V uplynulom roku 2016 a v roku 2017 sme na Slovensku zaznamenali prudký spád dezinformácii a intenzívne prehánky vyložených blbostí v masmédiách ohľadom domácich uhoľných baní a tepelných elektrární.
Domáce slovenské hnedé uhlie a lignit je vraj nekvalitné, málo výhrevné a údajne ho treba polievať tonami mazutu, aby vôbec horelo; hovoria nám niektoré é osoby.
Neinformované masmédiá takéto informačné paškvily s nadšením šíria, dúfajúc v čo najväčšiu sledovanosť a čítanosť, hoci niektoré navonok demonštrujú, že zároveň bojujú proti hoaxom a dezinformáciám.
Ak to narýchlo porátame, tak do podčiarknutej vety vyššie sa podarilo vtesnať na jednu kôpku až tri nahlúple dezinformácie.
Pozrieme sa teda bližšie, kde je realita a čo sú tendenčne šírené nezmysly a výmysly.
Kto chce preverovať informácie, ten si na internete ľahko nájde nezávislé zdroje dát, aj napríklad o tom, ako to je s kvalitou domáceho Slovenského uhlia na Slovensku, jednoduchým porovnaním parametrov uhlí doma a v zahraničí. Napríklad na Wikipédii v kapitole "Hnedé uhlie" nájdete údaje včítane ich zdrojov tu: https://sk.wikipedia.org/wiki/Hned%C3%A9_uhlie
Kto vie trochu po anglicky, vyhľadá si podrobnosti v angličtine napríklad v prehľadoch uhlie ťažiacich krajín Európy v poslednom čísle brožúry "Coal Industry across Europe 2017" tu: https://euracoal.eu/library/publications/
V podkapitole Vlastnosti hnedého uhlia stránky Wikipedia o Hnedom uhlí sa dočítate že:
Väčšina z ťažených európskych ložísk hnedého uhlia a lignitu má uhlie jednoducho HORŠEJ kvality než slovenské, a napriek tomu ho ťažia a pália ho v domácich elektrárňach v omnoho väčších množstvách než my na Slovensku (1,8 mil. ton ročne) Napríklad rozlohou a počtom obyvateľstva o polovicu menšie Slovinsko ročne vyťaží a spáli 3,2 milióna ton domáceho uhlia kvality približne rovnakej, ako je to naše, dobývané v Handlovej.
Ak Vám nejaký chmuľo tvrdí, že domáce slovenské hnedé uhlie a lignit je nekvalitné, pošlite ho niekam kam slnko nesvieti. Nájdu sa aj "rozumci "-trepáci ktorí tvrdia, že sa naše hnedé uhlie musí polievať mazutom, aby vôbec horelo.
Výhrevnosť uhlia je ten parameter, ktorý hovorí o tom, koľko tepla sa uvoľní horením z rovnakého množstva uhlia: gramu, kilogramu alebo hoci tony.
Výhrevnosť uhlia, či už hnedého, čierneho alebo drevného či koksu, závisí najmä od dvoch jeho vlastností: obsahu uhlíka spolu prchavými látkami a potom od prirodzenej vlhkosti uhlia.
Podiel obsahu uhlíka v uhlí sa znižuje postupne v tomto poradí: koks, drevné uhlie, antracit, semiantracit, čierne uhlie, hnedé uhlie, lignit, rašelina.
S obsahom uhlíka v uhlí sa pri hnedom a obyčajnom čiernom uhlí nedá nič robiť, nedá sa nijako ovplyvniť - je daný druhom uhlia, ktoré máte v danom ložisku.
Je buď vyšší, alebo nižší ako bežný priemer obsahu uhlíka v danom type paliva.
Druhým najvýznamnejším parametrom vplývajúcim na výhrevnosť uhlia je jeho vlhkosť.
Či uhlie navlhlo sekundárne povedzme na daždi na skládke , to nie je dôležité. Hnedé uhlie a lignit ide z každej bane prirodzene navlhnuté, tá vlhkosť nie je na povrchu, ale v štruktúre uhlia. Pri zohrievaní a odparovaní vlhkosti - obsahu vody - v uhlí pri horení, sa významná časť tepelnej energie horenia spotrebuje práve na odparenie vlhkosti.
