Do čisto technických a ekonomických záležitostí problematiky vykurovania sa bohužiaľ často mieša aj politika a jej krátkodobé záujmy - záujmom každého politika je byť zvolený znova.
Považujeme preto za dôležité, aby boli na stole jasne vyložené karty - najmä čísla, ktoré voliči - a hlavne spotrebitelia tepla, ktorí to celé platia a budú platiť, potrebujú vedieť, aby vedeli na čom sú a vedeli tiež odlišovať, čo je politické zahmlievanie a propaganda.
Všeobecne rozšírené povedomie obyvateľov Prievidze a Novák tvrdí, že Prievidza a Nováky boli vykurované odpadným teplom z výroby elektriny z uhlia.
To je omyl.
Prievidza a Nováky sa už desiatky rokov vykurovali z špeciálne na vykurovanie postavenej kotolne s dvojicou fluidných kotlov v Elektrárni Nováky. Na výrobu elektriny z uhlia prostredníctvom pary slúžia iné, len na tento účel postavené kotly a turbíny.
Teraz k tým číslam, ktoré potrebujete vedieť:
Objektívne čísla spotreby tepla Prievidze prúdiaceho cez centrálne vykurovacie potrubie z 14 kilometrov vzdialených Novák sú takéto:
Priemerná zimná spotreba tepla v Prievidzi - radiátory a teplá voda v kohútikoch Prievidze
je 19,8 MegaWattu tepla za hodinu
Maximálna zimná spotreba tepla Prievidze z centrálneho vykurovania býva pri silných mrazoch a dlhodobej zimnej inverzii počas krátkych dní je 45 MegaWattov tepla za hodinu
Maximálna letná spotreba tepla v Prievidzi - (len na teplú vodu, radiátory sú od dodávok tepla odstavené) je 6 MegaWattov tepla za hodinu
- na takéto prietoky tepla musí byť dimenzovaný existujúci teplovod ENO Prievidza, ktorý má pri momentálnej konfigurácii premeru rúr, a ich izolácii tepelnú stratu do 10 Megawattov tepla za hodinu - toto teplo stratené po ceste sa rozpočítava , teda pridáva do ceny tepla pre spotrebiteľov ako Novák, tak aj Prievidze.
Kotly alebo iné výrobné zariadenia každého zdroja tepla musia byť projektované s rezervou na najvyššiu spotrebu tepla, plus už uvedené straty. Každý zdroj tepla musí byť zdvojený pre prípad výpadku, poruchy alebo nutnej údržby.
To, že sa každá investícia do kotlov, rozvodov a regulácie sa pripočítava do ceny tepla nakupovaného súkromnými spotrebiteľmi alebo aj vykurovanými budovami mesta, je hádam jasné každému.
Výroba tepla je ekonomická aktivita, nie charita. Do ceny tepla sa započítavajú ceny odpisov použitých zariadení, fixné náklady a variabilné náklady na ich prevádzku.
Záleží aj na dobe odpisovania cien zariadení: keď sa nové zariadenia budú používať len 4 alebo 6 rokov, budú odpisy oveľa vyššie, ako keď sa použije kombinácia existujúcich a nových zariadení, s plánom ich používania na povedzme 20 rokov - a to aj včítane cien údržby a nutných či preventívnych opráv zariadení.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Slovenské elektrárne ENO plánovali postaviť nasledovnú kombináciu nového zdroja tepla pre vykurovanie Novák a Prievidze takto:
Plynovú kotolňu s trojicou plynových kotlov , každý s výkonom po 18 MegaWatt tepla, dokopy teda 54 MW tepelných
k tomu Kotolňu na drevoštiepku s 45 metrov vysokým novým komínom, osadené tu mali byť dva kotly každý s výkonom 8 Megawattov tepla, teda spolu 16 Megawatt
K tomu vyššie uvedenému je potrebná ešte 1 Megawattová kogeneračná jednotka ( veľký spaľovací piestový motor hnaný zemným plynom), na výrobu 1 Megawattu prúdu v generátore, aby sa nemusela nakupovať elektrina zvonka
(Máme tu pekný paradox - elektrárne chceli ušetriť na elektrine nakupovanej z iných svojich elektrární!). V kogeneračnej jednotke vyrobenou elektrinou sa mali hnať čerpadlá obehu vody v systéme, ventilátory komínov, rôzne podávače paliva, svetlá v kotolniach a podobne.
