Preskočiť na hlavný obsah

Prehľad okamžitej výroby a dovozu elektriny na Slovensku

Konečne sme sa dočkali, a pre celú EÚ a dokonca aj časť sveta funguje internetová stránka, na ktorej môže ktokoľvek vidieť stav energetiky v tej ktorej krajine. Koľko sa vyrába podľa zdrojov aj koľko sa skadiaľ dováža pre každú krajinu
Nás samozrejme zaujíma Slovensko.
To nájdeme tu:

https://www.electricitymap.org/?countryCode=SK&page=country&solar=false&remote=true&wind=false

Stránka sa primárne zaoberá tzv. uhlíkovou intenzitou výroby elektriny, teda koľko gramov CO2 vyprodukuje tamojšia elektrárenská sústava na jedného obyvateľa. Tým že na Slovensku je vysoký podiel vodných a jadrových elektrární, je uhlíková intenzita pomerne nízka.

Stránka po kliknutí na internetový link vyššie vyzerá takto, ak myšou prejdete a kliknete na Slovensko:


 Ukáže sa Vám tabuľka vľavo, ktorá ukazuje na to koľko % ide z nízkoemisných a obnoviteľných zdrojov. Keď na hlavnej mape nabehnete myšou na Slovensko, všimnite si, že cez hranice idú také meňavé mnohošípky.
To ukazuje importy a exporty elektrickej energie, ak na šípku nabehnete myšou  objaví sa Vám, koľko megawattov k nám priteká z danej krajiny, alebo koľko megawattov exportuje Slovensko do susednej krajiny v danej hodine a dni.

Zaujímavé sú aj grafy výroby/spotreby elektrickej energie podľa zdrojov - teda druhov elektrární krajiny   


Grafy podľa druhov elektrární ukazujú okamžitý stav % využitia inštalovanej kapacity toho ktorého druhu elektrární na Slovensku: jadrové, vodné, uhoľné, solárne, plynové , ropné, bioplynové. 
Keď na ne nabehnete kurzorom myšky, ukážu vám stav v danej dobe a dni

Pod druhmi elektrární sú krivkové grafy uhlíkovej intenzity, pôvodu prúdu z jednotlivých druhov  elektrární, a úplne naspodu aj priemerné ceny elektriny v dané hodiny.  Keď po krivkách s farebnými pruhmi pobeháte myšou, ukazujú vám vyskakovacie okná dokonca využitie inštalovaných výkonov, aj to ako sme elektrinu a z kadiaľ dovážali - na obrázku vyššie napríklad vidíme, že väčšinu prúdu v nedeľu 2.6. sme doviezli z česka a poľska, čo nám "kazí" našu slovenskú uhlíkovú intenzitu. 

S grafmi sa dá hrať dlho, môžete si prezerať výroby a spotreby plus importy a exporty elektriky všetkých susedných štátov, dokonca aj vo svete. 

Z grafov si môžete urobiť reálny obraz či vôbec a nakoľko je alebo bude naša energetika nezávislá od fosílnych palív u nás a u susedov. 



   

Komentáre

Obľúbené príspevky

Rozdiely medzi hlbinnou a povrchovou ťažbou uhlia

Hnedé uhlie a lignit sa dá ťažiť v zásade dvomi spôsobmi. Hlbinne a povrchovo . Podzemná lignitová baňa Foto Viktor Macha  povrchová uhoľná baňa ,zdroj: internet To, či sa bude ťažiť povrchovým lomom alebo hlbinne, určuje dvojica hlavných parametrov ložiska. Je to hrúbka sloja a hĺbka, v akej leží pod povrchom. Vzájomný pomer týchto dvoch veličín v zjednodušenom výpočte určuje takzvaný skrývkový pomer   , na základe ktorého sa pri ložisku hnedého uhlia rozhoduje, či bude na ložisku povrchová baňa alebo podzemná baňa. Skrývkový pomer je: hrúbka sloja uhlia v metroch v pomere k hrúbke vrstvy hornín nad slojom. Všeobecne platí: ak je skrývkový pomer  nad 1:10 , teda napríklad 1: 12  povrchová ťažba ekonomicky nemôže vyjsť pozitívne, ak chceme, alebo musíme úžitkový nerast - uhlie- ťažiť, treba ho v takom prípade ťažiť podzemne, ak nerast potrebujeme. Ak máme 2 metre uhlia pod 30 m vrstvou...

Aká veľká je vlastne Elektráreň Nováky?

Nie, tu nebudeme riešiť to, akú má Elektráreň Nováky rozlohu. Budeme porovnávať inštalované výkony tepelnej elektrárne s inými druhmi elektrární. Na tento účel použijeme teoretickú jednotku výkonu elektrárne - inštalovaný výkon. Po internete sa voľne a rýchlo ako cholera v krajinách, kde nemajú čistú vodu,  šíria dezinformácie najrôznejšieho druhu. Samorodní experti vedia všetko a neváhajú sa k všetkému aj vyjadrovať, preto že naozajstní odborníci majú tendenciu byť skôr zdržanlivejší. Všeobecne platí poučka, že čím sa IQ mnohých pisateľov viac blíži k úrovni HDK - teda hojdacieho dreveného koníka - tým zapálenejšie a nadšenejšie diskutujú na internete, preto že ich výplody konečne niekto číta. Lenže čítať výplody tĺkov a so somárom sa modliť - za jedno jest. V oblasti energetiky sa ukazuje tiež, že na Slovensku sú tisíce rádoby-odborníkov. Pozrel sa ale niekto na to, aká je pomyselná "mohutnosť" tepelnej elektrárne voči iným druhom elektrární, ktoré máme na Slovens...

