Preskočiť na hlavný obsah

O čom je a o čom nie je Platforma prechodu od uhlia

Európska iniciatíva "Čistá energia pre všetkých - Clean Energy for all" sa rozhodla konať.
Síce ešte v EÚ nevieme, ako zabezpečíme čistú energiu pre všetkých, solárna a veterná energia sa ukazuje ako veľmi drahá a nespoľahlivá, ale budiž.

Možno sa nakoniec naplnia prorocké slová Hermanna Scheera - nemeckého veľkopropagátora solárnej energie, ktorý sklamaný z reality a nenaplnenia snov odišiel na onen svet vlastnou rukou.

Vo svojom životnom diele "Slnečná stratégia. Politika bez alternatív" totiž konštatuje, že na to, aby sa plne využívali obnoviteľné zdroje energie, bude pravdepodobne nutné na noc vypínať od elektriny celé mestá, okresy alebo kraje.
Uvidíme.

Konanie iniciatívy "Čistá energia pre všetkých" vyústila do založenia Platformy na Prechod uhoľne intenzívnych regiónov, známejšiu ako CRiTP.  Teda Coal (Intensive) Regions in Transformation Platform
logo platformy zo stránky Coal Regions in Transition Platform
V tejto platforme, založenej koncom roka 2017 chce EK hľadať cesty, ako v regiónoch kde sa vo veľkom ťaží a využíva uhlie, prípadne iné zdroje uhlíka, zmeniť orientáciu baníkov na iné práce vytvorením nových pracovných miest.

Táto platforma od samého začiatku upozorňuje že iniciatíva  je, a tiež nie je:

  • Nie je o určovaní energetického mixu zúčastneným krajinám, každá krajina rozhoduje o svojom energetickom mixe sama.
  • Nie je o obmedzovaní využívania domáceho uhlia ako zdroja energii – každá krajina má právo o svojej ťažbe a využívaní rozhodovať samostatne
  • Nie je o ukončovaní ťažby uhlia a jeho dátumoch či termínoch. Niektoré krajiny ťažbu ukončia v procese transformácie, iné nie, niektoré budú dobývať a využívať uhlie aj po roku 2050. Žiadne termíny odpojenia uhlia nebudú stanovené.
  • Nie je o napĺňaní klimatických cieľov Parižskej dohody – nebude sa hodnotiť či projekty prispievajú k jej plneniu, ani ako ovplyvňujú vypúšťanie CO2. Ak k tomu nové projekty prispejú, bude to pozitívum.
  • Nie je o riešeniach Kapacitných pripájacích mechanizmov nových alebo renovovaných tepelných elektrární, ani o limitoch ich emisii
  • Nie sú o vplyvoch na počty a ceny predaja povoleniek na skleníkové plyny ETS.
  • Platforma sa nezaložila na účely odstraňovania environmentálnych škôd, ale kvôli zväčšeniu možností vývoja takých druhov priemyslu, ktorý nie je až taký závislý od krátiacich sa zásob uhlia.
  • Platforma nie je o deindustrializácii – teda odpriemyselňovaní , v skutočnosti je o zmene charakteru priemyslu. Pracovné miesta v banskom priemysle majú byť nahradené v plnom rozsahu inými pracovnými miestami v inom priemysle alebo službách tak, aby baníci mohli plynule prechádzať z jedného druhu zamestnania do novovytvoreného pracovného miesta. Za rovnaké alebo lepšie platy. Ideálne by bolo, keby sa vytvorili nejaké nové moderné pracovné miesta
  • Platforma je teda o reindustrializácii –teda je o procesoch zmeny priemyslu dobývania a využívania uhlia na iný zmysluplný a dlhodobo udržateľný priemysel.
  • Platforma ráta s transformáciou dlhodobou, postupnou : 10 - 15 rokov,  až viac desaťročí – čo je napríklad prípad čiastočného prechodu na geotermálnu energiu, investície do vzdelávania, tvorby výskumno vývojových centier.
  • Platforma musí zohľadňovať požiadavky bezpečnosti dodávok energie a dlhodobých stratégii
  • Platforma má od začiatku heslo: "Nikto nesmie zostať bez pomoci, zabudnutý" čo má v praxi znamenať, že bane v regióne možno uzavrieť až potom, keď bude mať každý baník nový džob a odchodom z bane nastúpi ďalší deň do nového zamestnania v danom regióne.  
Pokiaľ by bol niekto zvedavý kto to vyššie uvedené povedal, tak boli to títo dvaja páni: Klaus -Dieter Borchardt, riaditeľ pre vnútorný trh s energiou na DG Energy, a Erich Unterwurzacher, riaditeľ DG Regio Európskej Komisie. Je to na webstreame uvedenom na spodku medzi Zdrojmi informácii.
Keď bola Platforma spustená v decembri roku 2017 v Štrasburgu, bolo povedané, aby si každý uhoľný región ktorý je v pilotných regiónoch vytvoril svoje pracovné skupiny, a aby tieto skupiny začali tvoriť projekty zamestnanosti, ktoré by mohli nahradiť pracovné miesta baníkov a elektrárenských technikov. 
Obrázok z II. zasadnutia CRiTP vo februári 2018. Foto z Twitteru Dumitru Fornea
Za pilotné  uhoľné regióny prvého kola boli vybraté nasledovné kraje s čiernouhoľnými, hnedouhoľnými a lignitovými baňami : 

Poľské Sliezsko, Grécke Západné Macedónsko, Slovenská Horná Nitra, a Nemecké Sasko a Brandenbursko na severovýchode Nemecka. 

