Možno hnedouhoľnú baňu zakonzervovať?

V internetových diskusiách na prostredí webu sa objavujú často tvrdenia, že naše hnedouhoľné bane treba zakonzervovať a nechať si ich ako zálohu na horšie časy.
Keď bude zle, napríklad keď nám Rusko zavrie plynovod, baňu otvoríme, spustíme dobývanie a budeme mať energiu z vlastných zdrojov.
Prosím Vás , treba si uvedomiť jednu zásadu - baňa na uhlie nie je ako stodola, do ktorej vojdem, keď mi raz za pol roka treba naštartovať traktor.
Podzemná uhoľná baňa nie je ani ako zamknutá výrobná hala , ktorú odomknem, vyvetrám zapnem hlavný istič a začnem vyrábať napríklad na sústruhoch nejaký výrobok.

Každá  podzemná baňa funguje v úzkom napojení na prírodu, jej sily a zdroje.
Pri rudnej bani si vieme predstaviť jej konzerváciu - stačí v nej mať pustené čerpanie vody, preto že horniny v rudnej bani sú spravidla pevné. S prižmúrením oboch očí si to viem predstaviť aj na čiernouhoľnej bani. Nebaníci neprižmurujú oči a myslia, že takzvaná konzervácia hnedouhoľnej bane je ízy a dobrý, rozumný návrh.

Hnedouhoľná baňa je predovšetkým živý organizmus, ktorý neustále pracuje prírodnými silami proti nášmu úsiliu. Ak ju prestaneme neustále udržiavať a prevádzkovať, rýchlo sa dostane do vážneho ohrozenia na svoje neduhy.
Teraz Vám predstavím, čo sa stane s hnedouhoľnou baňou ktorú by sme si chceli "odložiť na horšie časy"

Väčšina laikov si totiž neuvedomuje, že uhoľné bane a ich živé časti sa dennodenne prehliadajú banskými technikmi, a že bane tohto typu sú neustále pod kontrolou, sviatok, či piatok.

Vytiahnime teda zo šachtovnej čerpacej stanice čerpadlá, vypnime vetranie a ľudí pošlime na platenú dovolenku.
Do jedného mesiaca začne baňa na niekoľkých miestach horieť, preto že uhlie väčšiny našich baní má silnú náchylnosť na samovznietenie. Od vzniku prvého požiaru dôjde do jedného týždňa k sérii výbuchov a je definitívne po bani. Budete potrebovať stovky miliónov Euro , tisícku pracovníkov a aspoň dva roky, aby ste ju dali znova do kopy.

Povedzme teda, že aby sme takému vývoju predišli, predtým uzavrieme nepriedušne všetky miesta, ktoré by mohli samovznietením chytiť horieť.
To znamená všetky miesta kde je uhlie. Kyslík sa vyčerpá a nebudú výbuchy ani plameň. Miesta, ktoré vedú k uhliu - stenám či porubom - budú ale potom bez kontroly a bez odvodňovania.

V niektorých miestach kde slzí banská voda do chodieb sa začne proces, ktorému sa hovoríme bobtnanie počvy (počva je podlaha, spodok banskej chodby). Ílovité minerály v podložnej hornine,  ktoré prídu do kontaktu s vodou, začnú naberať na objeme a polo-plastické stvrdnuté ílovce začnú tlačiť na výstuž chodieb. Je to síce pomalý proces rádovo trvajúci mesiace, zato je však nezvratný a má pre neznalých prakticky nepredstaviteľnú silu.
Ak ste videli fotografie, kde mäkké hríby prerazili betón alebo asfalt, tak toto je niečo podobné. Tlak z napučiavania hornín za pár mesiacov zdeformuje masívne oceľové profily na nepoznanie, poláme betónové pažnice a chodby uzavrie - zaškripne ich ako keď doma stúpite na záhradnú hadicu.  Bobtnaniu neodolá ani betónová, ani drevená či oceľová výstuž. Neskutočný tlak všetko zlikviduje, potrhá, rozmliaždi.