Preto majú najvyššiu prirodzenú výhrevnosť takzvané "suché druhy" uhlia: koks, antracit, drevné uhlie a čierne uhlia, preto že pri nich prirodzenú vlhkosť v štruktúre uhlia vytlačila buď príroda ešte v ložisku, alebo človek technologickými procesmi spracovania surového uhlia ( napríklad koksovanie, výroba drevného uhlia z vlhkého dreva)
Vyššia výhrevnosť hnedého uhlia a lignitov sa prípadne dá dosiahnuť sušením uhlia.
Ak má Slovenské uhlie prirodzenú výhrevnosť 9 - 11 MegaJoule na kilogram, dá sa z neho teoreticky voda dostať "von" sušením, a razom by tunajšie uhlie dosahovalo výhrevnosť 20 - 25 MJ/kg.
Laická otázka neinformovaných je hneď naporúdzi: Tak prečo domáce uhlie nesušíme pred jeho spaľovaním?
Problém je v tom, že sa to neoplatí.
Na to aby ste zvýšili výhrevnosť surového uhlia o 10 - 15 MJ na kilo sušením, musíte dodať v sušiarni 15 - 20 MJ tepla na kilogram, čiže výsledkom by bola energetická a teda aj finančná strata.
Jednoducho sa nerentuje, ak musíte dodať viac energie palivu zvonka, ako jej po úprave spálením získate.
Napriek tomu sa ojedinele vo svete - napríklad v USA, využíva sušenie hnedého uhlia teplom spalných plynov elektrárne alebo iných blízkych . Prináša to však viac technologických problémov ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, a na postavenie veľkosušiarne potrebujete stovky miliónov Euro pre jednu jedinú elektráreň.
Uhlie sa suší za presne určených podmienok, teplôt, bez prístupu vzduchu, v uzavretých vzduchotesných priestoroch.
Nemôžete však ani jednoducho do sušiarne priviesť prečistené horúce plyny z výstupu elektrárenského kotla a čakať že to bude fungovať samo, skoro zadarmo.
Vystupujúce plyny (vodnú paru s rôznymi uhľovodíkmi) zo sušiarne musíte opätovne vyčistiť od škodlivín, čo znovu ďalej zvyšuje nároky na financie, a vlastne búra ekonomiku takýchto procesov.
Ekonomicky je výhodnejšie spaľovať uhlie v naturálnom stave, také vlhké, aké ide von z bane.
Veľa ľudí nevie, že každá- nie len tepelná- elektráreň na svete spotrebuje zhruba 10% ňou vyrobenej elektriny na chod elektrárne samotnej. Na hnanie čerpadiel, podávačov, mlynov, ventilátorov, budiaci prúd vinutia generátora a podobne treba kvantá elektriny.
Novácka elektráreň má napríklad 8 Megawattový elektromotor na hnanie ventilátora spalných plynov do komínov.
Ten elektromotor je veľký ako menší dom.
Ďalšie megawatty zhltnú čerpadlá chladiacej vody, ventilátory veží, kompresory a mlyny.
Výhrevnosť domáceho uhlia sme teda poriešili. Tvrdenie , že slovenské uhlie je nekvalitné, je hlúpy výmysel.
Je teda Slovenské uhlie nehorľavé? Ďalšia hlúposť!
Ak je domáce uhlie nehorľavé, ako je možné že má vysokú náchylnosť na samovznietenie?
Pri slovenskom uhlí stačí, ak sa v bani do uhoľného sloja dostáva dostatočný objem vzduchu, začne sa zohrievať, a do 30 dní dosiahne jeho teplota takú výšku, že vzplanie plameňom.
To nie je naša domáca špecialita, to je realita všetkých hnedých a čiernych uhlí na celom svete. Každé normálne uhlie má sklony k samovznieteniu, odlišujú sa len doby, za ktoré sa tak udeje. Zabrániť samovznieteniu sa dá ale celkom ľahko - zamedziť vstupu vzduchu do uhlia jeho izoláciou v bani napríklad takzvaným utesnením omietkou, jeho skládkovaním v kopách nižších ako 10 metrov.
Ak musím uhlie skládkovať v kopách vyšších, musím ho predtým podrviť a voľne sypané drobné uhlie postláčať, udusať - napríklad ujazdiť buldozérom, aby sme z neho vytlačili vzduch, a aby medzierky medzi zrnami uhlia boli čo najmenšie.
Pýtam sa ale: ako môžeme za ťažko horľavé označovať uhlie, ktoré v bani vzplanie samo od seba za 30 dní?
