento návrat k drevu a uhliu však orientačné výpočty nezohľadňujú, používame údaje z roku 2011 lebo novšie nie sú k dispozícii.
 Prečo sa ľudia vracajú k tuhému palivu, nájdete tu https://byvanie.pravda.sk/peniaze-a-paragrafy/clanok/74819-najviac-sa-oplati-kurit-drevom-a-uhlim/

Skutočnosť plošného znečistenia z domáceho kúrenia sa zhoršuje aj tým, že okrem popolčeka domy v meste PD uvoľnia bez významnejšieho rozptyľovania aj najmenej 8- 10,6 tony vysoko karcinogénnych polycyklických uhľovodíkov , benzpyrénov , a stovky ton vysokojedovatého CO.  

 Pre celý okres PD si tieto objemy vynásobte aspoň dvomi. Ani tieto jedy nie sú rozriedené rozptyľovaním vysokými komínmi. Idú rovno do dýchacej vrstvy vzduchu pri zemi, do Vašich bytov, detských izieb aj kočíkov.  

Okrem toho podľa sčítania Štatistického Úradu najmenej 1112 domácností v meste Prievidza spaľuje na kúrenie naftu.

Samozrejme domáce naftové pece sú bez katalyzátorov CO, a bez likvidovania NOx, o filtroch mikročastíc , aké sú na autách,ani nehovoriac.

Tieto emisie veľmi podobné výfukovým plynom dieselových áut idú hore krátkymi komínmi, aby počas veľmi krátkej doby klesli priamo do dýchateľnej hladiny vzduchu 2 m nad povrchom.  Je to v zásade to isté, ako keby na voľnobeh v meste stále, celé noci a dni išlo na voľnobeh 1112 dieselových motorov. K exhalátom z naftových piecok musíme pripočítať znečistenie z výfukov áut, ktoré prechádzajú mestom Prievidza z iných miest a obcí, ale tým sa budeme zaoberať niekedy inokedy.  

Ešte raz pripomíname: Skutočné znečistenie mesta a okresu splodinami domáceho kúrenia: čiastočiek CO, NOx, SOx bude aj bez pripočítania splodín z motorov vozidiel pravdepodobne v reáli výrazne horšie, než je v týchto orientačných kalkuláciách vypočítané.

Len malé percento domácností v meste a okrese PD má modernejšie splyňovacie kotly na tuhé palivo, ktoré produkujú menej prachu a iných nebezpečných splodín. Moderných kotlov nebude viac , ako 10% z tých 6 096 domov, preto ani ich ekologický prínos nedokáže vyvážiť nárast produkcie emisii v meste a okrese z ostatných kotlov na tuhé a tekuté palivo .  

Pani primátorka mesta PD a rôzni aktivisti si ohľadom aktivity ohľadom exhalátov samozrejme vyberajú radšej komín ENO. Je to takzvané „nizko visiace ovocie“ ktoré láka obrať, s efektom oveľa ľahšieho získavania hlasov do volieb.

Kafrať totiž do kúrenia v rodinných domoch je pre politikov veľmi nebezpečná vec, pokiaľ nemáte nejaké štátne peniaze na modernizáciu kotlov, ktoré by ste mohli rozdávať. Majitelia starých kotlov by totiž odpovedali : a ako mám kúriť, keď nemám na nový kotol? Dáš mi peniaze? Ak nie choď do r..i!  To politici dobre vedia, a preto oveľa radšej vreštia na bane a elektráreň.

Je to pre politikov jednoduchšie, aj preto, že sa potom obyvateľom zdá , že vykríkaním na bodový zdroj znečistenia urobili niečo pre ekológiu a zdravie svojich detí.
Bojujú so slameným panákom, hoci skutočný oveľa zákernejší nepriateľ zdravia je v našich domových  komínoch.

Pravda je niekedy veľmi nepríjemná, frustrujúca a boľavá.
Je nám tiež jasné, že exhaláty z domových komínov sú ťažko riešiteľná vec.
S polietavým popolčekom z komína sa síce dá bojovať aj podomácky, ale to by každý domový komín musel byť vybavený lacným čínskym elektrostatickým lapačom prachu, a niekto by tú minutú elektriku musel platiť.

Na internete si ľahko vyhľadáte tzv. Vyhlášku Okresného úradu Trenčín č. 1/2014  zo dňa  22.septembra 2014,ktorou sa vydáva akčný plán na zabezpečenie kvality ovzdušia pre oblasť riadenia kvality ovzdušia pre katastrálne územia okresu Prievidza a znečisťujúcu látku PM₁₀ a PM₂,₅ ktorá ale nijako nerieši reálny boj s plošným znečisťovaním. Vymedzuje len právomoci miestnych úradov pri inverznom smogu. 

   

Plošné znečistenie s tisícok malých komínov je chybne považované za tzv. menšie zlo. V skutočnosti je z pohľadu chorobnosti plošné znečistenie sediace v zime ako paplón rovno nad obcou či mestom problémom oveľa toxickejším ako dobre sa rozptyľujúce exhaláty z vysokánskych komínov bodových znečistení.

 Ekologické povedomie  bežných obyvateľov ale skončí v okamihu, keď doma v baráku začína byť zima.

Vtedy si jednoducho zakúrime. Nejakým zdrojom energie.

 Kto má drevo, zakúri si drevom, kto má uhlie zakúri uhlím. Niekto kúri elektrikou, niekto plynom, niektorí to kombinujú.

Kto nemá drevo ani uhlie, zakúri si hocičím, čo horí. Hoci aj starými handrami, drevenými okennými rámami, senom alebo starými PET fľašami, a vtedy z domového komína idú onakvejšie jedovaté koktaily!

O plyne si pod vplyvom propagandy mnohí myslia, že je to nejaké ekologické palivo.

To je zásadný omyl, zemný plyn je fosílne palivo, a jeho spaľovaním sa uvoľnuje oxid uhličitý, oxidy dusíka, oxidy síry s aj trochou jemného prachu.

 O tom niekedy nabudúce, časť informácii o exhalátoch z domáceho spaľovania  plynu nájdete aj v analýze firmy APERTIS (3)

Aby ste nenadobudli dojem, že laické tu uvedené výpočty stoja na vode, podobné výpočty pre celé Slovensko robí aj SHMÚ: 

http://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=955
     

Použité podklady a zdroje informácii:

(1) https://www.minzp.sk/files/oblasti/ovzdusie/ochrana-ovzdusia/informacie/vseobecne-emisne-zavislosti-a-faktory-2012-05-29.pdf

(2) Domy a byty okres PD strana 57

https://www.scribd.com/doc/134341527/Zakladne-udaje-zo-S%C4%8Ditania-obyvate%C4%BEov-domov-a-bytov-2011-byty-v-SR-krajoch-okresoch-a-obciach

(3) Centrálne vykurovanie Nováky

https://www.novaky.sk/download/rozpocet/KRMTE_Novaky_tlac20022017.pdf

(4)

https://byvanie.pravda.sk/peniaze-a-paragrafy/clanok/74819-najviac-sa-oplati-kurit-drevom-a-uhlim/

https://ekobioenergo.cz/5-obnovitelne-zdroje/28-vyhrevnost-paliv.html

https://www.topky.sk/cl/10/1474475/Ekoexpert-ukazal-dokaz-o-zamoreni-Slovenska--Neviditelny-zabijak--ktory-nas-kosi-po-tisicoch-