Preskočiť na hlavný obsah

O čom je a o čom nie je Platforma prechodu od uhlia

Európska iniciatíva "Čistá energia pre všetkých - Clean Energy for all" sa rozhodla konať.
Síce ešte v EÚ nevieme, ako zabezpečíme čistú energiu pre všetkých, solárna a veterná energia sa ukazuje ako veľmi drahá a nespoľahlivá, ale budiž.

Možno sa nakoniec naplnia prorocké slová Hermanna Scheera - nemeckého veľkopropagátora solárnej energie, ktorý sklamaný z reality a nenaplnenia snov odišiel na onen svet vlastnou rukou.

Vo svojom životnom diele "Slnečná stratégia. Politika bez alternatív" totiž konštatuje, že na to, aby sa plne využívali obnoviteľné zdroje energie, bude pravdepodobne nutné na noc vypínať od elektriny celé mestá, okresy alebo kraje.
Uvidíme.

Konanie iniciatívy "Čistá energia pre všetkých" vyústila do založenia Platformy na Prechod uhoľne intenzívnych regiónov, známejšiu ako CRiTP.  Teda Coal (Intensive) Regions in Transformation Platform
logo platformy zo stránky Coal Regions in Transition Platform
V tejto platforme, založenej koncom roka 2017 chce EK hľadať cesty, ako v regiónoch kde sa vo veľkom ťaží a využíva uhlie, prípadne iné zdroje uhlíka, zmeniť orientáciu baníkov na iné práce vytvorením nových pracovných miest.

Táto platforma od samého začiatku upozorňuje že iniciatíva  je, a tiež nie je:

  • Nie je o určovaní energetického mixu zúčastneným krajinám, každá krajina rozhoduje o svojom energetickom mixe sama.
  • Nie je o obmedzovaní využívania domáceho uhlia ako zdroja energii – každá krajina má právo o svojej ťažbe a využívaní rozhodovať samostatne
  • Nie je o ukončovaní ťažby uhlia a jeho dátumoch či termínoch. Niektoré krajiny ťažbu ukončia v procese transformácie, iné nie, niektoré budú dobývať a využívať uhlie aj po roku 2050. Žiadne termíny odpojenia uhlia nebudú stanovené.
  • Nie je o napĺňaní klimatických cieľov Parižskej dohody – nebude sa hodnotiť či projekty prispievajú k jej plneniu, ani ako ovplyvňujú vypúšťanie CO2. Ak k tomu nové projekty prispejú, bude to pozitívum.
  • Nie je o riešeniach Kapacitných pripájacích mechanizmov nových alebo renovovaných tepelných elektrární, ani o limitoch ich emisii
  • Nie sú o vplyvoch na počty a ceny predaja povoleniek na skleníkové plyny ETS.
  • Platforma sa nezaložila na účely odstraňovania environmentálnych škôd, ale kvôli zväčšeniu možností vývoja takých druhov priemyslu, ktorý nie je až taký závislý od krátiacich sa zásob uhlia.
  • Platforma nie je o deindustrializácii – teda odpriemyselňovaní , v skutočnosti je o zmene charakteru priemyslu. Pracovné miesta v banskom priemysle majú byť nahradené v plnom rozsahu inými pracovnými miestami v inom priemysle alebo službách tak, aby baníci mohli plynule prechádzať z jedného druhu zamestnania do novovytvoreného pracovného miesta. Za rovnaké alebo lepšie platy. Ideálne by bolo, keby sa vytvorili nejaké nové moderné pracovné miesta
  • Platforma je teda o reindustrializácii –teda je o procesoch zmeny priemyslu dobývania a využívania uhlia na iný zmysluplný a dlhodobo udržateľný priemysel.
  • Platforma ráta s transformáciou dlhodobou, postupnou : 10 - 15 rokov,  až viac desaťročí – čo je napríklad prípad čiastočného prechodu na geotermálnu energiu, investície do vzdelávania, tvorby výskumno vývojových centier.
  • Platforma musí zohľadňovať požiadavky bezpečnosti dodávok energie a dlhodobých stratégii
  • Platforma má od začiatku heslo: "Nikto nesmie zostať bez pomoci, zabudnutý" čo má v praxi znamenať, že bane v regióne možno uzavrieť až potom, keď bude mať každý baník nový džob a odchodom z bane nastúpi ďalší deň do nového zamestnania v danom regióne.  
Pokiaľ by bol niekto zvedavý kto to vyššie uvedené povedal, tak boli to títo dvaja páni: Klaus -Dieter Borchardt, riaditeľ pre vnútorný trh s energiou na DG Energy, a Erich Unterwurzacher, riaditeľ DG Regio Európskej Komisie. Je to na webstreame uvedenom na spodku medzi Zdrojmi informácii.
Keď bola Platforma spustená v decembri roku 2017 v Štrasburgu, bolo povedané, aby si každý uhoľný región ktorý je v pilotných regiónoch vytvoril svoje pracovné skupiny, a aby tieto skupiny začali tvoriť projekty zamestnanosti, ktoré by mohli nahradiť pracovné miesta baníkov a elektrárenských technikov. 
Obrázok z II. zasadnutia CRiTP vo februári 2018. Foto z Twitteru Dumitru Fornea
Za pilotné  uhoľné regióny prvého kola boli vybraté nasledovné kraje s čiernouhoľnými, hnedouhoľnými a lignitovými baňami : 

Poľské Sliezsko, Grécke Západné Macedónsko, Slovenská Horná Nitra, a Nemecké Sasko a Brandenbursko na severovýchode Nemecka. 

