Hnedé uhlie a lignit sa dá ťažiť v zásade dvomi spôsobmi.
Hlbinne a povrchovo.
To, či sa bude ťažiť povrchovým lomom alebo hlbinne, určuje dvojica hlavných parametrov ložiska.
Je to hrúbka sloja a hĺbka, v akej leží pod povrchom. Vzájomný pomer týchto dvoch veličín v zjednodušenom výpočte určuje takzvaný skrývkový pomer , na základe ktorého sa pri ložisku hnedého uhlia rozhoduje, či bude na ložisku povrchová baňa alebo podzemná baňa.
Skrývkový pomer je:
hrúbka sloja uhlia v metroch v pomere k hrúbke vrstvy hornín nad slojom.
Všeobecne platí: ak je skrývkový pomer nad 1:10 , teda napríklad 1: 12 povrchová ťažba ekonomicky nemôže vyjsť pozitívne, ak chceme, alebo musíme úžitkový nerast - uhlie- ťažiť, treba ho v takom prípade ťažiť podzemne, ak nerast potrebujeme.
Ak máme 2 metre uhlia pod 30 m vrstvou hornín od povrchu , potom je skrývkový pomer 2:30 = po zjednodušení 1:15 .
Ak skrývkový pomer prevedieme na kubíky, potom na každý kubický meter uhlia musíme odbágrovať a niekam odviezť 15 kubických metrov jalovej horniny. To sa neoplatí.
Podobne iný príklad:
Ak máme 10 metrov hrubý sloj v hĺbke 90 metrov pod povrchom, skrývkový pomer je 10:90 , po zjednodušení 1:9 - na každý kubík alebo ak chcete tonu uhlia, musíme premiestniť 9 kubíkov/ ton jaloviny.
To je už na zváženie, pri takom skrývkovom pomere by sa povrchový lom možno oplatilo založiť, záleží na tom, akej kvality uhlie je, a aké veľké ložisko máme.
Pri Slovenských hnedouhoľných baniach je skrývkový pomer väčšinou 1:40 - 1:100, čiže lomové povrchové dobývanie by sa nedalo použiť, musí sa ťažiť podzemným spôsobom.
Oba systémy ťažby majú svoje výhody aj nevýhody.
PODZEMNÉ DOBÝVANIE UHLIA:
Keby bola elektráreň vzdialená od bane desiatky alebo stovky kilometrov, na cenu uhlia z bane sa nabalia dopravné náklady a ekonomika takého energetického uhlia je v mínuse.
Pri väčšine zahraničných podzemných a povrchových baní na uhlie sa často vyskytuje jeden fenomén, ktorý na Slovensku nemáme a nepoznáme - horiace haldy jaloviny.
Pri dobývaní uhlia či už v podzemí alebo na povrchu sa často dostáva významná časť uhlia do banských odpadov - háld jaloviny.
Denne sú to - v závislosti od veľkosti ťažobnej kapacity bane - desiatky až tisíce ton uhlia. Preto že každé uhlie je viac alebo menej náchylné na samovznietenie, haldy na Mostecku, Ostravsku, Poľskom Sliezsku, Sasku začínajú po nejakom čase tlieť a horieť.
Pri tom sa do vzduchu uvoľňuje prakticky celá Mendelejevova tabuľka prvkov a rôznych organických a anorganických zlúčenín.
Menujme napríklad: selén, olovo, bizmut, a celá plejáda ťažkých kovov v plynnej forme, amoniak, chloroform, chlorovodík, nasýtené a nenasýtené uhľovodíky, tisíce ton CO2, CO, tuhých dymových čiastočiek denne.
Tento jav na Slovensku prakticky nepoznáme.
Slovenské uhoľné haldy nehoria a netlejú.
Ak sa u nás niečo samovznieti, je to zvyčajne skôr skládka komunálneho odpadu.
Keďže tunajšie uhlie má vyššiu vlhkosť a na haldy odpadovej horniny sa ho nedostáva toľko ako v iných baníckych oblastiach za našimi hranicami a vo svete, nezapáli sa samo od seba.
Naopak.
Slovenské uhoľné haldy sa veľmi rýchlo pokrývajú kríkmi a stromami aj bez potreby rekultivácii a výsadby stromov, stačí ich rozhŕňaním upraviť do požadovaných tvarov a sklonov. Jalový íl a sopečné podložné horniny (tufy) sa pôsobením dažďa spolu s pôsobením humínových kyselín z uhlia stávajú bohatou pôdou s dobrou zádržou dažďovej vlahy.
Uhlie zo Slovenských ložísk pôsobí rovnako, ako keď do obyčajnej zeminy v záhrade primiešate dobre vyzretý kompost alebo množstvo rašeliny.
V tlači sa často stretávame s porovnávaním ceny za lignit z povrchového veľkolomu a ceny za lignit z podzemnej bane.
To je však porovnávanie neporovnateľného.
