Preskočiť na hlavný obsah

Aká veľká je vlastne Elektráreň Nováky?

Nie, tu nebudeme riešiť to, akú má Elektráreň Nováky rozlohu.
Budeme porovnávať inštalované výkony tepelnej elektrárne s inými druhmi elektrární. Na tento účel použijeme teoretickú jednotku výkonu elektrárne - inštalovaný výkon.

Po internete sa voľne a rýchlo ako cholera v krajinách, kde nemajú čistú vodu,  šíria dezinformácie najrôznejšieho druhu.
Samorodní experti vedia všetko a neváhajú sa k všetkému aj vyjadrovať, preto že naozajstní odborníci majú tendenciu byť skôr zdržanlivejší.
Všeobecne platí poučka, že čím sa IQ mnohých pisateľov viac blíži k úrovni HDK - teda hojdacieho dreveného koníka - tým zapálenejšie a nadšenejšie diskutujú na internete, preto že ich výplody konečne niekto číta.
Lenže čítať výplody tĺkov a so somárom sa modliť - za jedno jest.

V oblasti energetiky sa ukazuje tiež, že na Slovensku sú tisíce rádoby-odborníkov.

Pozrel sa ale niekto na to, aká je pomyselná "mohutnosť" tepelnej elektrárne voči iným druhom elektrární, ktoré máme na Slovensku?
 Asi málokto.

Porovnajme teda tepelnú elektráreň, ktorá je pripravená v prípade potreby za akéhokoľvek počasia, v akejkoľvek ročnej či dennej dobe dopĺňať výpadky výroby prúdu iných slovenských elektrární - samozrejme v rámci svojich možností a maxima inštalovaného výkonu.
Porovnajme si jednu tepelnú elektráreň so známymi vodnými elektrárňami

Uvažujme pri Elektrárni Nováky  momentálny inštalovaný výkon 2 x 110 MW , ergo dva bloky B každý po 110 Megawattov. V zálohe je v elektrárni síce ešte ďalší z vyradených blokov A , tiež s kapacitou 110 MW, ale ten je tam len ako železná rezerva pre prípad kritických situácii v elektrickej sieti Slovenska.
 Preto ho nebudeme rátať a uvažujme len 220 MW.

Jedna elektráreň ENO sa potom výkonom rovná 18 Elektrárňam Domaša (12 MW)  

 x 18

Domaša , foto z www.geocaching.sk
Jedna elektráreň ENO sa rovná 10 elektrární Oravskej Priehrady (22 MW)

 x 10

foto Oravskej priehrady z www.obecvitanová.sk

Jedna elektráreň ENO sa rovná 9 tim elektrárňam Krpeľany (25 MW)

 x 9

Obrázok Krpeľanskej elektrárne z www.krpelany.wz.cz
 Jedna elektráreň ENO sa rovná 7 mym priemerným prietočným elektrárňam Vážskej kaskády s typickým výkonom okolo 30 MW

 x 7

Foto vážskej prietočnej elektrárne Lipovec z webu www.seas.sk

 Jedna elektráreň ENO sa rovná jednej a štvrť elektrárni Liptovská Mara (198 MW)

 x 1,2

Letecké foto Liptovskej Mary z www.tamze.sk
Jedna elektráreň ENO sa rovná reálnym nepretržitým výkonom  730 veterným vrtuliam
(po 1 MW inštalovaného výkonu , s reálnym využitím 300 KWatt výroby každá )

 x 730

obrázok z www.proenviro.sk

 Jedna elektráreň ENO sa rovná výkonu jedného jadrového reaktora jedného bloku JE Mochovce (okolo 210 MW)


 Údaje o výkone vybraných elektrární sú čerpané zo stránky Slovenských elektrární a.s. www.seas.sk

Všetky príspevky nájdete, ak si do  internetového vyhľadávača zadáte:
baneaenergia.blogspot.sk

Komentáre

Obľúbené príspevky

Rozdiely medzi hlbinnou a povrchovou ťažbou uhlia

Hnedé uhlie a lignit sa dá ťažiť v zásade dvomi spôsobmi. Hlbinne a povrchovo . Podzemná lignitová baňa Foto Viktor Macha  povrchová uhoľná baňa ,zdroj: internet To, či sa bude ťažiť povrchovým lomom alebo hlbinne, určuje dvojica hlavných parametrov ložiska. Je to hrúbka sloja a hĺbka, v akej leží pod povrchom. Vzájomný pomer týchto dvoch veličín v zjednodušenom výpočte určuje takzvaný skrývkový pomer   , na základe ktorého sa pri ložisku hnedého uhlia rozhoduje, či bude na ložisku povrchová baňa alebo podzemná baňa. Skrývkový pomer je: hrúbka sloja uhlia v metroch v pomere k hrúbke vrstvy hornín nad slojom. Všeobecne platí: ak je skrývkový pomer  nad 1:10 , teda napríklad 1: 12  povrchová ťažba ekonomicky nemôže vyjsť pozitívne, ak chceme, alebo musíme úžitkový nerast - uhlie- ťažiť, treba ho v takom prípade ťažiť podzemne, ak nerast potrebujeme. Ak máme 2 metre uhlia pod 30 m vrstvou...