V Júli 2018 prebehlo druhé kolo zasadnutia pracovných skupín platformy CRiTP, kde do pilotných regiónov boli doplnené ďalšie uhoľné oblasti: 

Moravské Sliezsko spolu s Karlovarským a Ústeckým krajom, Rumunská Dolina Jiu, Španielsky región Castilia y León, a nemecký Sasko -Anhaltský región kde pôsobí spoločnosť MIBRAG a.g.. 

Na ustanovujúcej schôdzi pracovných výborov CRiTP  vo februári 2018 bolo povedané, že zhruba za pol roka treba predložiť na prvé posudzovanie projekty, v ktorých bude jasne definované v každom bode: 
  • Čo chceme robiť- aké nové druhy výroby a služieb?
  • Kto to bude robiť- kto je nositeľom projektov? Banské podniky dajú svoje projekty, región dodá svoje projekty. 
  • Koľko postavenie novej výroby alebo realizácia projektu bude stáť?
  • Ako dlho bude trvať stavba alebo realizácia, kedy by sa mohlo začať?
  • Koľko nových pracovných miest projekt prinesie a na akú dlhú dobu bude životaschopný ?
Oslovené pilotné regióny CRiTP na februárovom a júlovom rokovaní 2018 predkladali návrhy stratégii a projektov, ktorými by sa vo svojich oblastiach chceli preorientovať na inú výrobu, výskum, vedu a vzdelávanie.   

Zdroje informácii: 
webstream https://webcast.ec.europa.eu/working-groups-plateforme-charbon-26


http://europa.eu/rapid/press-release_IP-17-5165_sk.htm https://ec.europa.eu/energy/en/events/conference-coal-regions-transition-platform
https://ec.europa.eu/energy/sites/ener/files/documents/platform_wg_meetings_july_agenda_final.pdf https://sk.wikipedia.org/wiki/Hermann_Scheer
Herman Scheer: Sonnen-Strategie. Politik ohne Alternative. Piper, München u. a. 1993, ISBN 3-492-03599-X.

Komentáre

Obľúbené príspevky

Rozdiely medzi hlbinnou a povrchovou ťažbou uhlia

Hnedé uhlie a lignit sa dá ťažiť v zásade dvomi spôsobmi. Hlbinne a povrchovo . Podzemná lignitová baňa Foto Viktor Macha  povrchová uhoľná baňa ,zdroj: internet To, či sa bude ťažiť povrchovým lomom alebo hlbinne, určuje dvojica hlavných parametrov ložiska. Je to hrúbka sloja a hĺbka, v akej leží pod povrchom. Vzájomný pomer týchto dvoch veličín v zjednodušenom výpočte určuje takzvaný skrývkový pomer   , na základe ktorého sa pri ložisku hnedého uhlia rozhoduje, či bude na ložisku povrchová baňa alebo podzemná baňa. Skrývkový pomer je: hrúbka sloja uhlia v metroch v pomere k hrúbke vrstvy hornín nad slojom. Všeobecne platí: ak je skrývkový pomer  nad 1:10 , teda napríklad 1: 12  povrchová ťažba ekonomicky nemôže vyjsť pozitívne, ak chceme, alebo musíme úžitkový nerast - uhlie- ťažiť, treba ho v takom prípade ťažiť podzemne, ak nerast potrebujeme. Ak máme 2 metre uhlia pod 30 m vrstvou...

Aká veľká je vlastne Elektráreň Nováky?

Nie, tu nebudeme riešiť to, akú má Elektráreň Nováky rozlohu. Budeme porovnávať inštalované výkony tepelnej elektrárne s inými druhmi elektrární. Na tento účel použijeme teoretickú jednotku výkonu elektrárne - inštalovaný výkon. Po internete sa voľne a rýchlo ako cholera v krajinách, kde nemajú čistú vodu,  šíria dezinformácie najrôznejšieho druhu. Samorodní experti vedia všetko a neváhajú sa k všetkému aj vyjadrovať, preto že naozajstní odborníci majú tendenciu byť skôr zdržanlivejší. Všeobecne platí poučka, že čím sa IQ mnohých pisateľov viac blíži k úrovni HDK - teda hojdacieho dreveného koníka - tým zapálenejšie a nadšenejšie diskutujú na internete, preto že ich výplody konečne niekto číta. Lenže čítať výplody tĺkov a so somárom sa modliť - za jedno jest. V oblasti energetiky sa ukazuje tiež, že na Slovensku sú tisíce rádoby-odborníkov. Pozrel sa ale niekto na to, aká je pomyselná "mohutnosť" tepelnej elektrárne voči iným druhom elektrární, ktoré máme na Slovens...

