Preskočiť na hlavný obsah

Aká veľká je vlastne Elektráreň Nováky?

Nie, tu nebudeme riešiť to, akú má Elektráreň Nováky rozlohu.
Budeme porovnávať inštalované výkony tepelnej elektrárne s inými druhmi elektrární. Na tento účel použijeme teoretickú jednotku výkonu elektrárne - inštalovaný výkon.

Po internete sa voľne a rýchlo ako cholera v krajinách, kde nemajú čistú vodu,  šíria dezinformácie najrôznejšieho druhu.
Samorodní experti vedia všetko a neváhajú sa k všetkému aj vyjadrovať, preto že naozajstní odborníci majú tendenciu byť skôr zdržanlivejší.
Všeobecne platí poučka, že čím sa IQ mnohých pisateľov viac blíži k úrovni HDK - teda hojdacieho dreveného koníka - tým zapálenejšie a nadšenejšie diskutujú na internete, preto že ich výplody konečne niekto číta.
Lenže čítať výplody tĺkov a so somárom sa modliť - za jedno jest.

V oblasti energetiky sa ukazuje tiež, že na Slovensku sú tisíce rádoby-odborníkov.

Pozrel sa ale niekto na to, aká je pomyselná "mohutnosť" tepelnej elektrárne voči iným druhom elektrární, ktoré máme na Slovensku?
 Asi málokto.

Porovnajme teda tepelnú elektráreň, ktorá je pripravená v prípade potreby za akéhokoľvek počasia, v akejkoľvek ročnej či dennej dobe dopĺňať výpadky výroby prúdu iných slovenských elektrární - samozrejme v rámci svojich možností a maxima inštalovaného výkonu.
Porovnajme si jednu tepelnú elektráreň so známymi vodnými elektrárňami

Uvažujme pri Elektrárni Nováky  momentálny inštalovaný výkon 2 x 110 MW , ergo dva bloky B každý po 110 Megawattov. V zálohe je v elektrárni síce ešte ďalší z vyradených blokov A , tiež s kapacitou 110 MW, ale ten je tam len ako železná rezerva pre prípad kritických situácii v elektrickej sieti Slovenska.
 Preto ho nebudeme rátať a uvažujme len 220 MW.

Jedna elektráreň ENO sa potom výkonom rovná 18 Elektrárňam Domaša (12 MW)  

 x 18

Domaša , foto z www.geocaching.sk
Jedna elektráreň ENO sa rovná 10 elektrární Oravskej Priehrady (22 MW)

 x 10

foto Oravskej priehrady z www.obecvitanová.sk

Jedna elektráreň ENO sa rovná 9 tim elektrárňam Krpeľany (25 MW)

 x 9

Obrázok Krpeľanskej elektrárne z www.krpelany.wz.cz
 Jedna elektráreň ENO sa rovná 7 mym priemerným prietočným elektrárňam Vážskej kaskády s typickým výkonom okolo 30 MW

 x 7

Foto vážskej prietočnej elektrárne Lipovec z webu www.seas.sk

 Jedna elektráreň ENO sa rovná jednej a štvrť elektrárni Liptovská Mara (198 MW)

 x 1,2

Letecké foto Liptovskej Mary z www.tamze.sk
Jedna elektráreň ENO sa rovná reálnym nepretržitým výkonom  730 veterným vrtuliam
(po 1 MW inštalovaného výkonu , s reálnym využitím 300 KWatt výroby každá )

 x 730

obrázok z www.proenviro.sk

 Jedna elektráreň ENO sa rovná výkonu jedného jadrového reaktora jedného bloku JE Mochovce (okolo 210 MW)


 Údaje o výkone vybraných elektrární sú čerpané zo stránky Slovenských elektrární a.s. www.seas.sk

Všetky príspevky nájdete, ak si do  internetového vyhľadávača zadáte:
baneaenergia.blogspot.sk