K týmto nákladom na tieto nové zariadenia treba prirátať cenu paliva (zemný plyn, štiepka). Doteraz dotáciami všetko palivo (hnedé uhlie z baní + trochu mazutu) pre ENO platil štát.
To znamená , že náklady na palivo mali byť v cene tepla ENO pre mestá novým pridaným prvkom.
Potom sú tu ešte poplatky za vypustený CO2. Pri spaľovaní drevnej štiepky sa poplatky za CO2 štátu neplatia, ale pri plyne sa cena za emisné povolenky platí, hoci objem CO2 vypustený spaľovaním zemného plynu v porovnaní s uhlím je približne polovičný až tretinový.
Plus si k tomu prirátajte odhad ceny ENO za vybudovanie nových budov kotolní, skládky štiepky, veľkej štiepkovačky, nakladačov a podobne. Pod 20 miliónov € sa zrejme nemohli dostať.
Takže máme tu v projekte ENO tepelný výkon 70 Megawattov tepla za hodinu, neznámu cenu zbrusu nového vybavenia a stavby kotolní a pravdepodobne aj cenu 14 km dlhého centrálneho prívodu tepla do Prievidze, ktoré bude- skôr či neskôr - potrebné vymeniť.
Na viac cena zemného plynu je nepredpovedateľná, začiatkom roka 2020 je veľmi nízka, ale Medzinárodná Agentúra pre Energie hovorí, že sa čoskoro vráti na pôvodné hladiny a bude sa ďalej zvyšovať. Lapidárne povedané, IEA píše že "máme zabudnúť na lacné energie!"
Ruskí a iní ťažiari a dopravcovia zemného plynu pochopiteľne nepotrebujú, aby boli ceny zemného plynu nízko. Naopak, potrebujú, aby boli čo najvyššie, a verte tomu, že pre to urobia všetko možné aj nemožné.
Prevádzka toho všetkého vybavenia ENO (okrem teplovodu) by mala byť na 4 - 6 rokov, potom ENO plánuje stavať novú spaľovňu odpadu z troch krajov, k tomu musí postaviť aj veľkotriediareň odpadu. Investície do novej spaľovne odpadu a plynoštiepkovej kotolne v odpisoch premietnutých do ceny tepla zaplatí HÁDAJTE KTO ?
Považujeme preto za dôležité, aby boli na stole jasne vyložené karty - najmä čísla, ktoré voliči - a hlavne spotrebitelia tepla, ktorí to celé platia a budú platiť, potrebujú vedieť, aby vedeli na čom sú a vedeli tiež odlišovať, čo je politické zahmlievanie a propaganda.
Všeobecne rozšírené povedomie obyvateľov Prievidze a Novák tvrdí, že Prievidza a Nováky boli vykurované odpadným teplom z výroby elektriny z uhlia.
To je omyl.
Prievidza a Nováky sa už desiatky rokov vykurovali z špeciálne na vykurovanie postavenej kotolne s dvojicou fluidných kotlov v Elektrárni Nováky. Na výrobu elektriny z uhlia prostredníctvom pary slúžia iné, len na tento účel postavené kotly a turbíny.
Teraz k tým číslam, ktoré potrebujete vedieť:
Objektívne čísla spotreby tepla Prievidze prúdiaceho cez centrálne vykurovacie potrubie z 14 kilometrov vzdialených Novák sú takéto:
Priemerná zimná spotreba tepla v Prievidzi - radiátory a teplá voda v kohútikoch Prievidze
je 19,8 MegaWattu tepla za hodinu
Maximálna zimná spotreba tepla Prievidze z centrálneho vykurovania býva pri silných mrazoch a dlhodobej zimnej inverzii počas krátkych dní je 45 MegaWattov tepla za hodinu
Maximálna letná spotreba tepla v Prievidzi - (len na teplú vodu, radiátory sú od dodávok tepla odstavené) je 6 MegaWattov tepla za hodinu
- na takéto prietoky tepla musí byť dimenzovaný existujúci teplovod ENO Prievidza, ktorý má pri momentálnej konfigurácii premeru rúr, a ich izolácii tepelnú stratu do 10 Megawattov tepla za hodinu - toto teplo stratené po ceste sa rozpočítava , teda pridáva do ceny tepla pre spotrebiteľov ako Novák, tak aj Prievidze.
Kotly alebo iné výrobné zariadenia každého zdroja tepla musia byť projektované s rezervou na najvyššiu spotrebu tepla, plus už uvedené straty. Každý zdroj tepla musí byť zdvojený pre prípad výpadku, poruchy alebo nutnej údržby.