Emisné limity pred a po roku 2021

Médiá a novinári, spolu s rôznymi zelenými aktivistami neúnavne hľadajú nejaké problémy na zdôvodnenie, prečo by Hornonitrianske bane nemohli a nemali fungovať. Často sa pritom uchyľujú k zavádzaniu, hoaxom aj vyloženým klamstvám. Dva roky vytrvalo ako papagáji rozprávajú bludy o tom, ako Elektráreň Nováky po roku 2021 nebude plniť nové sprísnené emisné limity . Ako keby nevedeli počítať, ale zároveň počítajú s tým, že ich zavádzajúce tvrdenia nikto nepreverí, a že opakovaná lož sa stane pravdou.  Lož a zavádzanie môže pravdu na nejakú dobu prekričať, ale dlhodobo vždy nakoniec pravda zvíťazí. Ilustračné foto z Internetu  Priatelia Zeme cez Lýdiu Kňazovičovú stále blabocú dezinformácie o tom že ENO vraj neplní emisné limity a bude potrebovať veľké investície aby ich plnila. https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/opinion/prispievali-by-ste-fajciarovi-na-odvykanie-aj-cigarety-pri-uhli-sa-to-deje/ Takže vysvetlíme si to celé ešte raz a stručnejšie :  ...

Ako euractiv. sk manipuluje s dátami o znečistení

O objektívnosti portálu euractiv.sk sme už v minulosti mali nejaké pochybnosti, preto že výrazne protežuje niektorých europoslancov , a na druhej strane je tu určitý nedostatok vyjadrení iných europoslancov. V článku euractiv z 20.9 .však už dochádza očividne k manipulácii s dátami , aby bola nejakým smerom ovplyvnená verejná mienka. O čo ide? Niekoľko predchádzajúcich blogov sme venovali rozboru rôznych rebríčkov . S dátami a štatistikami sa jednoducho manipuluje, a výsledky sa nekorektne prispôsobujú tak, aby čitateľ bez informácii logickým spôsobom došiel k takému záveru, ako očakávajú autori Elektráreň v Zemianskych Kostoľanoch sa v manipulatívnej infografike euractiv.sk ocitla na Druhej najvyššej priečke najväčších producentov oxidov síry . Je tento graf - infografika korektný? Originál článku nájdete tu: https://euractiv.sk/clanky/zivotne-prostredie/slovenska-elektraren-patri-medzi-troch-najvacsich-znecistovatelov-infografika/ No, páč ho, tak elektráreň pri Novákoch...

Zelené energie - humbuk a drahota

Doplatky na "ekologickú" výrobu elektrickej energie na Slovensku za rok 2016 sú zaujímavou témou. Záhadne sa  v diskusiách väčšinou nezdôrazňuje fakt, že všetci platíme niekoľkonásobne viac za zelené a kvázizelené energie , než na spoľahlivé jadrové a uhoľné elektrárne. Na domácu elektrinu vyrobenú z uhlia prispievame údajne okolo 90 miliónov € ročne. Na vraj obnoviteľné energie ( ako rýchlo sa v prírode obnovuje zemný plyn a hnedé či čierne uhlie?) išlo za minulý rok 2016 niečo viac ako 460 miliónov € ! Teda viac ako päťnásobok podpory uhlia. V roku 2017 to bude ešte viac. Môžete sa všetci tváriť, že doplatky výrobcom za OZE sa do ceny elektriny nezapočítavajú. Lenže oni sa započítavajú! Tak za čo v cene za jednotku elektrického prúdu priplácate viac? Za 100 mil. ročne z domáceho uhlia, alebo za 500 miliónov ročne z OZE? Ak viete aspoň na rukách počítať, tak vám musí vyjsť, že za OZE v cene elektriny platíte 4 krát viac ako za domáce uhlie ! A čo za to? 2...

Banícky stav cti netratí! Čo vlastne banícky stav je?

Sme baníci. Generácie našich dedov a pradedov ťažko pracovali v hlbinách podzemia, a pracujeme v nich aj my. Pracujeme v podzemí pre to, že niekto to robiť musí, a my sme si vybrali takéto ťažké zamestnanie, na ktoré sme hrdí.  Pracovali sme a pracujeme v baniach pre to, aby mal štát suroviny na prvovýrobu, aj aby bolo dosť tepla a elektriny pre každého kto v baniach nerobí a nerobil. Možno sa Vám to zdá čudné, ale my sme na svoju prácu hrdí. Preto že robíme prácu, ktorú by robil málokto z tých ľudí čo sú hore na božom svetle, povrchovej väčšiny.  Slovensko je z veľkej časti spojené s baníckou minulosťou.  Od západných výbežkov Karpát až po východné slovensko, od okrajov Podunajskej Nížiny až po vrchol Kriváňa , všade sú nejaké bývalé bane.  Mnoho našich historických miest, na ktoré sme ako Slováci hrdí, vyrástlo na cenných surovinách, ktoré baníci v pote tváre vynáša...