Je to logický nezmysel, účelová snaha neinformovaných o očierňovanie pozície domácich palív, nech to v spojení s uhlím znie akokoľvek čudne - preto že očierňovať uhlie od prírody tmavé sa dosť dobre nedá.
Inak povedané: je to ohlupovanie.
Tak ho vraj teda v elektrárni musíme polievať mazutom, aby vôbec horelo.
Tento výplod pokrúteného myslenia musela vyprodukovať hlava s čudnými pochodmi v prehriatom mozgu. Niekto si spojil nejaké informácie do podivného produktu zmučenej mysli.
Každý kto má aspoň trochu chochmesu a praxi pri domáckom kúrení vie, že uhlie akéhokoľvek druhu nie je jednoduché podpáliť a rozkúriť.
Uhlie sa rozhára pomerne neochotne, musí sa najprv zohriať na vhodnú zápalnú teplotu. Na to vám nestačia len zápalky a staré pokrčené noviny. To všetko platí aj pre obyčajné drevné uhlie.
Páni a dámy, ktorí takéto chýry o nehorľavosti domáceho uhlia šíria, si naivne myslia, že kotly tepelnej elektrárne sú niečo ako väčší gril na domácu grilpárty.
Už zistili, že zapaľovač cigariet na drevné uhlie nefunguje a tak si na internete našli, že ho musia v elektrárni do horenia niečím naštartovať.
Dáme teda na uhlie tekutý či tuhý podpaľovač krbov a grilov?
V grile vám stačí nasypať drevné uhlie ,poliať ho tekutým podpaľovačom a škrtnúť zápalkou.
V elektrárni to ale takto nefunguje, mohli by si uhlie polievať mazutom koľko chcete, a škrtať až by ste si pľuzgiere narobili.
Je v zásade jedno či je hlavným palivom elektrárenského kotla nejaké kvalitné čierne či hnedé uhlie alebo obyčajná sušená rašelina.
Na to aby sa uhlie začalo spaľovať, potrebujete štartovacie horáky.
Na väčšine uhoľných elektrární v zahraničí sú štartovacie horáky na zemný plyn.
Na ostatných uhoľných tepelných elektrárňach sú to horáky mazutové, je to bežná prax v Európe aj vo svete.
Mazut, nazývaný aj ťažký vykurovací olej, je v podstate medziprodukt z destilácie ropy, po oddelení benzínu a nafty je tretím hlavným produktom, o niečo ľahším ako ťažší (tiež horľavý) asfalt, ale zároveň je mazut ťažším ako o niečo ľahšia nafta.
Pred 40 rokmi, keď sa prestavovala Elektráreň Nováky, bol v Slovnafte Bratislava problém s nadbytkom vyrábaného mazutu.
Preto sa súdruhovia plánovači rozhodli, že štartovacie horáky kotlov v elektrárni Zemianske Kostoľany - rozumej Nováky, alias ENO - budú na mazut, a netreba ťahať do elektrárne novú vetvu drahého plynovodu.
Mazut sa dá bežne voziť -na rozdiel od plynu- po už dávno existujúcej železnici a preto sa pomyselne zabili tri muchy jednou ranou.
Uhoľná elektráreň môže fungovať v zásade v dvoch hlavných režimoch - ak je hlavným zdrojom elektriny, tak funguje ako nepretržitá, so stálym režimom horenia, tak štartovacie horáky plynové alebo mazutové používate zriedka.
Ak je elektráreň využívaná v pretržitom (vyrovnávacom, doplnkovom) režime, tak sa zapína a vypína podľa potreby elektrickej siete, a štartovacie/ podpaľovacie horáky využívate častejšie.
Štartovacie horáky fungujú v elektrárenskom kotle krátkodobo - maximálne desiatku minút, potom sa uhlie rozhorí a štartovacie horáky sa vypnú, ale medzitým spotrebujú tony paliva, či už plynu alebo mazutu.
Nábeh uhoľnej elektrárne z nuly na plný výkon trvá približne 30 - 40 minút.
Približne rovnako dlho trvá aj nábeh klasickej plynovej - kotlovej - tepelnej elektrárne, len o desiatku minút rýchlejšie dokáže na plný výkon nabehnúť plynová elektráreň s plynovou turbínou s otvoreným cyklom.
Pri štarte a prevádzke aj plynové elektrárne chŕlia do povetria tony oxidov dusíka a megatony oxidu uhličitého.