V Júli 2018 prebehlo druhé kolo zasadnutia pracovných skupín platformy CRiTP, kde do pilotných regiónov boli doplnené ďalšie uhoľné oblasti: 

Moravské Sliezsko spolu s Karlovarským a Ústeckým krajom, Rumunská Dolina Jiu, Španielsky región Castilia y León, a nemecký Sasko -Anhaltský región kde pôsobí spoločnosť MIBRAG a.g.. 

Na ustanovujúcej schôdzi pracovných výborov CRiTP  vo februári 2018 bolo povedané, že zhruba za pol roka treba predložiť na prvé posudzovanie projekty, v ktorých bude jasne definované v každom bode: 
  • Čo chceme robiť- aké nové druhy výroby a služieb?
  • Kto to bude robiť- kto je nositeľom projektov? Banské podniky dajú svoje projekty, región dodá svoje projekty. 
  • Koľko postavenie novej výroby alebo realizácia projektu bude stáť?
  • Ako dlho bude trvať stavba alebo realizácia, kedy by sa mohlo začať?
  • Koľko nových pracovných miest projekt prinesie a na akú dlhú dobu bude životaschopný ?
Oslovené pilotné regióny CRiTP na februárovom a júlovom rokovaní 2018 predkladali návrhy stratégii a projektov, ktorými by sa vo svojich oblastiach chceli preorientovať na inú výrobu, výskum, vedu a vzdelávanie.   

Zdroje informácii: 
webstream https://webcast.ec.europa.eu/working-groups-plateforme-charbon-26


http://europa.eu/rapid/press-release_IP-17-5165_sk.htm https://ec.europa.eu/energy/en/events/conference-coal-regions-transition-platform
https://ec.europa.eu/energy/sites/ener/files/documents/platform_wg_meetings_july_agenda_final.pdf https://sk.wikipedia.org/wiki/Hermann_Scheer
Herman Scheer: Sonnen-Strategie. Politik ohne Alternative. Piper, München u. a. 1993, ISBN 3-492-03599-X.

Komentáre

Obľúbené príspevky

Cudzie uhlie do ENO?

Ďalším častým nápadom laikov  a internetových rozumbradov je to, že do kotlov ENO môžeme ládovať uhlie z iných revírov, napríklad z Česka, Poľska alebo Nemecka. Kotly Elektrárne Nováky či presnejšie Zemianske Kostoľany si predstavujú ako  šporhelt v kuchyni u babky, alebo jej kachličky - Peterky v prednej izbe. Na internete sa často realizujú svojimi výplodmi rôzni 25 - 30 roční akože-experti, a k téme zmeny paliva pre elektrárne dávajú radobyfundované stanoviská ľudkovia, ktorí v praxi nedokážu rozkúriť ani len ten babkin šporhelt, či v prírode založiť oheň z mokrého dreva. schéma elektrárne na práškové uhlie zo stránky climatech.wiki . Toto je schéma tzv. superkritickej tepelnej elektrárne , ktorá pracuje na rozdiel od subkritickej s vyššími tlakmi aj teplotou pary, ale schéma je podobná usporiadaniu v Novákoch Ak veríte takým "odborným" stanoviskám , potom Vás zrejme nepríjemne prekvapí fakt, že obrovské kotly každej tepeln...

Prečo sú baníci na svoju ťažkú prácu hrdí

Tiež patríte k tým, ktorí si myslia, že práca baníka spočíva najmä v kopaní uhlia krompáčom, zbíjačkou a lopatou?  Nechápete prečo sú baníci na svoju drinu hrdí? V takom prípade tu máme pre Vás poučné čítanie. Pokiaľ si teda naozaj myslíte, že väčšina práce baníka spočíva v presúkavaní a plazení sa po nízkych a úzkych chodbách v uhlí, a na pracovisku vysekávaní uhlia zo steny krompáčom či zbíjačkou, tak to je potom vážna vec. Pravdepodobne tak vážna, že by si vyžadovala odborné vyšetrenie u špecialistov. Preto že v takom prípade zrejme mávate záchvaty retrofílie. Retrofília je chronická nemoc, ktorá  sa prejavuje tým, že poznanie a technické vedomosti postihnutého sa zasekli na úrovni päťdesiatich až šesťdesiatich rokov dvadsiateho storočia, a neschopnosťou rozoznať, že technický rozvoj  pokrok napredoval ďalej. Ak si dnešného baníka predstavujete ako účastníka  Stachanovského hnutia  zo starých ruských dokumentov,...

