Preskočiť na hlavný obsah

Môžu za zvýšenie exhalátov CO2 Hornonitrianski baníci?

V tlači a verejno-oznamovacích prostriedkoch už bežia správy, že podľa hodnotenia Európskeho štatistického úradu  si Slovensko nie len že neplní záväzky v znižovaní množstva CO2 vyrobeného spaľovaním, ale naopak, Slovensko produkuje z roka na rok čoraz viac CO2.

napríklad tu: https://www.energie-portal.sk/Dokument/emisie-co2-v-eu-medzirocne-poklesli-na-slovensku-rastli-105155.aspx

Samozrejme, ako to už býva, určite sa nájdu nejakí samozvaní experti najmä z radov zelených aktivistov , ktorí budú vyhlasovať, že za to slovenské zvyšovanie exhalátov CO2 môžu bane na Hornej Nitre spolu s Elektrárňou Nováky.
Povedzme si na rovinu - je to kravina

Aj v Nemecku sa aktivisti domnievali, že vyraďovaním uhoľných blokov sa celkové emisie CO2 znížia, a sľubovali to verejnosti, že naisto tak bude....
Realita rokov idúcich po sebe ukázala v Nemecku, aj inde vo svete, že znižovanie uhoľnej energetiky  neprináša automaticky zníženie produkcie CO2, naopak, produkcia CO2 aj tu stúpala.

Takýchto pseudoexpertov možno s ich vyhláseniami a sľubmi jednoducho a ľahko poslať do kelu.

Ilustračný GIF súbor. Zdroj: Adam Pižurný

Exhaláty CO2 z domáceho uhlia sa totiž na Slovensku z roka na rok postupne znižujú.

Slovenské bane totiž vyrábajú menej uhlia.

Pri hnedom uhlí a lignite platí jedna jednoduchá poučka:

Koľko ton lignitu a hnedého uhlia sa spáli v elektrárni, zhruba toľko isto ton CO2 vyletí hore komínom .Je to dané týmto typom uhlia, a nemení sa to.
Koľko uhlia, - toľko CO2,

 z tony hnedého uhlia je tona CO2

Bane vyprodukovali v roku 2016 približne 2,1 miliónov ton uhlia - to znamená, že do celkových 33 - 36 miliónov ton CO2 v tom roku vyprodukovaných priemyslom Slovenska prispela energetika z uhlia približne 2,2 miliónov ton CO2

Bane vyprodukovali v roku 2017 približne 1,8 mil. ton uhlia, do vzduchu išlo teda 1,8 mil. ton CO2

Bane vyprodukovali v roku 2018 približne 1,5 mil. ton uhlia, do vzduchu teda išlo 1,5 mil. ton CO2

Koľko uhlia pôjde z Hornonitrianskych baní do elektrárne Nováky v roku 2019 ešte nevieme, ale bude to zrejme menej ako 1,5 mil. ton uhlia.

Produkcia domáceho uhlia teda oproti  roku 2016 klesla o viac ako 25%
Rovnako produkcia CO2 z domáceho uhlia preto nutne klesla za necelé tri roky o 25%, ale klesla aj výroba elektriny v ENO , preto že to sú spojené nádoby.

Ako a prečo stúpa objem CO2 vyrobeného Slovenskom do ovzdušia, je zrejmé:

  • Niektorí politici a mnohí aktivisti sľubovali, že v roku 2019 už bude bežať 3 blok Jadrovej Eelektrárne Mochovce.  My baníci sme hovorili že to tak skoro nebude - a mali sme pravdu
  • Spotreba elektriny u nás aj v okolitých štátoch rastie spolu s jej cenou, a tak sa jej vyrába viacej z dreva a plynu, ktoré tiež chŕlia do vzduchu CO2
  • Možnosti nakupovania elektriny z okolitých štátov  DE, CZ, PL , HU  sa postupne znižujú, lebo aj našich hlavných záložných dodávateľov silovej elektriny nútia tamojší politici a aktivisti znižovať objem výroby z ich domácich uhlí, a susedné štáty tiež ako my nemajú iné zdroje, ktorými by výpadky z uhlia nahradili. Keď sú na trhovisku prázdne pulty, nikto nenakúpi nič. 
  • Rastú ceny uhlíkových povoleniek ETS, ktoré si výrobcovia započítavajú do ceny elektriny nimi vyrábanej. Aj napriek tomu sa v okolitých krajinách spotreba elektriny zvyšuje rovnako ako u nás, preto sa na Slovensku viac využívajú naprílad plynové elektrárne, ktoré tiež produkujú CO2, a musia si na ne kupovať emisné povolenky.   
Poznáte to heslo, že nikto na svete Vám nemôže dať viac,  ako Vám nasľubujú v kampaniach kadejakí pobehaji?
Aj aktivisti ho poznajú, a spoliehajú sa na to, že sľubom znova uveríte, lebo si myslia, že ste natvrdlí. Pokiaľ aktivistom bezvýhradne veríte, tak natvrdlí naozaj ste.