Emisné limity pred a po roku 2021

Médiá a novinári, spolu s rôznymi zelenými aktivistami neúnavne hľadajú nejaké problémy na zdôvodnenie, prečo by Hornonitrianske bane nemohli a nemali fungovať. Často sa pritom uchyľujú k zavádzaniu, hoaxom aj vyloženým klamstvám. Dva roky vytrvalo ako papagáji rozprávajú bludy o tom, ako Elektráreň Nováky po roku 2021 nebude plniť nové sprísnené emisné limity . Ako keby nevedeli počítať, ale zároveň počítajú s tým, že ich zavádzajúce tvrdenia nikto nepreverí, a že opakovaná lož sa stane pravdou.  Lož a zavádzanie môže pravdu na nejakú dobu prekričať, ale dlhodobo vždy nakoniec pravda zvíťazí. Ilustračné foto z Internetu  Priatelia Zeme cez Lýdiu Kňazovičovú stále blabocú dezinformácie o tom že ENO vraj neplní emisné limity a bude potrebovať veľké investície aby ich plnila. https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/opinion/prispievali-by-ste-fajciarovi-na-odvykanie-aj-cigarety-pri-uhli-sa-to-deje/ Takže vysvetlíme si to celé ešte raz a stručnejšie :  ...

Ako euractiv. sk manipuluje s dátami o znečistení

O objektívnosti portálu euractiv.sk sme už v minulosti mali nejaké pochybnosti, preto že výrazne protežuje niektorých europoslancov , a na druhej strane je tu určitý nedostatok vyjadrení iných europoslancov. V článku euractiv z 20.9 .však už dochádza očividne k manipulácii s dátami , aby bola nejakým smerom ovplyvnená verejná mienka. O čo ide? Niekoľko predchádzajúcich blogov sme venovali rozboru rôznych rebríčkov . S dátami a štatistikami sa jednoducho manipuluje, a výsledky sa nekorektne prispôsobujú tak, aby čitateľ bez informácii logickým spôsobom došiel k takému záveru, ako očakávajú autori Elektráreň v Zemianskych Kostoľanoch sa v manipulatívnej infografike euractiv.sk ocitla na Druhej najvyššej priečke najväčších producentov oxidov síry . Je tento graf - infografika korektný? Originál článku nájdete tu: https://euractiv.sk/clanky/zivotne-prostredie/slovenska-elektraren-patri-medzi-troch-najvacsich-znecistovatelov-infografika/ No, páč ho, tak elektráreň pri Novákoch...

Zelené energie - humbuk a drahota

Doplatky na "ekologickú" výrobu elektrickej energie na Slovensku za rok 2016 sú zaujímavou témou. Záhadne sa  v diskusiách väčšinou nezdôrazňuje fakt, že všetci platíme niekoľkonásobne viac za zelené a kvázizelené energie , než na spoľahlivé jadrové a uhoľné elektrárne. Na domácu elektrinu vyrobenú z uhlia prispievame údajne okolo 90 miliónov € ročne. Na vraj obnoviteľné energie ( ako rýchlo sa v prírode obnovuje zemný plyn a hnedé či čierne uhlie?) išlo za minulý rok 2016 niečo viac ako 460 miliónov € ! Teda viac ako päťnásobok podpory uhlia. V roku 2017 to bude ešte viac. Môžete sa všetci tváriť, že doplatky výrobcom za OZE sa do ceny elektriny nezapočítavajú. Lenže oni sa započítavajú! Tak za čo v cene za jednotku elektrického prúdu priplácate viac? Za 100 mil. ročne z domáceho uhlia, alebo za 500 miliónov ročne z OZE? Ak viete aspoň na rukách počítať, tak vám musí vyjsť, že za OZE v cene elektriny platíte 4 krát viac ako za domáce uhlie ! A čo za to? 2...

Banícky stav cti netratí! Čo vlastne banícky stav je?

Sme baníci. Generácie našich dedov a pradedov ťažko pracovali v hlbinách podzemia, a pracujeme v nich aj my. Pracujeme v podzemí pre to, že niekto to robiť musí, a my sme si vybrali takéto ťažké zamestnanie, na ktoré sme hrdí.  Pracovali sme a pracujeme v baniach pre to, aby mal štát suroviny na prvovýrobu, aj aby bolo dosť tepla a elektriny pre každého kto v baniach nerobí a nerobil. Možno sa Vám to zdá čudné, ale my sme na svoju prácu hrdí. Preto že robíme prácu, ktorú by robil málokto z tých ľudí čo sú hore na božom svetle, povrchovej väčšiny.  Slovensko je z veľkej časti spojené s baníckou minulosťou.  Od západných výbežkov Karpát až po východné slovensko, od okrajov Podunajskej Nížiny až po vrchol Kriváňa , všade sú nejaké bývalé bane.  Mnoho našich historických miest, na ktoré sme ako Slováci hrdí, vyrástlo na cenných surovinách, ktoré baníci v pote tváre vynáša...