Aby ste mali aspoň približnú predstavu akú silu predstavujú tlaky v uhoľnej bani je tu názorná fotka z Novák. Po stranách v popredí sú nové oceľové kruhy výstuže v rekonštruovanej chodbe. Tie "okuliare" alebo ležatá osmička v strede , v pozadí je tlakom zdeformovaná kruhová výstuž chodby z rovnakých oceľových profilov ako sú tie v popredí. Každy jeden z takých kruhov znesie tlak niekoľko sto ton - bez deformovania. Keď je však tlak priveĺký, neodolá ani hrubá oceľ a kruhový prierez sa za pár týždňov zmení na ležatú osmičku. 

V neposlednom rade  veľké banské stroje a komplexy- dobývacie steny- pripravené na dobývanie uhlia nemôžete nechať v bani stáť len tak, nečinne.
Banské prostredie je agresívne, vzduch vlhký a kyslý.
Do veľkých aj malých elektromotorov, stykačov a vypínačov v nečinnosti sa dostane vlhkosť aj keď sú vodotesné, do mechanických častí sa zahryzne hrdza, po pár mesiacoch státia sú už nepoužiteľné, musia sa rozobrať, vyčistiť a poskladať.

Tiež pôvodne kruhová chodba v uhlí v profile 3,5 metra. Zdeformovaná a vyplnená horninami z bobtnania podložia. Ešte sa ňou dá prepchať, ale je otázkou len niekoľko týždňov, kedy sa celkom zdeformuje a uzavrie. Foto: HBP

Tak že ak Vás napadne idea, že sa podzemné hnedouhoľné bane dajú konzervovať na horšie časy, rýchlo sa uštipnite, preto že sa vám zrejme sníva.
 Nedá sa to, lebo prírodné procesy účinkujú v podzemí proti ľudskému úsiliu, a nikto nedokáže dlhodobo vzdorovať  pôsobeniu síl prírody.
Príroda chce dutiny v horninách zavrieť a vyhojiť voľnými horninami.
A to presne matka Zem robí, v uhoľných baniach trvá len pár mesiacov to, čo v rudných baniach v pevnej skale trvá desiatky až stovky rokov.

Nápady druhu - využívajme podzemie uhoľnej bane ako zásobník na pitnú vodu sú z podobnej scifi dimenzie ako nechávanie hnedouhoľnej podzemnej bane na horšie časy - najprv by ste museli celú baňu v podzemí vodotesne obetónovať. Hrubým odhadom nákladom aspoň 500 miliónov € na jeden úsek.

 Iný fantasti radia - tak šachty vedúce na povrch utesnime a budeme baňu používať ako zásobník zemného plynu. Bohužiaľ, bez špeciálnych miliardových investícii sa nedá urobiť ani to. Podzemné zásobníky musia byť aj v pevných horninách utesnené špeciálnymi nástrekmi a následne vybetónované osobitnými druhmi betónov.
Žiadny lacný špás.

Uvedomte si prosím jedno - s takýmito horúčkovitými fantazmagóriami vyšinutých, akože mysliteľov sa väčšie banské organizácie stretávajú aspoň raz ročne.
Ak je návrh v niečom úplne nový, vždy sa najprv preveruje.
Ak sa jedná o starý myšlienkový úlet v novom šate, ide k šípkam.

Na záver dám ešte jednu doplňujúcu informáciu. Hnedouhoľná baňa sa zakonzervovať na horšie časy dá. Tak ako to plánujú urobiť Nemci.
Platí to však len pre povrchové lignitové a hnedouhoľné povrchové bane. Po zastavení ťažby sa sloj prihrnie jalovinou, urobí sa čiastočná rekultivácia, a po investovaní pár sto miliónov € do jej znovuotvorenia sa aj po celých dekádach dá pokračovať v ťažbe.
To ale platí len pre povrchové hnedouhoľné a lignitové bane. Také u nás na Slovensku už dávno nemáme. Podzemné bane na lignit a hnedé uhlie sa konzervovať nedajú.
Nenávratne sa zničia.
Howgh! - dohovoril som!

Všetky príspevky nájdete, ak si do  internetového vyhľadávača zadáte:
baneaenergia.blogspot.sk