Rečičky v médiách o tom, že plyn je ekologický, sú táraniny plynárenskej lobby.
Je to fosílne palivo ako uhlie či ropa, zemný plyn samotný je omnoho silnejší skleníkový plyn ako oxid uhličitý .
Konečným produktom každého fosílneho paliva je na jednej strane tepelná energia a na druhej strane CO2 a ďalšie plyny.
V prípade uhoľných elektrární ešte vystupuje zo spaľovacieho cyklu popol, čo je vlastne zmes páleného vápna, pálenej sadry, kremeňa a hydroxidov vápnika , horčíka a draslíka.
Preto sa popol z niektorých druhov tepelných elektrární používa pri výrobe presných tvárnic a stavebných materiálov.
O tom, ako často sa vyrovnávacia tepelná elektráreň rozbieha a vypína , rozhoduje regulátor siete. Ak sú v sieti problémy, robí sa štartovanie kotlov v elektrárni často, ale ak je v riekach dosť vody pre prietočné elektrárne, jadrové elektrárne bežia ako majú, cez deň svieti slnko pričom nie je prihorúco, tak je pripájanie vyrovnávacej elektrárne menej časté.
Pri elektrárni ako je ENO, je spotreba štartovacieho mazutu menej ako 1% hmoty hlavného paliva -uhlia.
O nejakom "polievaní uhlia mazutom" nemôže byť ani reči, takéto reči sú bľabotanie výmyslov amatérskeho záhradného grilmajstra.
Síce možno na prvý pohľad majú také somarinky zdanlivú logiku, pri detailnejšom náhľade je to len kašírované - so zdaním odbornosti -nepodložené obyčajné ohlupovanie.
Potemkinovská dedinka.
Všetky príspevky nájdete, ak si do internetového vyhľadávača zadáte:
www.baneaenergia.blogspot.sk
Domáce slovenské hnedé uhlie a lignit je vraj nekvalitné, málo výhrevné a údajne ho treba polievať tonami mazutu, aby vôbec horelo; hovoria nám niektoré é osoby.
Neinformované masmédiá takéto informačné paškvily s nadšením šíria, dúfajúc v čo najväčšiu sledovanosť a čítanosť, hoci niektoré navonok demonštrujú, že zároveň bojujú proti hoaxom a dezinformáciám.
Ak to narýchlo porátame, tak do podčiarknutej vety vyššie sa podarilo vtesnať na jednu kôpku až tri nahlúple dezinformácie.
Pozrieme sa teda bližšie, kde je realita a čo sú tendenčne šírené nezmysly a výmysly.
Kto chce preverovať informácie, ten si na internete ľahko nájde nezávislé zdroje dát, aj napríklad o tom, ako to je s kvalitou domáceho Slovenského uhlia na Slovensku, jednoduchým porovnaním parametrov uhlí doma a v zahraničí. Napríklad na Wikipédii v kapitole "Hnedé uhlie" nájdete údaje včítane ich zdrojov tu: https://sk.wikipedia.org/wiki/Hned%C3%A9_uhlie
Kto vie trochu po anglicky, vyhľadá si podrobnosti v angličtine napríklad v prehľadoch uhlie ťažiacich krajín Európy v poslednom čísle brožúry "Coal Industry across Europe 2017" tu: https://euracoal.eu/library/publications/
V podkapitole Vlastnosti hnedého uhlia stránky Wikipedia o Hnedom uhlí sa dočítate že:
V súčasnosti dobývané lignity a hnedé uhlie na Slovensku majú výhrevnosť priemerne 9,5 - 11 MJ/kg .
V Európskej únii sa dobývajú a využívajú menej kvalitné lignity: Grécko 3,7 -9,6 MJ/kg; Poľsko 7,8-9,0 MJ/kg ; Maďarsko 6,8 MJ/kg; Rumunsko 7,2 - 8,2 MJ/Kg, o niečo kvalitnejšie hnedé uhlia a lignity sa využívajú v Nemecku 7,8 -11,3 MJ/kg, Česko 11,6 - 20,5 MJ/kg.