Komentáre

Obľúbené príspevky

Prečo sú baníci na svoju ťažkú prácu hrdí

Tiež patríte k tým, ktorí si myslia, že práca baníka spočíva najmä v kopaní uhlia krompáčom, zbíjačkou a lopatou?  Nechápete prečo sú baníci na svoju drinu hrdí? V takom prípade tu máme pre Vás poučné čítanie. Pokiaľ si teda naozaj myslíte, že väčšina práce baníka spočíva v presúkavaní a plazení sa po nízkych a úzkych chodbách v uhlí, a na pracovisku vysekávaní uhlia zo steny krompáčom či zbíjačkou, tak to je potom vážna vec. Pravdepodobne tak vážna, že by si vyžadovala odborné vyšetrenie u špecialistov. Preto že v takom prípade zrejme mávate záchvaty retrofílie. Retrofília je chronická nemoc, ktorá  sa prejavuje tým, že poznanie a technické vedomosti postihnutého sa zasekli na úrovni päťdesiatich až šesťdesiatich rokov dvadsiateho storočia, a neschopnosťou rozoznať, že technický rozvoj  pokrok napredoval ďalej. Ak si dnešného baníka predstavujete ako účastníka Stachanovského hnutia zo starých ruských dokumentov, tak máte jasné príznaky.  Našťastie mám pre vás aj dobrú správu -

Rozdiely medzi hlbinnou a povrchovou ťažbou uhlia

Hnedé uhlie a lignit sa dá ťažiť v zásade dvomi spôsobmi. Hlbinne a povrchovo. Podzemná lignitová baňa Foto Viktor Macha  povrchová uhoľná baňa ,zdroj: internet To, či sa bude ťažiť povrchovým lomom alebo hlbinne, určuje dvojica hlavných parametrov ložiska. Je to hrúbka sloja a hĺbka, v akej leží pod povrchom. Vzájomný pomer týchto dvoch veličín v zjednodušenom výpočte určuje takzvaný skrývkový pomer   , na základe ktorého sa pri ložisku hnedého uhlia rozhoduje, či bude na ložisku povrchová baňa alebo podzemná baňa. Skrývkový pomer je: hrúbka sloja uhlia v metroch v pomere k hrúbke vrstvy hornín nad slojom. Všeobecne platí: ak je skrývkový pomer  nad 1:10 , teda napríklad 1: 12  povrchová ťažba ekonomicky nemôže vyjsť pozitívne, ak chceme, alebo musíme úžitkový nerast - uhlie- ťažiť, treba ho v takom prípade ťažiť podzemne, ak nerast potrebujeme. Ak máme 2 metre uhlia pod 30 m vrstvou hornín od povrchu , potom je skrývkový pomer 2:30 = po zjednodušení 1:15 . Ak

Inštalovaný a reálny výkon elektrární

Pokiaľ ste toho názoru, že inštalovaný a skutočný výkon elektrární je jedno a to isté, ste bohužiaľ na omyle. Vezmime si príklad takého bicyklového dynama. Dnes sa už bicyklové dynamá na osvetlenie bicyklov síce využívajú málo, preto že jednorazové aj nabíjacie baterky sú lacné a dnes sú už dostupné na každom rohu, ale snáď si ešte vie každý bicyklové dynamo predstaviť. Dynamo je - medzi nami - omnoho ekologickejšie ako akékoľvek baterky. Nemusíte si kupovať každý týždeň nové, nie je náročné na údržbu, vydrží desiatky rokov, nevybíja sa, ak je raz namontované tak je pripravené na použitie kedykoľvek. Je plne recyklovateľné a neznečisťuje životné prostredie. Na rozdiel od bateriek oveľa menej vyčerpáva nerastné zdroje. Jedinou nevýhodou cyklodynama je, že keď stojíte, tak s bicyklom nesvietite. Cyklistické dynamo zo stránky všeprokolo.cz Ak ste dávali pozor na fyzike, tak viete, že dynamo je mechanický zdroj elektrického jednosmerného prúdu. Rozkrútením dynama, na ktorého rotore

Ako SEPS reguluje slovenskú rozvodnú sieť?