To, že sa každá investícia do kotlov, rozvodov a regulácie sa pripočítava do ceny tepla nakupovaného súkromnými spotrebiteľmi alebo aj vykurovanými budovami mesta, je hádam jasné každému.
Výroba tepla je ekonomická aktivita, nie charita. Do ceny tepla sa započítavajú ceny odpisov použitých zariadení, fixné náklady a variabilné náklady na ich prevádzku.
Záleží aj na dobe odpisovania cien zariadení: keď sa nové zariadenia budú používať len 4 alebo 6 rokov, budú odpisy oveľa vyššie, ako keď sa použije kombinácia existujúcich a nových zariadení, s plánom ich používania na povedzme 20 rokov - a to aj včítane cien údržby a nutných či preventívnych opráv zariadení.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Slovenské elektrárne ENO plánovali postaviť nasledovnú kombináciu nového zdroja tepla pre vykurovanie Novák a Prievidze takto:
Plynovú kotolňu s trojicou plynových kotlov , každý s výkonom po 18 MegaWatt tepla, dokopy teda 54 MW tepelných
k tomu Kotolňu na drevoštiepku s 45 metrov vysokým novým komínom, osadené tu mali byť dva kotly každý s výkonom 8 Megawattov tepla, teda spolu 16 Megawatt
K tomu vyššie uvedenému je potrebná ešte 1 Megawattová kogeneračná jednotka ( veľký spaľovací piestový motor hnaný zemným plynom), na výrobu 1 Megawattu prúdu v generátore, aby sa nemusela nakupovať elektrina zvonka
(Máme tu pekný paradox - elektrárne chceli ušetriť na elektrine nakupovanej z iných svojich elektrární!). V kogeneračnej jednotke vyrobenou elektrinou sa mali hnať čerpadlá obehu vody v systéme, ventilátory komínov, rôzne podávače paliva, svetlá v kotolniach a podobne.
K týmto nákladom na tieto nové zariadenia treba prirátať cenu paliva (zemný plyn, štiepka). Doteraz dotáciami všetko palivo (hnedé uhlie z baní + trochu mazutu) pre ENO platil štát.
To znamená , že náklady na palivo mali byť v cene tepla ENO pre mestá novým pridaným prvkom.
Potom sú tu ešte poplatky za vypustený CO2. Pri spaľovaní drevnej štiepky sa poplatky za CO2 štátu neplatia, ale pri plyne sa cena za emisné povolenky platí, hoci objem CO2 vypustený spaľovaním zemného plynu v porovnaní s uhlím je približne polovičný až tretinový.
Plus si k tomu prirátajte odhad ceny ENO za vybudovanie nových budov kotolní, skládky štiepky, veľkej štiepkovačky, nakladačov a podobne. Pod 20 miliónov € sa zrejme nemohli dostať.
Takže máme tu v projekte ENO tepelný výkon 70 Megawattov tepla za hodinu, neznámu cenu zbrusu nového vybavenia a stavby kotolní a pravdepodobne aj cenu 14 km dlhého centrálneho prívodu tepla do Prievidze, ktoré bude- skôr či neskôr - potrebné vymeniť.
Na viac cena zemného plynu je nepredpovedateľná, začiatkom roka 2020 je veľmi nízka, ale Medzinárodná Agentúra pre Energie hovorí, že sa čoskoro vráti na pôvodné hladiny a bude sa ďalej zvyšovať. Lapidárne povedané, IEA píše že "máme zabudnúť na lacné energie!"
Ruskí a iní ťažiari a dopravcovia zemného plynu pochopiteľne nepotrebujú, aby boli ceny zemného plynu nízko. Naopak, potrebujú, aby boli čo najvyššie, a verte tomu, že pre to urobia všetko možné aj nemožné.
Prevádzka toho všetkého vybavenia ENO (okrem teplovodu) by mala byť na 4 - 6 rokov, potom ENO plánuje stavať novú spaľovňu odpadu z troch krajov, k tomu musí postaviť aj veľkotriediareň odpadu. Investície do novej spaľovne odpadu a plynoštiepkovej kotolne v odpisoch premietnutých do ceny tepla zaplatí HÁDAJTE KTO ?