Kto za minulý rok 2018 navýšil emisie CO2 na Slovensku?
Čiernouhoľná elektráreň Vojany a plynové elektrárne: https://www.energie-portal.sk/Dokument/vyroba-elektriny-z-fosilnych-paliv-u-nas-vzrastla-obnovitelne-zdroje-zaznamenali-pokles-105215.aspx

Komentáre

Obľúbené príspevky

Rozdiely medzi hlbinnou a povrchovou ťažbou uhlia

Hnedé uhlie a lignit sa dá ťažiť v zásade dvomi spôsobmi. Hlbinne a povrchovo . Podzemná lignitová baňa Foto Viktor Macha  povrchová uhoľná baňa ,zdroj: internet To, či sa bude ťažiť povrchovým lomom alebo hlbinne, určuje dvojica hlavných parametrov ložiska. Je to hrúbka sloja a hĺbka, v akej leží pod povrchom. Vzájomný pomer týchto dvoch veličín v zjednodušenom výpočte určuje takzvaný skrývkový pomer   , na základe ktorého sa pri ložisku hnedého uhlia rozhoduje, či bude na ložisku povrchová baňa alebo podzemná baňa. Skrývkový pomer je: hrúbka sloja uhlia v metroch v pomere k hrúbke vrstvy hornín nad slojom. Všeobecne platí: ak je skrývkový pomer  nad 1:10 , teda napríklad 1: 12  povrchová ťažba ekonomicky nemôže vyjsť pozitívne, ak chceme, alebo musíme úžitkový nerast - uhlie- ťažiť, treba ho v takom prípade ťažiť podzemne, ak nerast potrebujeme. Ak máme 2 metre uhlia pod 30 m vrstvou...

Aká veľká je vlastne Elektráreň Nováky?

Nie, tu nebudeme riešiť to, akú má Elektráreň Nováky rozlohu. Budeme porovnávať inštalované výkony tepelnej elektrárne s inými druhmi elektrární. Na tento účel použijeme teoretickú jednotku výkonu elektrárne - inštalovaný výkon. Po internete sa voľne a rýchlo ako cholera v krajinách, kde nemajú čistú vodu,  šíria dezinformácie najrôznejšieho druhu. Samorodní experti vedia všetko a neváhajú sa k všetkému aj vyjadrovať, preto že naozajstní odborníci majú tendenciu byť skôr zdržanlivejší. Všeobecne platí poučka, že čím sa IQ mnohých pisateľov viac blíži k úrovni HDK - teda hojdacieho dreveného koníka - tým zapálenejšie a nadšenejšie diskutujú na internete, preto že ich výplody konečne niekto číta. Lenže čítať výplody tĺkov a so somárom sa modliť - za jedno jest. V oblasti energetiky sa ukazuje tiež, že na Slovensku sú tisíce rádoby-odborníkov. Pozrel sa ale niekto na to, aká je pomyselná "mohutnosť" tepelnej elektrárne voči iným druhom elektrární, ktoré máme na Slovens...

Emisné limity pred a po roku 2021

Médiá a novinári, spolu s rôznymi zelenými aktivistami neúnavne hľadajú nejaké problémy na zdôvodnenie, prečo by Hornonitrianske bane nemohli a nemali fungovať. Často sa pritom uchyľujú k zavádzaniu, hoaxom aj vyloženým klamstvám. Dva roky vytrvalo ako papagáji rozprávajú bludy o tom, ako Elektráreň Nováky po roku 2021 nebude plniť nové sprísnené emisné limity . Ako keby nevedeli počítať, ale zároveň počítajú s tým, že ich zavádzajúce tvrdenia nikto nepreverí, a že opakovaná lož sa stane pravdou.  Lož a zavádzanie môže pravdu na nejakú dobu prekričať, ale dlhodobo vždy nakoniec pravda zvíťazí. Ilustračné foto z Internetu  Priatelia Zeme cez Lýdiu Kňazovičovú stále blabocú dezinformácie o tom že ENO vraj neplní emisné limity a bude potrebovať veľké investície aby ich plnila. https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/opinion/prispievali-by-ste-fajciarovi-na-odvykanie-aj-cigarety-pri-uhli-sa-to-deje/ Takže vysvetlíme si to celé ešte raz a stručnejšie :  ...

