Preskočiť na hlavný obsah

Prehľad okamžitej výroby a dovozu elektriny na Slovensku

Konečne sme sa dočkali, a pre celú EÚ a dokonca aj časť sveta funguje internetová stránka, na ktorej môže ktokoľvek vidieť stav energetiky v tej ktorej krajine. Koľko sa vyrába podľa zdrojov aj koľko sa skadiaľ dováža pre každú krajinu
Nás samozrejme zaujíma Slovensko.
To nájdeme tu:

https://www.electricitymap.org/?countryCode=SK&page=country&solar=false&remote=true&wind=false

Stránka sa primárne zaoberá tzv. uhlíkovou intenzitou výroby elektriny, teda koľko gramov CO2 vyprodukuje tamojšia elektrárenská sústava na jedného obyvateľa. Tým že na Slovensku je vysoký podiel vodných a jadrových elektrární, je uhlíková intenzita pomerne nízka.

Stránka po kliknutí na internetový link vyššie vyzerá takto, ak myšou prejdete a kliknete na Slovensko:


 Ukáže sa Vám tabuľka vľavo, ktorá ukazuje na to koľko % ide z nízkoemisných a obnoviteľných zdrojov. Keď na hlavnej mape nabehnete myšou na Slovensko, všimnite si, že cez hranice idú také meňavé mnohošípky.
To ukazuje importy a exporty elektrickej energie, ak na šípku nabehnete myšou  objaví sa Vám, koľko megawattov k nám priteká z danej krajiny, alebo koľko megawattov exportuje Slovensko do susednej krajiny v danej hodine a dni.

Zaujímavé sú aj grafy výroby/spotreby elektrickej energie podľa zdrojov - teda druhov elektrární krajiny   


Grafy podľa druhov elektrární ukazujú okamžitý stav % využitia inštalovanej kapacity toho ktorého druhu elektrární na Slovensku: jadrové, vodné, uhoľné, solárne, plynové , ropné, bioplynové. 
Keď na ne nabehnete kurzorom myšky, ukážu vám stav v danej dobe a dni

Pod druhmi elektrární sú krivkové grafy uhlíkovej intenzity, pôvodu prúdu z jednotlivých druhov  elektrární, a úplne naspodu aj priemerné ceny elektriny v dané hodiny.  Keď po krivkách s farebnými pruhmi pobeháte myšou, ukazujú vám vyskakovacie okná dokonca využitie inštalovaných výkonov, aj to ako sme elektrinu a z kadiaľ dovážali - na obrázku vyššie napríklad vidíme, že väčšinu prúdu v nedeľu 2.6. sme doviezli z česka a poľska, čo nám "kazí" našu slovenskú uhlíkovú intenzitu. 

S grafmi sa dá hrať dlho, môžete si prezerať výroby a spotreby plus importy a exporty elektriky všetkých susedných štátov, dokonca aj vo svete. 

Z grafov si môžete urobiť reálny obraz či vôbec a nakoľko je alebo bude naša energetika nezávislá od fosílnych palív u nás a u susedov. 



   

Komentáre

Obľúbené príspevky

Prečo sú baníci na svoju ťažkú prácu hrdí

Tiež patríte k tým, ktorí si myslia, že práca baníka spočíva najmä v kopaní uhlia krompáčom, zbíjačkou a lopatou?  Nechápete prečo sú baníci na svoju drinu hrdí? V takom prípade tu máme pre Vás poučné čítanie. Pokiaľ si teda naozaj myslíte, že väčšina práce baníka spočíva v presúkavaní a plazení sa po nízkych a úzkych chodbách v uhlí, a na pracovisku vysekávaní uhlia zo steny krompáčom či zbíjačkou, tak to je potom vážna vec. Pravdepodobne tak vážna, že by si vyžadovala odborné vyšetrenie u špecialistov. Preto že v takom prípade zrejme mávate záchvaty retrofílie. Retrofília je chronická nemoc, ktorá  sa prejavuje tým, že poznanie a technické vedomosti postihnutého sa zasekli na úrovni päťdesiatich až šesťdesiatich rokov dvadsiateho storočia, a neschopnosťou rozoznať, že technický rozvoj  pokrok napredoval ďalej. Ak si dnešného baníka predstavujete ako účastníka Stachanovského hnutia zo starých ruských dokumentov, tak máte jasné príznaky.  Našťastie mám pre vás aj dobrú správu -

Rozdiely medzi hlbinnou a povrchovou ťažbou uhlia

Hnedé uhlie a lignit sa dá ťažiť v zásade dvomi spôsobmi. Hlbinne a povrchovo. Podzemná lignitová baňa Foto Viktor Macha  povrchová uhoľná baňa ,zdroj: internet To, či sa bude ťažiť povrchovým lomom alebo hlbinne, určuje dvojica hlavných parametrov ložiska. Je to hrúbka sloja a hĺbka, v akej leží pod povrchom. Vzájomný pomer týchto dvoch veličín v zjednodušenom výpočte určuje takzvaný skrývkový pomer   , na základe ktorého sa pri ložisku hnedého uhlia rozhoduje, či bude na ložisku povrchová baňa alebo podzemná baňa. Skrývkový pomer je: hrúbka sloja uhlia v metroch v pomere k hrúbke vrstvy hornín nad slojom. Všeobecne platí: ak je skrývkový pomer  nad 1:10 , teda napríklad 1: 12  povrchová ťažba ekonomicky nemôže vyjsť pozitívne, ak chceme, alebo musíme úžitkový nerast - uhlie- ťažiť, treba ho v takom prípade ťažiť podzemne, ak nerast potrebujeme. Ak máme 2 metre uhlia pod 30 m vrstvou hornín od povrchu , potom je skrývkový pomer 2:30 = po zjednodušení 1:15 . Ak