Naviac - ceny povoleniek na "nákup" CO2 sú posledný rok okolo 20 - 25 € za 1 tonu. Všetky správy predpovedajúce cenu povoleniek na CO2 na roky 2021 - 2025 hovoria, že v najbližšom období sa ceny týchto povoleniek zvýšia na 40 - 60 € za tonu. V novo plánovanom systéme ENO sa bude platiť len za povolenky zo spaľovania zemného plynu. Tie zaplatené peniaze sa ale budú premietať do koncových cien odberateľom tepla. To platí pre oba projekty ENO aj PTH. Rozdiel je v tom, že spotreba plynu v projektovanej kotolni PTH bude o tretinu až polovicu nižšia než tej v ENO, a teda sa bude musieť v prípade PTH nakupovať menej povoleniek.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
O koncepte Nového zdroja tepla, projektovaného na Bani Cígeľ sa už pričinením niektorých lokálnych politikov (štátnikov už dávno nemáme) šíria rôzne výmysly a nepravdy.
To čo je fakt, o ktorom sa veľa nehovorí, je to, že projekt nového zdroja tepla Cígeľ s kombináciou viacerých obnoviteľných zdrojov energie je významne ekologickejší , než projekt Slovenských elektrární.
Elektrárne Nováky totiž nemajú k dispozícii prakticky večný zdroj lacného tepla, ktorým je teplo banskej vody vytekajúcej z bane Cígeľ.
Takto vyzerá stručný popis plánu zdroja tepla pre Prievidzu kúsok od Prievidze - na bani Cígeľ.
Predovšetkým , na bani Cígeľ treba postaviť batériu tepelných čerpadiel, ktoré budú odoberať teplo z banskej vody samovoľne (gravitačne) vytekajúcej z Hlavnej štôlne. Tá voda vyteká už 60 rokov a ešte bude vytekať celé stovky rokov, preto že likvidácia podzemia Bane Cígeľ sa urobila tak, aby bola banská voda ako zdroj tepelnej energie dostupná najmenej storočie .
Banská voda z Bane Cígeľ je teplá 14 - 16 stupňov, a vyteká jej celoročne 100 - 120 litrov za sekundu ,čo je jedna kúpeľňová vaňa naplnená po vrch za dve sekundy.
Táto voda bude zachytená a cez tepelné čerpadlá sa znej odoberie 6 - 7 MegaWattov tepla za hodinu, čo stačí na ohrievanie spotrebovanej teplej vody pre celú Prievidzu, a to počas celého roku.
Nejedná sa o vodu termálnu ani geotermálnu - banská voda z bane Cígeľ nevyteká zo žiadneho vrtu, ktorý by bol napojený na termálne vody podobné Bojnickým. Je to dažďová voda, ktorá prší na pohorie Vtáčnik, a po pár týždňoch pretekania cez pukliny ju tie stovky miliárd ton skál nad baňou ohrejú na stabilných 14 - 16 stupňov Celzia a z tisícov malých pramienkov v bani nakoniec vyteká cez hlavnú štôlňu na povrch. v množstve jeden kubík za osem sekúnd,( alebo 7200 litrov za minútu)
Táto banská voda, z ktorej tepelné čerpadlá odoberú väčšiu časť tepla pre kúrenie (vlastne ju ochladia na 8 -10 stupňov), sa ešte potom použije na stále hnanie malej vodnej elektrárne s výkonom 60 kWe, lebo pod Baňou Cígeľ je ešte dostatočný vodný spád.
Tepelná energia z banskej vody sa bude získavať bez vzniku CO2
Na výrobu vlastného elektrického prúdu pre čerpadlá a točivú energiu pre tepelné čerpadlá - sú to rotačné stroje- bude vyrábať elektrinu a mechanickú energiu kogeneračná jednotka s výkonom 1 MWe - podobná ako tá projektovaná v ENO, tak isto hnaná plynom, pričom bude zachytávané a využívané aj teplo pri tom vznikajúce na ohrev vody. Ten plyn ale nebude zemný, preto že EÚ nepodporuje vznik nových kotolní na spaľovanie zemného plynu.
Na kúrenie radiátorov v prechodných obdobiach (jar, jeseň) sa bude využívať už existujúca drevoštiepková kotolňa , ktorá už na Bani Cígeľ stojí niekoľko rokov. Má vo výbave dvojicu kotlov , každý po 3 MegaWatty tepla, teda 6 MWt. Kotolňa je už používaná, čo na jednej strane znamená, že bude potrebovať nové filtre spalín, a raz za pár rokov novú žiaruvzdornú výmurovku, ale zato odpisy premietané do ceny tepla budú minimálne, lebo nie je úplne nová - jej odpisy sú už odpísané.