Ak by ste aspoň nahrubo chceli porovnávať ceny lignitu zo slovenských podzemných baní, museli by ste ich porovnávať s cenami lignitu z iných podzemných lignitových baní, s približne podobnými parametrami sloja/slojov uhlia. Povedzme bývalú baňu Kohinoor v Česku. Napríklad podzemnú baňu Velenje v Slovinsku nemožno brať celkom ako porovnateľnú, preto že Slovincom nadelila príroda ložisko lignitu, ktoré je hrubé 170 metrov, a preto sú ich dobývacie steny prakticky na rovnakom mieste už desiatky rokov, nemusia sa nijako presúvať, manévrovať medzi tektonikami a podobne.
Asi ťažko budete môcť porovnávať cenu betónu z Vašej domácej miešačky s cenou betónu z veľkovýrobne betónu, ktorú Vám privezie domiešavač napríklad z Holcim-u. Ceny vstupných surovín aj pomer manuálnej práce u oboch betónov sú niekde úplne inde.
Koniec koncov, v Európe a pokiaľ viem aj vo svete, neexistuje niečo také ako trh s energetickým lignitom.
Neobchoduje sa s ním, nie je komoditou na svetových trhoch.
Nenájdete žiadne porovnania a grafy vývoja cien niečoho, čo sa obchoduje len vnútorne.
Ak Vám niekto začne tvrdiť, že lignitové uhlie do miestnej elektrárne by bolo lepšie voziť zo zahraničia, tak sa ho vždy spýtajte, čo všetko to uhlie obsahuje.
Preto že české, nemecké a poľské lignity často obsahujú aj špeciálne bonusy, ktoré nezachytí žiadny ekologizačný blok slovenskej elektrárne, ani tých zahraničných.
Napríklad ortuť, kadmium a podobné lakocinky.
Všetky príspevky nájdete, ak si do internetového vyhľadávača zadáte:
baneaenergia.blogspot.sk
Hlbinne a povrchovo.
 |
| Podzemná lignitová baňa Foto Viktor Macha |
 |
| povrchová uhoľná baňa ,zdroj: internet |
To, či sa bude ťažiť povrchovým lomom alebo hlbinne, určuje dvojica hlavných parametrov ložiska.
Je to hrúbka sloja a hĺbka, v akej leží pod povrchom. Vzájomný pomer týchto dvoch veličín v zjednodušenom výpočte určuje takzvaný skrývkový pomer , na základe ktorého sa pri ložisku hnedého uhlia rozhoduje, či bude na ložisku povrchová baňa alebo podzemná baňa.
Skrývkový pomer je:
hrúbka sloja uhlia v metroch v pomere k hrúbke vrstvy hornín nad slojom.
Všeobecne platí: ak je skrývkový pomer nad 1:10 , teda napríklad 1: 12 povrchová ťažba ekonomicky nemôže vyjsť pozitívne, ak chceme, alebo musíme úžitkový nerast - uhlie- ťažiť, treba ho v takom prípade ťažiť podzemne, ak nerast potrebujeme.
Ak máme 2 metre uhlia pod 30 m vrstvou hornín od povrchu , potom je skrývkový pomer 2:30 = po zjednodušení 1:15 .
Ak skrývkový pomer prevedieme na kubíky, potom na každý kubický meter uhlia musíme odbágrovať a niekam odviezť 15 kubických metrov jalovej horniny. To sa neoplatí.
Podobne iný príklad:
Ak máme 10 metrov hrubý sloj v hĺbke 90 metrov pod povrchom, skrývkový pomer je 10:90 , po zjednodušení 1:9 - na každý kubík alebo ak chcete tonu uhlia, musíme premiestniť 9 kubíkov/ ton jaloviny.
To je už na zváženie, pri takom skrývkovom pomere by sa povrchový lom možno oplatilo založiť, záleží na tom, akej kvality uhlie je, a aké veľké ložisko máme.
Pri Slovenských hnedouhoľných baniach je skrývkový pomer väčšinou 1:40 - 1:100, čiže lomové povrchové dobývanie by sa nedalo použiť, musí sa ťažiť podzemným spôsobom.
Oba systémy ťažby majú svoje výhody aj nevýhody.
PODZEMNÉ DOBÝVANIE UHLIA:
- je nákladnejšie, výsledkom je vyššia cena tony uhlia
- je obmedzené na menšie ročné ťažby
- má vyššie nároky na počty zamestnancov
- vyššie náklady na odvodňovanie, vetranie, dopravu materiálu
- vyššia úrazovosť na tonu uhlia (vyplýva z množstva zamestnancov aj náročnosti práce)
- podstatne nižšie vplyvy na životné prostredie,
- oveľa nižšia prašnosť
- nevznikajú rozsiahle mesačné krajiny
- tvorba mokradí, jazier a močarín považovaných za najcennejšie ekosystémy
- nízke náklady na rekultivácie po skončení ťažby
- nízky záber pôdy, povrchové štruktúry - lesy, rieky, polia, lúky sa nemenia, poškodenia sú v razantne menšom rozsahu než pri otvorenom povrchovom lome
- je lacnejšie, preto že sa nemusia vyrábať drahé podzemné banské diela, stavajú sa len cesty a železnice, zamestnáva len pár stovák zamestnancov. Platí to však len pre ložiská s hĺbkou ložiska záujmového nerastu do 100 metrov
- možnosť veľkoťažby, až desiatky miliónov ton ročne z jednej veľkobane
- podstatne vyšší vplyv na životné prostredie - vznik mesačnej krajiny, vysoká prašnosť, úplná zmena povrchovej situácie a biotopov, používaných je veľa dieselových motorov: rýpadlá, nákladné autá, buldozéry
- vysoké náklady na rekultiváciu povrchu
- úplná zmena celého ekosystému na povrchu, totálna zmena hydrológie na povrchu aj v podzemí
Keby bola elektráreň vzdialená od bane desiatky alebo stovky kilometrov, na cenu uhlia z bane sa nabalia dopravné náklady a ekonomika takého energetického uhlia je v mínuse.