Slovensko je kvalitou domáceho lignitu podľa výhrevnosti na popredných miestach medzi Európskymi štátmi, v ktorých sa hnedé uhlie ťaží a využíva. [3]
Takže o niečo kvalitnejšie hnedé uhlie ako máme my, sa ťažia len na niektorých ložiskách v Nemecku ,v Čechách a ešte v Slovinsku. Väčšina z ťažených európskych ložísk hnedého uhlia a lignitu má uhlie jednoducho HORŠEJ kvality než slovenské, a napriek tomu ho ťažia a pália ho v domácich elektrárňach v omnoho väčších množstvách než my na Slovensku (1,8 mil. ton ročne) Napríklad rozlohou a počtom obyvateľstva o polovicu menšie Slovinsko ročne vyťaží a spáli 3,2 milióna ton domáceho uhlia kvality približne rovnakej, ako je to naše, dobývané v Handlovej.
Ak Vám nejaký chmuľo tvrdí, že domáce slovenské hnedé uhlie a lignit je nekvalitné, pošlite ho niekam kam slnko nesvieti. Nájdu sa aj "rozumci "-trepáci ktorí tvrdia, že sa naše hnedé uhlie musí polievať mazutom, aby vôbec horelo.
Výhrevnosť uhlia je ten parameter, ktorý hovorí o tom, koľko tepla sa uvoľní horením z rovnakého množstva uhlia: gramu, kilogramu alebo hoci tony.
Výhrevnosť uhlia, či už hnedého, čierneho alebo drevného či koksu, závisí najmä od dvoch jeho vlastností: obsahu uhlíka spolu prchavými látkami a potom od prirodzenej vlhkosti uhlia.
Podiel obsahu uhlíka v uhlí sa znižuje postupne v tomto poradí: koks, drevné uhlie, antracit, semiantracit, čierne uhlie, hnedé uhlie, lignit, rašelina.
S obsahom uhlíka v uhlí sa pri hnedom a obyčajnom čiernom uhlí nedá nič robiť, nedá sa nijako ovplyvniť - je daný druhom uhlia, ktoré máte v danom ložisku.
Je buď vyšší, alebo nižší ako bežný priemer obsahu uhlíka v danom type paliva.
Druhým najvýznamnejším parametrom vplývajúcim na výhrevnosť uhlia je jeho vlhkosť.
Či uhlie navlhlo sekundárne povedzme na daždi na skládke , to nie je dôležité. Hnedé uhlie a lignit ide z každej bane prirodzene navlhnuté, tá vlhkosť nie je na povrchu, ale v štruktúre uhlia. Pri zohrievaní a odparovaní vlhkosti - obsahu vody - v uhlí pri horení, sa významná časť tepelnej energie horenia spotrebuje práve na odparenie vlhkosti.
Preto majú najvyššiu prirodzenú výhrevnosť takzvané "suché druhy" uhlia: koks, antracit, drevné uhlie a čierne uhlia, preto že pri nich prirodzenú vlhkosť v štruktúre uhlia vytlačila buď príroda ešte v ložisku, alebo človek technologickými procesmi spracovania surového uhlia ( napríklad koksovanie, výroba drevného uhlia z vlhkého dreva)
Vyššia výhrevnosť hnedého uhlia a lignitov sa prípadne dá dosiahnuť sušením uhlia.
 |
| Ilustračný obrázok horiaceho uhlia z internetu www.4ever.eu |
Laická otázka neinformovaných je hneď naporúdzi: Tak prečo domáce uhlie nesušíme pred jeho spaľovaním?
Problém je v tom, že sa to neoplatí.
Na to aby ste zvýšili výhrevnosť surového uhlia o 10 - 15 MJ na kilo sušením, musíte dodať v sušiarni 15 - 20 MJ tepla na kilogram, čiže výsledkom by bola energetická a teda aj finančná strata.
Jednoducho sa nerentuje, ak musíte dodať viac energie palivu zvonka, ako jej po úprave spálením získate.
Napriek tomu sa ojedinele vo svete - napríklad v USA, využíva sušenie hnedého uhlia teplom spalných plynov elektrárne alebo iných blízkych . Prináša to však viac technologických problémov ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, a na postavenie veľkosušiarne potrebujete stovky miliónov Euro pre jednu jedinú elektráreň.
Uhlie sa suší za presne určených podmienok, teplôt, bez prístupu vzduchu, v uzavretých vzduchotesných priestoroch.
Nemôžete však ani jednoducho do sušiarne priviesť prečistené horúce plyny z výstupu elektrárenského kotla a čakať že to bude fungovať samo, skoro zadarmo.