Nie je to ale zase žiadna zastaralá rároha, ako ju podaktorí začínajú vykresľovať - zvnútra vyzerá takto:
Naviac, štiepková kotolňa na Cígli má už postavenú skládku štiepky, dpravníky, a dá sa spustiť hoci aj zajtra. Fungovala totiž do mája 2020.
Hneď vedľa štiepkovej kotolne na Cígli je bývalá veľkoskládka vyťaženého uhlia. Plocha veľkosti dvoch hektárov, na ktorú sa dá nastavať veľká plocha termosolárnych článkov s výkonom 3 Megawatty tepelné. Veľkou výhodou využívania termosolárnych panelov je aj to, že v areáli bane Cígeľ sa môžu využívať už existujúce stavebné štruktúry na skladovanie energie - tepla získaného z termosolárnych panelov na dobu, kedy bude potrebná pre vykurovanie 4 km vzdialeného mesta počas rannej a večernej špičky odberu tepla . Nemusia sa teda stavať žiadne nové veľké stavby - úložiská tepla, a úpravy existujúcich sa do ceny tepla premietnu minimálnou mierou. Teplo, ktoré sa získa z termokolektorov v lete na obed sa uloží do zásobníkov, a v noci na ohrev teplej vody postačí spustiť len malé tepelné čerpadlo
Počíta sa s tým, že tieto termosolárne články by boli nakúpené z eu fondov, a teda by sa investícia do nich nemusela premietať do ceny tepla vyrobeného na Cígli.
Pre prípad silnej zimy a dlhodobej mrazovej inverzie je doteraz spomenutých 16 MWt na vykurovanie Prievidze nedostačujúce, preto musí byť pre koncept nového zdroja tepla postavená ešte nová plynová kotolňa s výkonom 30 MWt .
Na rozdiel od plánovanej plynovej kotolne v ENO (s výkonom 54 MWt), na posilnenie zdrojov tepla z Cígľa postačí 30 MWt plynová kotolňa , teda o jednu tretinu menším výkonom. To kvôli tomu, že sa toľko tepla nestratí v rozvodoch centrálnej kotolne, a o to nižšia cena tepla pre obyvateľov a mesto môže byť účtovaná.
Zároveň to znamená, že menšia nová plynová kotolňa bude stáť menej než väčšia, tiež spotrebuje menej zemného plynu a vypustí aj menej CO2 čo sú všetko položky, ktoré platia spotrebitelia v cene spotrebovaného tepla.
Pre obyčajnú rodinu platiacu za teplo ústredného kúrenia v paneláku to znamená toľko, že do ceny tepla z Cígľa sa budú premietať oveľa nižšie investičné náklady, než v prípade projektu zdroja tepla ENO.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Tým , kto by mal rozhodovať o tom, aký zdroj tepla bude pre Mesto Prievidza a jej obyvateľov výhodnejší, by mali byť obyvatelia. Obyvatelia si volia lokálnych politikov, ktorí by mali hlasu obyvateľov načúvať, a riadiť sa ním.
Stále sme presvedčení, že ľudia chcú - alebo by aspoň mali chcieť - uprednostniť lacnejšie a ekologickejšie teplo. Zdroj z bane Cígeľ im ho vie ponúknuť.
Môžeme tlačiť na svojich poslancov, aby začali jasne hovoriť o jasných číslach, preto že sa im môže stať, že ich číslo v nasledujúcich voľbách do mestských, krajských a celoštátnych orgánov, nemusí byť tým číslom, ktoré bude zakrúžkovaným a preferenčným.
Pred pár rokmi ENO do systému vykurovania Prievidze umelo - papierovo a hlavne účtovne - zaradila medzičlánok. Predtým ENO predávalo teplo PTH priamo, ale vložili do systému účtovne ďalšiu spoločnosť, takže spoločnosť Energetické služby patriaca Slovenským Elektrárňam, teraz nakupuje papierovo teplo od ENO, a potom ho s primeraným ziskom predáva spoločnosti PTH. To znamená, že takto si umelo ENO priráža ešte nejakých 20% ďalšieho zisku na teple. Dáme si teda ďalšiu rečnícku otázku: Hádajte kto tú prirážku zaplatí?
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
O koncepte Nového zdroja tepla, projektovaného na Bani Cígeľ sa už pričinením niektorých lokálnych politikov (štátnikov už dávno nemáme) šíria rôzne výmysly a nepravdy.