Asi je Vám známe, že silová elektrina sa nedá priamo uskladňovať. Uskladňovať si môžete elektrinu zo svojej malej domácej elektrárničky - napríklad veternej vrtuľky alebo strešných solárnych panelov cez regulačnú jednotku a prúdový a napäťový menič trebárs v niekoľkých batériách z nákladného automobilu. Prípadne si môžete od Elona Muska kúpiť veľkú nástennú Li-Ion nabíjaciu baterku veľkú ako priemerná chladnička, ak teda máte nejakých 5-10 tisíc Euro nazvyš. Vo veľkom meradle sa ale elektrina uskladňovať ekonomicky nedá a ani sa to v skutočnosti zatiaľ nikde nerobí. Síce som pred nejakou dobou čítal o tom, že New-Yorská elektrárenská spoločnosť ide budovať velikánsku 10 MW oloveno-kyselinovú batériu pre prípad náhlych výpadkov, ale asi sa to neosvedčilo v praxi. Problémom však je, že Európsko Únijným politikom pred mnohými rokmi niekto natáral, že uskladňovanie silovej elektriny už-už bude, že treba vyriešiť pár technických problémov, a budeme môcť bez problémov skladovať stovky

Musí sa domáce vraj nekvalitné uhlie "polievať mazutom"?

V uplynulom roku 2016 a v roku 2017 sme na Slovensku zaznamenali prudký spád dezinformácii a intenzívne prehánky vyložených blbostí v masmédiách ohľadom domácich uhoľných baní a tepelných elektrární. Domáce slovenské hnedé uhlie a lignit je vraj nekvalitné, málo výhrevné a údajne ho treba polievať tonami mazutu, aby vôbec horelo; hovoria nám niektoré é osoby. Neinformované masmédiá takéto informačné paškvily s nadšením šíria, dúfajúc v čo najväčšiu sledovanosť a čítanosť, hoci niektoré navonok demonštrujú, že zároveň bojujú proti hoaxom a dezinformáciám. Ak to narýchlo porátame, tak do podčiarknutej vety vyššie sa podarilo vtesnať na jednu kôpku až tri nahlúple dezinformácie. Pozrieme sa teda bližšie, kde je realita a čo sú tendenčne šírené nezmysly a výmysly. Kto chce preverovať informácie, ten si na internete ľahko nájde nezávislé zdroje dát, aj napríklad o tom, ako to je s kvalitou domáceho Slovenského uhlia na Slovensku, jednoduchým porovnaním parametrov uhlí doma a v zahr

Cudzie uhlie do ENO?

Ďalším častým nápadom laikov  a internetových rozumbradov je to, že do kotlov ENO môžeme ládovať uhlie z iných revírov, napríklad z Česka, Poľska alebo Nemecka. Kotly Elektrárne Nováky či presnejšie Zemianske Kostoľany si predstavujú ako  šporhelt v kuchyni u babky, alebo jej kachličky - Peterky v prednej izbe. Na internete sa často realizujú svojimi výplodmi rôzni 25 - 30 roční akože-experti, a k téme zmeny paliva pre elektrárne dávajú radobyfundované stanoviská ľudkovia, ktorí v praxi nedokážu rozkúriť ani len ten babkin šporhelt, či v prírode založiť oheň z mokrého dreva. schéma elektrárne na práškové uhlie zo stránky climatech.wiki. Toto je schéma tzv. superkritickej tepelnej elektrárne, ktorá pracuje na rozdiel od subkritickej s vyššími tlakmi aj teplotou pary, ale schéma je podobná usporiadaniu v Novákoch Ak veríte takým "odborným" stanoviskám , potom Vás zrejme nepríjemne prekvapí fakt, že obrovské kotly každej tepelnej elektrárne sú postavené na jeden konkr