Preskočiť na hlavný obsah

Aká veľká je vlastne Elektráreň Nováky?

Nie, tu nebudeme riešiť to, akú má Elektráreň Nováky rozlohu.
Budeme porovnávať inštalované výkony tepelnej elektrárne s inými druhmi elektrární. Na tento účel použijeme teoretickú jednotku výkonu elektrárne - inštalovaný výkon.

Po internete sa voľne a rýchlo ako cholera v krajinách, kde nemajú čistú vodu,  šíria dezinformácie najrôznejšieho druhu.
Samorodní experti vedia všetko a neváhajú sa k všetkému aj vyjadrovať, preto že naozajstní odborníci majú tendenciu byť skôr zdržanlivejší.
Všeobecne platí poučka, že čím sa IQ mnohých pisateľov viac blíži k úrovni HDK - teda hojdacieho dreveného koníka - tým zapálenejšie a nadšenejšie diskutujú na internete, preto že ich výplody konečne niekto číta.
Lenže čítať výplody tĺkov a so somárom sa modliť - za jedno jest.

V oblasti energetiky sa ukazuje tiež, že na Slovensku sú tisíce rádoby-odborníkov.

Pozrel sa ale niekto na to, aká je pomyselná "mohutnosť" tepelnej elektrárne voči iným druhom elektrární, ktoré máme na Slovensku?
 Asi málokto.

Porovnajme teda tepelnú elektráreň, ktorá je pripravená v prípade potreby za akéhokoľvek počasia, v akejkoľvek ročnej či dennej dobe dopĺňať výpadky výroby prúdu iných slovenských elektrární - samozrejme v rámci svojich možností a maxima inštalovaného výkonu.
Porovnajme si jednu tepelnú elektráreň so známymi vodnými elektrárňami

Uvažujme pri Elektrárni Nováky  momentálny inštalovaný výkon 2 x 110 MW , ergo dva bloky B každý po 110 Megawattov. V zálohe je v elektrárni síce ešte ďalší z vyradených blokov A , tiež s kapacitou 110 MW, ale ten je tam len ako železná rezerva pre prípad kritických situácii v elektrickej sieti Slovenska.
 Preto ho nebudeme rátať a uvažujme len 220 MW.

Jedna elektráreň ENO sa potom výkonom rovná 18 Elektrárňam Domaša (12 MW)  

 x 18

Domaša , foto z www.geocaching.sk
Jedna elektráreň ENO sa rovná 10 elektrární Oravskej Priehrady (22 MW)

 x 10

foto Oravskej priehrady z www.obecvitanová.sk

Jedna elektráreň ENO sa rovná 9 tim elektrárňam Krpeľany (25 MW)

 x 9

Obrázok Krpeľanskej elektrárne z www.krpelany.wz.cz
 Jedna elektráreň ENO sa rovná 7 mym priemerným prietočným elektrárňam Vážskej kaskády s typickým výkonom okolo 30 MW

 x 7

Foto vážskej prietočnej elektrárne Lipovec z webu www.seas.sk

 Jedna elektráreň ENO sa rovná jednej a štvrť elektrárni Liptovská Mara (198 MW)

 x 1,2

Letecké foto Liptovskej Mary z www.tamze.sk
Jedna elektráreň ENO sa rovná reálnym nepretržitým výkonom  730 veterným vrtuliam
(po 1 MW inštalovaného výkonu , s reálnym využitím 300 KWatt výroby každá )

 x 730

obrázok z www.proenviro.sk

 Jedna elektráreň ENO sa rovná výkonu jedného jadrového reaktora jedného bloku JE Mochovce (okolo 210 MW)


 Údaje o výkone vybraných elektrární sú čerpané zo stránky Slovenských elektrární a.s. www.seas.sk

Všetky príspevky nájdete, ak si do  internetového vyhľadávača zadáte:
baneaenergia.blogspot.sk

Komentáre

Obľúbené príspevky

Banícky stav cti netratí! Čo vlastne banícky stav je?

Sme baníci. Generácie našich dedov a pradedov ťažko pracovali v hlbinách podzemia, a pracujeme v nich aj my. Pracujeme v podzemí pre to, že niekto to robiť musí, a my sme si vybrali takéto ťažké zamestnanie, na ktoré sme hrdí.  Pracovali sme a pracujeme v baniach pre to, aby mal štát suroviny na prvovýrobu, aj aby bolo dosť tepla a elektriny pre každého kto v baniach nerobí a nerobil. Možno sa Vám to zdá čudné, ale my sme na svoju prácu hrdí. Preto že robíme prácu, ktorú by robil málokto z tých ľudí čo sú hore na božom svetle, povrchovej väčšiny.  Slovensko je z veľkej časti spojené s baníckou minulosťou.  Od západných výbežkov Karpát až po východné slovensko, od okrajov Podunajskej Nížiny až po vrchol Kriváňa , všade sú nejaké bývalé bane.  Mnoho našich historických miest, na ktoré sme ako Slováci hrdí, vyrástlo na cenných surovinách, ktoré baníci v pote tváre vynáša...

Môžu za zvýšenie exhalátov CO2 Hornonitrianski baníci?