Vystupujúce plyny (vodnú paru s rôznymi uhľovodíkmi) zo sušiarne musíte opätovne vyčistiť od škodlivín, čo znovu ďalej zvyšuje nároky na financie, a vlastne búra ekonomiku takýchto procesov.
Ekonomicky je výhodnejšie spaľovať uhlie v naturálnom stave, také vlhké, aké ide von z bane.
Veľa ľudí nevie, že každá- nie len tepelná- elektráreň na svete spotrebuje zhruba 10% ňou vyrobenej elektriny na chod elektrárne samotnej. Na hnanie čerpadiel, podávačov, mlynov, ventilátorov, budiaci prúd vinutia generátora a podobne treba kvantá elektriny.
Novácka elektráreň má napríklad 8 Megawattový elektromotor na hnanie ventilátora spalných plynov do komínov.
Ten elektromotor je veľký ako menší dom.
Ďalšie megawatty zhltnú čerpadlá chladiacej vody, ventilátory veží, kompresory a mlyny.
Výhrevnosť domáceho uhlia sme teda poriešili. Tvrdenie , že slovenské uhlie je nekvalitné, je hlúpy výmysel.
Je teda Slovenské uhlie nehorľavé? Ďalšia hlúposť!
Ak je domáce uhlie nehorľavé, ako je možné že má vysokú náchylnosť na samovznietenie?
Pri slovenskom uhlí stačí, ak sa v bani do uhoľného sloja dostáva dostatočný objem vzduchu, začne sa zohrievať, a do 30 dní dosiahne jeho teplota takú výšku, že vzplanie plameňom.
To nie je naša domáca špecialita, to je realita všetkých hnedých a čiernych uhlí na celom svete. Každé normálne uhlie má sklony k samovznieteniu, odlišujú sa len doby, za ktoré sa tak udeje. Zabrániť samovznieteniu sa dá ale celkom ľahko - zamedziť vstupu vzduchu do uhlia jeho izoláciou v bani napríklad takzvaným utesnením omietkou, jeho skládkovaním v kopách nižších ako 10 metrov.
Ak musím uhlie skládkovať v kopách vyšších, musím ho predtým podrviť a voľne sypané drobné uhlie postláčať, udusať - napríklad ujazdiť buldozérom, aby sme z neho vytlačili vzduch, a aby medzierky medzi zrnami uhlia boli čo najmenšie.
Pýtam sa ale: ako môžeme za ťažko horľavé označovať uhlie, ktoré v bani vzplanie samo od seba za 30 dní?
Je to logický nezmysel, účelová snaha neinformovaných o očierňovanie pozície domácich palív, nech to v spojení s uhlím znie akokoľvek čudne - preto že očierňovať uhlie od prírody tmavé sa dosť dobre nedá.
Inak povedané: je to ohlupovanie.
Tak ho vraj teda v elektrárni musíme polievať mazutom, aby vôbec horelo.
Tento výplod pokrúteného myslenia musela vyprodukovať hlava s čudnými pochodmi v prehriatom mozgu. Niekto si spojil nejaké informácie do podivného produktu zmučenej mysli.
Každý kto má aspoň trochu chochmesu a praxi pri domáckom kúrení vie, že uhlie akéhokoľvek druhu nie je jednoduché podpáliť a rozkúriť.
Uhlie sa rozhára pomerne neochotne, musí sa najprv zohriať na vhodnú zápalnú teplotu. Na to vám nestačia len zápalky a staré pokrčené noviny. To všetko platí aj pre obyčajné drevné uhlie.
Páni a dámy, ktorí takéto chýry o nehorľavosti domáceho uhlia šíria, si naivne myslia, že kotly tepelnej elektrárne sú niečo ako väčší gril na domácu grilpárty.
Už zistili, že zapaľovač cigariet na drevné uhlie nefunguje a tak si na internete našli, že ho musia v elektrárni do horenia niečím naštartovať.
Dáme teda na uhlie tekutý či tuhý podpaľovač krbov a grilov?
V grile vám stačí nasypať drevné uhlie ,poliať ho tekutým podpaľovačom a škrtnúť zápalkou.
V elektrárni to ale takto nefunguje, mohli by si uhlie polievať mazutom koľko chcete, a škrtať až by ste si pľuzgiere narobili.
Je v zásade jedno či je hlavným palivom elektrárenského kotla nejaké kvalitné čierne či hnedé uhlie alebo obyčajná sušená rašelina.