Rozdiely medzi hlbinnou a povrchovou ťažbou uhlia

Hnedé uhlie a lignit sa dá ťažiť v zásade dvomi spôsobmi. Hlbinne a povrchovo . Podzemná lignitová baňa Foto Viktor Macha  povrchová uhoľná baňa ,zdroj: internet To, či sa bude ťažiť povrchovým lomom alebo hlbinne, určuje dvojica hlavných parametrov ložiska. Je to hrúbka sloja a hĺbka, v akej leží pod povrchom. Vzájomný pomer týchto dvoch veličín v zjednodušenom výpočte určuje takzvaný skrývkový pomer   , na základe ktorého sa pri ložisku hnedého uhlia rozhoduje, či bude na ložisku povrchová baňa alebo podzemná baňa. Skrývkový pomer je: hrúbka sloja uhlia v metroch v pomere k hrúbke vrstvy hornín nad slojom. Všeobecne platí: ak je skrývkový pomer  nad 1:10 , teda napríklad 1: 12  povrchová ťažba ekonomicky nemôže vyjsť pozitívne, ak chceme, alebo musíme úžitkový nerast - uhlie- ťažiť, treba ho v takom prípade ťažiť podzemne, ak nerast potrebujeme. Ak máme 2 metre uhlia pod 30 m vrstvou...

Necháme si uhlie ako zdroj energie Slovenska do budúcnosti?

Je všeobecne známa vec, že i ľudia sa dokážu hlavne na internetových diskusiách "fundovane" vyjadrovať k akémukoľvek problému, hoci o odbore , ku ktorému zaujímajú stanovisko, skoro nič nevedia. Každý je v čase majstrovstiev sveta odborníkom na futbal alebo hokej, preto že rozozná puk od lopty, a za dedinou ako chlapec tieto športy aktívne prevádzkoval. Sme odborníci aj na cyklistiku, preto že mám v kôlni starú Ukrajinu. Rovnako sa roja odborníci s vyhranenými názormi na energetiku, lebo vedia, že elektrický prúd v zásuvke na Slovensku má 220 alebo 380 Voltov, vedia založiť do lampáša baterky správnym smerom a na bycikli mali kedysi dynamo, čo je vlastne taká malá elektráreň. Podobne si môžeme prečítať stanoviská samozvaných "expertov na baníctvo" s "praxou", preto že už predminulé prázdniny navštívili banský skanzen a fárali s lampou do podzemia, čo sa v ich ponímaní skoro rovná diplomu banského inžniera. Stretávame sa často  s názormi rýchlokvasen...

Zabíja na Hornej Nitre len znečistenie z elektrárne?

Znečistenie Hornej Nitry a netušené súvislosti. Starší z čitateľov ktorí žili do dospelosti v socializme si pamätajú   ako sa kedysi na hodinách výtvarnej výchovy na Základných deväťročných školách   kedysi kreslilo jedno zo zadaní o oslave priemyslu v Československu, ktoré sa objavovalo aj na oslavách Sviatku pracujúcich – 1. Mája. Kreslila a vodovkami sa maľovala továrenská hala s takými tými zubatými svetlíkmi na streche, čo vyzerá ako detail listu ručnej pílky na drevo, a pri tom komín. Z toho komína sa muselo poriadne čmudiť, lebo to znamenalo, že v továrni sa naplno pracuje, a pracujúci zarábajú. Symbolom socializmu sa stali medzi iným aj dymiace komíny. Koncom 70-tich rokov si ale aj plánovači lepšej a radostnej budúcnosti uvedomili, že dym valiaci sa z komínov neprospieva zdraviu, ani odpadné vody z tovární neradno potrubím vyviesť do najbližšej rieky. A tak sa pomaly ale isto začali ...

Všetko čo potrebujete vedieť o vykurovaní Novák a časti Zemianskych Kostolian

Všetko čo potrebujete vedieť o vykurovaní mesta Nováky a časti Zemianskych Kostolian   V jednom z blogov sme popísali ako bude fungovať kombinácia zdrojov obnoviteľných energii a ostatných zdrojov v projekte centrálneho zásobovania teplom pre Prievidzu.  Je na čase predostrieť ako bude v blízkej dobe fungovať centrálne vykurovanie časti mesta Nováky a obce Zemianske Kostoľany, ktoré sú v roku 2023 ešte pripojené na centrálny rozvod tepla od Elektrárne Nováky . Väčšina obyvateľov Hornej Nitry si pravdepodobne myslí, že systém centrálneho zásobovania teplom od uhoľnej elektrárne využíva zbytkové teplo pary po výrobe elektriny.  Kedysi to takto v niektorých tepelných uhoľných elektrárňach naozaj bolo, ale to už celé desaťročia neplatí. Telo na vykurovanie a výrobu teplej vody v Elektrárni Nováky pre mestá a Kostoľany obstaráva prevažne fluidný kotol na uhlie . Ten má napojenú aj menšiu turbínu a generátor, ale priamo ohrieva vykurovaciu vodu. Vykurovacia voda prúdi /la do k...