Emisné limity pred a po roku 2021

Médiá a novinári, spolu s rôznymi zelenými aktivistami neúnavne hľadajú nejaké problémy na zdôvodnenie, prečo by Hornonitrianske bane nemohli a nemali fungovať. Často sa pritom uchyľujú k zavádzaniu, hoaxom aj vyloženým klamstvám. Dva roky vytrvalo ako papagáji rozprávajú bludy o tom, ako Elektráreň Nováky po roku 2021 nebude plniť nové sprísnené emisné limity . Ako keby nevedeli počítať, ale zároveň počítajú s tým, že ich zavádzajúce tvrdenia nikto nepreverí, a že opakovaná lož sa stane pravdou.  Lož a zavádzanie môže pravdu na nejakú dobu prekričať, ale dlhodobo vždy nakoniec pravda zvíťazí. Ilustračné foto z Internetu  Priatelia Zeme cez Lýdiu Kňazovičovú stále blabocú dezinformácie o tom že ENO vraj neplní emisné limity a bude potrebovať veľké investície aby ich plnila. https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/opinion/prispievali-by-ste-fajciarovi-na-odvykanie-aj-cigarety-pri-uhli-sa-to-deje/ Takže vysvetlíme si to celé ešte raz a stručnejšie :  ...

Ako euractiv. sk manipuluje s dátami o znečistení

O objektívnosti portálu euractiv.sk sme už v minulosti mali nejaké pochybnosti, preto že výrazne protežuje niektorých europoslancov , a na druhej strane je tu určitý nedostatok vyjadrení iných europoslancov. V článku euractiv z 20.9 .však už dochádza očividne k manipulácii s dátami , aby bola nejakým smerom ovplyvnená verejná mienka. O čo ide? Niekoľko predchádzajúcich blogov sme venovali rozboru rôznych rebríčkov . S dátami a štatistikami sa jednoducho manipuluje, a výsledky sa nekorektne prispôsobujú tak, aby čitateľ bez informácii logickým spôsobom došiel k takému záveru, ako očakávajú autori Elektráreň v Zemianskych Kostoľanoch sa v manipulatívnej infografike euractiv.sk ocitla na Druhej najvyššej priečke najväčších producentov oxidov síry . Je tento graf - infografika korektný? Originál článku nájdete tu: https://euractiv.sk/clanky/zivotne-prostredie/slovenska-elektraren-patri-medzi-troch-najvacsich-znecistovatelov-infografika/ No, páč ho, tak elektráreň pri Novákoch...

Zelené energie - humbuk a drahota

Doplatky na "ekologickú" výrobu elektrickej energie na Slovensku za rok 2016 sú zaujímavou témou. Záhadne sa  v diskusiách väčšinou nezdôrazňuje fakt, že všetci platíme niekoľkonásobne viac za zelené a kvázizelené energie , než na spoľahlivé jadrové a uhoľné elektrárne. Na domácu elektrinu vyrobenú z uhlia prispievame údajne okolo 90 miliónov € ročne. Na vraj obnoviteľné energie ( ako rýchlo sa v prírode obnovuje zemný plyn a hnedé či čierne uhlie?) išlo za minulý rok 2016 niečo viac ako 460 miliónov € ! Teda viac ako päťnásobok podpory uhlia. V roku 2017 to bude ešte viac. Môžete sa všetci tváriť, že doplatky výrobcom za OZE sa do ceny elektriny nezapočítavajú. Lenže oni sa započítavajú! Tak za čo v cene za jednotku elektrického prúdu priplácate viac? Za 100 mil. ročne z domáceho uhlia, alebo za 500 miliónov ročne z OZE? Ak viete aspoň na rukách počítať, tak vám musí vyjsť, že za OZE v cene elektriny platíte 4 krát viac ako za domáce uhlie ! A čo za to? 2...

Banícky stav cti netratí! Čo vlastne banícky stav je?

Sme baníci. Generácie našich dedov a pradedov ťažko pracovali v hlbinách podzemia, a pracujeme v nich aj my. Pracujeme v podzemí pre to, že niekto to robiť musí, a my sme si vybrali takéto ťažké zamestnanie, na ktoré sme hrdí.  Pracovali sme a pracujeme v baniach pre to, aby mal štát suroviny na prvovýrobu, aj aby bolo dosť tepla a elektriny pre každého kto v baniach nerobí a nerobil. Možno sa Vám to zdá čudné, ale my sme na svoju prácu hrdí. Preto že robíme prácu, ktorú by robil málokto z tých ľudí čo sú hore na božom svetle, povrchovej väčšiny.  Slovensko je z veľkej časti spojené s baníckou minulosťou.  Od západných výbežkov Karpát až po východné slovensko, od okrajov Podunajskej Nížiny až po vrchol Kriváňa , všade sú nejaké bývalé bane.  Mnoho našich historických miest, na ktoré sme ako Slováci hrdí, vyrástlo na cenných surovinách, ktoré baníci v pote tváre vynáša...