Na to aby sa uhlie začalo spaľovať, potrebujete štartovacie horáky.
Na väčšine uhoľných elektrární v zahraničí sú štartovacie horáky na zemný plyn.
Na ostatných uhoľných tepelných elektrárňach sú to horáky mazutové, je to bežná prax v Európe aj vo svete.
Mazut, nazývaný aj ťažký vykurovací olej, je v podstate medziprodukt z destilácie ropy, po oddelení benzínu a nafty je tretím hlavným produktom, o niečo ľahším ako ťažší (tiež horľavý) asfalt, ale zároveň je mazut ťažším ako o niečo ľahšia nafta.
Pred 40 rokmi, keď sa prestavovala Elektráreň Nováky, bol v Slovnafte Bratislava problém s nadbytkom vyrábaného mazutu.
Preto sa súdruhovia plánovači rozhodli, že štartovacie horáky kotlov v elektrárni Zemianske Kostoľany - rozumej Nováky, alias ENO - budú na mazut, a netreba ťahať do elektrárne novú vetvu drahého plynovodu.
Mazut sa dá bežne voziť -na rozdiel od plynu- po už dávno existujúcej železnici a preto sa pomyselne zabili tri muchy jednou ranou.
Uhoľná elektráreň môže fungovať v zásade v dvoch hlavných režimoch - ak je hlavným zdrojom elektriny, tak funguje ako nepretržitá, so stálym režimom horenia, tak štartovacie horáky plynové alebo mazutové používate zriedka.
Ak je elektráreň využívaná v pretržitom (vyrovnávacom, doplnkovom) režime, tak sa zapína a vypína podľa potreby elektrickej siete, a štartovacie/ podpaľovacie horáky využívate častejšie.
Štartovacie horáky fungujú v elektrárenskom kotle krátkodobo - maximálne desiatku minút, potom sa uhlie rozhorí a štartovacie horáky sa vypnú, ale medzitým spotrebujú tony paliva, či už plynu alebo mazutu.
Nábeh uhoľnej elektrárne z nuly na plný výkon trvá približne 30 - 40 minút.
Približne rovnako dlho trvá aj nábeh klasickej plynovej - kotlovej - tepelnej elektrárne, len o desiatku minút rýchlejšie dokáže na plný výkon nabehnúť plynová elektráreň s plynovou turbínou s otvoreným cyklom.
Pri štarte a prevádzke aj plynové elektrárne chŕlia do povetria tony oxidov dusíka a megatony oxidu uhličitého.
Rečičky v médiách o tom, že plyn je ekologický, sú táraniny plynárenskej lobby.
Je to fosílne palivo ako uhlie či ropa, zemný plyn samotný je omnoho silnejší skleníkový plyn ako oxid uhličitý .
Konečným produktom každého fosílneho paliva je na jednej strane tepelná energia a na druhej strane CO2 a ďalšie plyny.
V prípade uhoľných elektrární ešte vystupuje zo spaľovacieho cyklu popol, čo je vlastne zmes páleného vápna, pálenej sadry, kremeňa a hydroxidov vápnika , horčíka a draslíka.
Preto sa popol z niektorých druhov tepelných elektrární používa pri výrobe presných tvárnic a stavebných materiálov.
O tom, ako často sa vyrovnávacia tepelná elektráreň rozbieha a vypína , rozhoduje regulátor siete. Ak sú v sieti problémy, robí sa štartovanie kotlov v elektrárni často, ale ak je v riekach dosť vody pre prietočné elektrárne, jadrové elektrárne bežia ako majú, cez deň svieti slnko pričom nie je prihorúco, tak je pripájanie vyrovnávacej elektrárne menej časté.
Pri elektrárni ako je ENO, je spotreba štartovacieho mazutu menej ako 1% hmoty hlavného paliva -uhlia.
O nejakom "polievaní uhlia mazutom" nemôže byť ani reči, takéto reči sú bľabotanie výmyslov amatérskeho záhradného grilmajstra.
Síce možno na prvý pohľad majú také somarinky zdanlivú logiku, pri detailnejšom náhľade je to len kašírované - so zdaním odbornosti -nepodložené obyčajné ohlupovanie.
Potemkinovská dedinka.
Všetky príspevky nájdete, ak si do internetového vyhľadávača zadáte:
www.baneaenergia.blogspot.sk
Komentáre
Zverejnenie komentára