Ako euractiv. sk manipuluje s dátami o znečistení

O objektívnosti portálu euractiv.sk sme už v minulosti mali nejaké pochybnosti, preto že výrazne protežuje niektorých europoslancov , a na druhej strane je tu určitý nedostatok vyjadrení iných europoslancov. V článku euractiv z 20.9 .však už dochádza očividne k manipulácii s dátami , aby bola nejakým smerom ovplyvnená verejná mienka. O čo ide? Niekoľko predchádzajúcich blogov sme venovali rozboru rôznych rebríčkov . S dátami a štatistikami sa jednoducho manipuluje, a výsledky sa nekorektne prispôsobujú tak, aby čitateľ bez informácii logickým spôsobom došiel k takému záveru, ako očakávajú autori Elektráreň v Zemianskych Kostoľanoch sa v manipulatívnej infografike euractiv.sk ocitla na Druhej najvyššej priečke najväčších producentov oxidov síry . Je tento graf - infografika korektný? Originál článku nájdete tu: https://euractiv.sk/clanky/zivotne-prostredie/slovenska-elektraren-patri-medzi-troch-najvacsich-znecistovatelov-infografika/ No, páč ho, tak elektráreň pri Novákoch...

Zelené energie - humbuk a drahota

Doplatky na "ekologickú" výrobu elektrickej energie na Slovensku za rok 2016 sú zaujímavou témou. Záhadne sa  v diskusiách väčšinou nezdôrazňuje fakt, že všetci platíme niekoľkonásobne viac za zelené a kvázizelené energie , než na spoľahlivé jadrové a uhoľné elektrárne. Na domácu elektrinu vyrobenú z uhlia prispievame údajne okolo 90 miliónov € ročne. Na vraj obnoviteľné energie ( ako rýchlo sa v prírode obnovuje zemný plyn a hnedé či čierne uhlie?) išlo za minulý rok 2016 niečo viac ako 460 miliónov € ! Teda viac ako päťnásobok podpory uhlia. V roku 2017 to bude ešte viac. Môžete sa všetci tváriť, že doplatky výrobcom za OZE sa do ceny elektriny nezapočítavajú. Lenže oni sa započítavajú! Tak za čo v cene za jednotku elektrického prúdu priplácate viac? Za 100 mil. ročne z domáceho uhlia, alebo za 500 miliónov ročne z OZE? Ak viete aspoň na rukách počítať, tak vám musí vyjsť, že za OZE v cene elektriny platíte 4 krát viac ako za domáce uhlie ! A čo za to? 2...

Banícky stav cti netratí! Čo vlastne banícky stav je?

Sme baníci. Generácie našich dedov a pradedov ťažko pracovali v hlbinách podzemia, a pracujeme v nich aj my. Pracujeme v podzemí pre to, že niekto to robiť musí, a my sme si vybrali takéto ťažké zamestnanie, na ktoré sme hrdí.  Pracovali sme a pracujeme v baniach pre to, aby mal štát suroviny na prvovýrobu, aj aby bolo dosť tepla a elektriny pre každého kto v baniach nerobí a nerobil. Možno sa Vám to zdá čudné, ale my sme na svoju prácu hrdí. Preto že robíme prácu, ktorú by robil málokto z tých ľudí čo sú hore na božom svetle, povrchovej väčšiny.  Slovensko je z veľkej časti spojené s baníckou minulosťou.  Od západných výbežkov Karpát až po východné slovensko, od okrajov Podunajskej Nížiny až po vrchol Kriváňa , všade sú nejaké bývalé bane.  Mnoho našich historických miest, na ktoré sme ako Slováci hrdí, vyrástlo na cenných surovinách, ktoré baníci v pote tváre vynáša...