V tlači a verejno-oznamovacích prostriedkoch už bežia správy, že podľa hodnotenia Európskeho štatistického úradu   si Slovensko nie len že neplní záväzky v znižovaní množstva CO2 vyrobeného spaľovaním, ale naopak, Slovensko produkuje z roka na rok čoraz viac CO2. napríklad tu:  https://www.energie-portal.sk/Dokument/emisie-co2-v-eu-medzirocne-poklesli-na-slovensku-rastli-105155.aspx Samozrejme, ako to už býva, určite sa nájdu nejakí samozvaní experti najmä z radov zelených aktivistov , ktorí budú vyhlasovať, že za to slovenské zvyšovanie exhalátov CO2 môžu bane na Hornej Nitre spolu s Elektrárňou Nováky . Povedzme si na rovinu - je to kravina Aj v Nemecku sa aktivisti domnievali, že vyraďovaním uhoľných blokov sa celkové emisie CO2 znížia, a sľubovali to verejnosti, že naisto tak bude.... Realita rokov idúcich po sebe ukázala v Nemecku, aj inde vo svete, že znižovanie uhoľnej energetiky   neprináša automaticky zníženie produkcie CO2, naopak, produkcia CO2 aj t...

Prehľad okamžitej výroby a dovozu elektriny na Slovensku

Konečne sme sa dočkali, a pre celú EÚ a dokonca aj časť sveta funguje internetová stránka, na ktorej môže ktokoľvek vidieť stav energetiky v tej ktorej krajine. Koľko sa vyrába podľa zdrojov aj koľko sa skadiaľ dováža pre každú krajinu Nás samozrejme zaujíma Slovensko . To nájdeme tu: https://www.electricitymap.org/?countryCode=SK&page=country&solar=false&remote=true&wind=false Stránka sa primárne zaoberá tzv. uhlíkovou intenzitou výroby elektriny , teda koľko gramov CO2 vyprodukuje tamojšia elektrárenská sústava na jedného obyvateľa. Tým že na Slovensku je vysoký podiel vodných a jadrových elektrární, je uhlíková intenzita pomerne nízka. Stránka po kliknutí na internetový link vyššie vyzerá takto, ak myšou prejdete a kliknete na Slovensko:  Ukáže sa Vám tabuľka vľavo, ktorá ukazuje na to koľko % ide z nízkoemisných a obnoviteľných zdrojov . Keď na hlavnej mape nabehnete myšou na Slovensko, všimnite si, že cez hranice idú také meňavé mnohošípky. T...

Cudzie uhlie do ENO?

Ďalším častým nápadom laikov  a internetových rozumbradov je to, že do kotlov ENO môžeme ládovať uhlie z iných revírov, napríklad z Česka, Poľska alebo Nemecka. Kotly Elektrárne Nováky či presnejšie Zemianske Kostoľany si predstavujú ako  šporhelt v kuchyni u babky, alebo jej kachličky - Peterky v prednej izbe. Na internete sa často realizujú svojimi výplodmi rôzni 25 - 30 roční akože-experti, a k téme zmeny paliva pre elektrárne dávajú radobyfundované stanoviská ľudkovia, ktorí v praxi nedokážu rozkúriť ani len ten babkin šporhelt, či v prírode založiť oheň z mokrého dreva. schéma elektrárne na práškové uhlie zo stránky climatech.wiki . Toto je schéma tzv. superkritickej tepelnej elektrárne , ktorá pracuje na rozdiel od subkritickej s vyššími tlakmi aj teplotou pary, ale schéma je podobná usporiadaniu v Novákoch Ak veríte takým "odborným" stanoviskám , potom Vás zrejme nepríjemne prekvapí fakt, že obrovské kotly každej tepeln...

Možno hnedouhoľnú baňu zakonzervovať?

V internetových diskusiách na prostredí webu sa objavujú často tvrdenia, že naše hnedouhoľné bane treba zakonzervovať a nechať si ich ako zálohu na horšie časy. Keď bude zle, napríklad keď nám Rusko zavrie plynovod , baňu otvoríme, spustíme dobývanie a budeme mať energiu z vlastných zdrojov. Prosím Vás , treba si uvedomiť jednu zásadu - baňa na uhlie  nie je ako stodola, do ktorej vojdem, keď mi raz za pol roka treba naštartovať traktor. Podzemná uhoľná baňa nie je ani ako zamknutá výrobná hala , ktorú odomknem, vyvetrám zapnem hlavný istič a začnem vyrábať napríklad na sústruhoch nejaký výrobok. Každá  podzemná baňa funguje v úzkom napojení na prírodu, jej sily a zdroje. Pri rudnej bani si vieme predstaviť jej konzerváciu - stačí v nej mať pustené čerpanie vody, preto že horniny v rudnej bani sú spravidla pevné. S prižmúrením oboch očí si to viem predstaviť aj na čiernouhoľnej bani. Nebaníci neprižmurujú oči a myslia, že takzvaná konzer...

Zelené energie - humbuk a drahota

Doplatky na "ekologickú" výrobu elektrickej energie na Slovensku za rok 2016 sú zaujímavou témou. Záhadne sa  v diskusiách väčšinou nezdôrazňuje fakt, že všetci platíme niekoľkonásobne viac za zelené a kvázizelené energie , než na spoľahlivé jadrové a uhoľné elektrárne. Na domácu elektrinu vyrobenú z uhlia prispievame údajne okolo 90 miliónov € ročne. Na vraj obnoviteľné energie ( ako rýchlo sa v prírode obnovuje zemný plyn a hnedé či čierne uhlie?) išlo za minulý rok 2016 niečo viac ako 460 miliónov € ! Teda viac ako päťnásobok podpory uhlia. V roku 2017 to bude ešte viac. Môžete sa všetci tváriť, že doplatky výrobcom za OZE sa do ceny elektriny nezapočítavajú. Lenže oni sa započítavajú! Tak za čo v cene za jednotku elektrického prúdu priplácate viac? Za 100 mil. ročne z domáceho uhlia, alebo za 500 miliónov ročne z OZE? Ak viete aspoň na rukách počítať, tak vám musí vyjsť, že za OZE v cene elektriny platíte 4 krát viac ako za domáce uhlie ! A čo za to? 2...