Pri väčšine zahraničných podzemných a povrchových baní na uhlie sa často vyskytuje jeden fenomén, ktorý na Slovensku nemáme a nepoznáme - horiace haldy jaloviny.
Pri dobývaní uhlia či už v podzemí alebo na povrchu sa často dostáva významná časť uhlia do banských odpadov - háld jaloviny.
Denne sú to - v závislosti od veľkosti ťažobnej kapacity bane - desiatky až tisíce ton uhlia. Preto že každé uhlie je viac alebo menej náchylné na samovznietenie, haldy na Mostecku, Ostravsku, Poľskom Sliezsku, Sasku začínajú po nejakom čase tlieť a horieť.
Pri tom sa do vzduchu uvoľňuje prakticky celá Mendelejevova tabuľka prvkov a rôznych organických a anorganických zlúčenín.
Menujme napríklad: selén, olovo, bizmut, a celá plejáda ťažkých kovov v plynnej forme, amoniak, chloroform, chlorovodík, nasýtené a nenasýtené uhľovodíky, tisíce ton CO2, CO, tuhých dymových čiastočiek denne.
Tento jav na Slovensku prakticky nepoznáme.
Slovenské uhoľné haldy nehoria a netlejú.
Ak sa u nás niečo samovznieti, je to zvyčajne skôr skládka komunálneho odpadu.
Keďže tunajšie uhlie má vyššiu vlhkosť a na haldy odpadovej horniny sa ho nedostáva toľko ako v iných baníckych oblastiach za našimi hranicami a vo svete, nezapáli sa samo od seba.
Naopak.
Slovenské uhoľné haldy sa veľmi rýchlo pokrývajú kríkmi a stromami aj bez potreby rekultivácii a výsadby stromov, stačí ich rozhŕňaním upraviť do požadovaných tvarov a sklonov. Jalový íl a sopečné podložné horniny (tufy) sa pôsobením dažďa spolu s pôsobením humínových kyselín z uhlia stávajú bohatou pôdou s dobrou zádržou dažďovej vlahy.
Uhlie zo Slovenských ložísk pôsobí rovnako, ako keď do obyčajnej zeminy v záhrade primiešate dobre vyzretý kompost alebo množstvo rašeliny.
V tlači sa často stretávame s porovnávaním ceny za lignit z povrchového veľkolomu a ceny za lignit z podzemnej bane.
To je však porovnávanie neporovnateľného.
Ak by ste aspoň nahrubo chceli porovnávať ceny lignitu zo slovenských podzemných baní, museli by ste ich porovnávať s cenami lignitu z iných podzemných lignitových baní, s približne podobnými parametrami sloja/slojov uhlia. Povedzme bývalú baňu Kohinoor v Česku. Napríklad podzemnú baňu Velenje v Slovinsku nemožno brať celkom ako porovnateľnú, preto že Slovincom nadelila príroda ložisko lignitu, ktoré je hrubé 170 metrov, a preto sú ich dobývacie steny prakticky na rovnakom mieste už desiatky rokov, nemusia sa nijako presúvať, manévrovať medzi tektonikami a podobne.
Asi ťažko budete môcť porovnávať cenu betónu z Vašej domácej miešačky s cenou betónu z veľkovýrobne betónu, ktorú Vám privezie domiešavač napríklad z Holcim-u. Ceny vstupných surovín aj pomer manuálnej práce u oboch betónov sú niekde úplne inde.
Koniec koncov, v Európe a pokiaľ viem aj vo svete, neexistuje niečo také ako trh s energetickým lignitom.
Neobchoduje sa s ním, nie je komoditou na svetových trhoch.
Nenájdete žiadne porovnania a grafy vývoja cien niečoho, čo sa obchoduje len vnútorne.
Ak Vám niekto začne tvrdiť, že lignitové uhlie do miestnej elektrárne by bolo lepšie voziť zo zahraničia, tak sa ho vždy spýtajte, čo všetko to uhlie obsahuje.
Preto že české, nemecké a poľské lignity často obsahujú aj špeciálne bonusy, ktoré nezachytí žiadny ekologizačný blok slovenskej elektrárne, ani tých zahraničných.
Napríklad ortuť, kadmium a podobné lakocinky.
Všetky príspevky nájdete, ak si do internetového vyhľadávača zadáte:
baneaenergia.blogspot.sk
Komentáre
Zverejnenie komentára