Inštalovaný a reálny výkon elektrární

Pokiaľ ste toho názoru, že inštalovaný a skutočný výkon elektrární je jedno a to isté, ste bohužiaľ na omyle. Vezmime si príklad takého bicyklového dynama. Dnes sa už bicyklové dynamá na osvetlenie bicyklov síce využívajú málo, preto že jednorazové aj nabíjacie baterky sú lacné a dnes sú už dostupné na každom rohu, ale snáď si ešte vie každý bicyklové dynamo predstaviť. Dynamo je - medzi nami - omnoho ekologickejšie ako akékoľvek baterky. Nemusíte si kupovať každý týždeň nové, nie je náročné na údržbu, vydrží desiatky rokov, nevybíja sa, ak je raz namontované tak je pripravené na použitie kedykoľvek. Je plne recyklovateľné a neznečisťuje životné prostredie. Na rozdiel od bateriek oveľa menej vyčerpáva nerastné zdroje. Jedinou nevýhodou cyklodynama je, že keď stojíte, tak s bicyklom nesvietite. Cyklistické dynamo zo stránky všeprokolo.cz Ak ste dávali pozor na fyzike, tak viete, že dynamo je mechanický zdroj elektrického jednosmerného prúdu. Rozkrútením dynama, na ktorého rotore

Ako SEPS reguluje slovenskú rozvodnú sieť?

Asi je Vám známe, že silová elektrina sa nedá priamo uskladňovať. Uskladňovať si môžete elektrinu zo svojej malej domácej elektrárničky - napríklad veternej vrtuľky alebo strešných solárnych panelov cez regulačnú jednotku a prúdový a napäťový menič trebárs v niekoľkých batériách z nákladného automobilu. Prípadne si môžete od Elona Muska kúpiť veľkú nástennú Li-Ion nabíjaciu baterku veľkú ako priemerná chladnička, ak teda máte nejakých 5-10 tisíc Euro nazvyš. Vo veľkom meradle sa ale elektrina uskladňovať ekonomicky nedá a ani sa to v skutočnosti zatiaľ nikde nerobí. Síce som pred nejakou dobou čítal o tom, že New-Yorská elektrárenská spoločnosť ide budovať velikánsku 10 MW oloveno-kyselinovú batériu pre prípad náhlych výpadkov, ale asi sa to neosvedčilo v praxi. Problémom však je, že Európsko Únijným politikom pred mnohými rokmi niekto natáral, že uskladňovanie silovej elektriny už-už bude, že treba vyriešiť pár technických problémov, a budeme môcť bez problémov skladovať stovky

Musí sa domáce vraj nekvalitné uhlie "polievať mazutom"?

V uplynulom roku 2016 a v roku 2017 sme na Slovensku zaznamenali prudký spád dezinformácii a intenzívne prehánky vyložených blbostí v masmédiách ohľadom domácich uhoľných baní a tepelných elektrární. Domáce slovenské hnedé uhlie a lignit je vraj nekvalitné, málo výhrevné a údajne ho treba polievať tonami mazutu, aby vôbec horelo; hovoria nám niektoré é osoby. Neinformované masmédiá takéto informačné paškvily s nadšením šíria, dúfajúc v čo najväčšiu sledovanosť a čítanosť, hoci niektoré navonok demonštrujú, že zároveň bojujú proti hoaxom a dezinformáciám. Ak to narýchlo porátame, tak do podčiarknutej vety vyššie sa podarilo vtesnať na jednu kôpku až tri nahlúple dezinformácie. Pozrieme sa teda bližšie, kde je realita a čo sú tendenčne šírené nezmysly a výmysly. Kto chce preverovať informácie, ten si na internete ľahko nájde nezávislé zdroje dát, aj napríklad o tom, ako to je s kvalitou domáceho Slovenského uhlia na Slovensku, jednoduchým porovnaním parametrov uhlí doma a v zahr

Cudzie uhlie do ENO?

Ďalším častým nápadom laikov  a internetových rozumbradov je to, že do kotlov ENO môžeme ládovať uhlie z iných revírov, napríklad z Česka, Poľska alebo Nemecka. Kotly Elektrárne Nováky či presnejšie Zemianske Kostoľany si predstavujú ako  šporhelt v kuchyni u babky, alebo jej kachličky - Peterky v prednej izbe. Na internete sa často realizujú svojimi výplodmi rôzni 25 - 30 roční akože-experti, a k téme zmeny paliva pre elektrárne dávajú radobyfundované stanoviská ľudkovia, ktorí v praxi nedokážu rozkúriť ani len ten babkin šporhelt, či v prírode založiť oheň z mokrého dreva. schéma elektrárne na práškové uhlie zo stránky climatech.wiki. Toto je schéma tzv. superkritickej tepelnej elektrárne, ktorá pracuje na rozdiel od subkritickej s vyššími tlakmi aj teplotou pary, ale schéma je podobná usporiadaniu v Novákoch Ak veríte takým "odborným" stanoviskám , potom Vás zrejme nepríjemne prekvapí fakt, že obrovské kotly každej tepelnej elektrárne sú postavené na jeden konkr