To čo je fakt, o ktorom sa veľa nehovorí, je to, že projekt nového zdroja tepla Cígeľ s kombináciou viacerých obnoviteľných zdrojov energie je významne ekologickejší , než projekt Slovenských elektrární.
Elektrárne Nováky totiž nemajú k dispozícii prakticky večný zdroj lacného tepla, ktorým je teplo banskej vody vytekajúcej z bane Cígeľ.
Takto vyzerá stručný popis plánu zdroja tepla pre Prievidzu kúsok od Prievidze - na bani Cígeľ.
Predovšetkým , na bani Cígeľ treba postaviť batériu tepelných čerpadiel, ktoré budú odoberať teplo z banskej vody samovoľne (gravitačne) vytekajúcej z Hlavnej štôlne. Tá voda vyteká už 60 rokov a ešte bude vytekať celé stovky rokov, preto že likvidácia podzemia Bane Cígeľ sa urobila tak, aby bola banská voda ako zdroj tepelnej energie dostupná najmenej storočie .
Banská voda z Bane Cígeľ je teplá 14 - 16 stupňov, a vyteká jej celoročne 100 - 120 litrov za sekundu ,čo je jedna kúpeľňová vaňa naplnená po vrch za dve sekundy.
Táto voda bude zachytená a cez tepelné čerpadlá sa znej odoberie 6 - 7 MegaWattov tepla za hodinu, čo stačí na ohrievanie spotrebovanej teplej vody pre celú Prievidzu, a to počas celého roku.
Nejedná sa o vodu termálnu ani geotermálnu - banská voda z bane Cígeľ nevyteká zo žiadneho vrtu, ktorý by bol napojený na termálne vody podobné Bojnickým. Je to dažďová voda, ktorá prší na pohorie Vtáčnik, a po pár týždňoch pretekania cez pukliny ju tie stovky miliárd ton skál nad baňou ohrejú na stabilných 14 - 16 stupňov Celzia a z tisícov malých pramienkov v bani nakoniec vyteká cez hlavnú štôlňu na povrch. v množstve jeden kubík za osem sekúnd,( alebo 7200 litrov za minútu)
Táto banská voda, z ktorej tepelné čerpadlá odoberú väčšiu časť tepla pre kúrenie (vlastne ju ochladia na 8 -10 stupňov), sa ešte potom použije na stále hnanie malej vodnej elektrárne s výkonom 60 kWe, lebo pod Baňou Cígeľ je ešte dostatočný vodný spád.
Tepelná energia z banskej vody sa bude získavať bez vzniku CO2
Na výrobu vlastného elektrického prúdu pre čerpadlá a točivú energiu pre tepelné čerpadlá - sú to rotačné stroje- bude vyrábať elektrinu a mechanickú energiu kogeneračná jednotka s výkonom 1 MWe - podobná ako tá projektovaná v ENO, tak isto hnaná plynom, pričom bude zachytávané a využívané aj teplo pri tom vznikajúce na ohrev vody. Ten plyn ale nebude zemný, preto že EÚ nepodporuje vznik nových kotolní na spaľovanie zemného plynu.
Na kúrenie radiátorov v prechodných obdobiach (jar, jeseň) sa bude využívať už existujúca drevoštiepková kotolňa , ktorá už na Bani Cígeľ stojí niekoľko rokov. Má vo výbave dvojicu kotlov , každý po 3 MegaWatty tepla, teda 6 MWt. Kotolňa je už používaná, čo na jednej strane znamená, že bude potrebovať nové filtre spalín, a raz za pár rokov novú žiaruvzdornú výmurovku, ale zato odpisy premietané do ceny tepla budú minimálne, lebo nie je úplne nová - jej odpisy sú už odpísané.
Nie je to ale zase žiadna zastaralá rároha, ako ju podaktorí začínajú vykresľovať - zvnútra vyzerá takto:
Naviac, štiepková kotolňa na Cígli má už postavenú skládku štiepky, dpravníky, a dá sa spustiť hoci aj zajtra. Fungovala totiž do mája 2020.
Hneď vedľa štiepkovej kotolne na Cígli je bývalá veľkoskládka vyťaženého uhlia. Plocha veľkosti dvoch hektárov, na ktorú sa dá nastavať veľká plocha termosolárnych článkov s výkonom 3 Megawatty tepelné. Veľkou výhodou využívania termosolárnych panelov je aj to, že v areáli bane Cígeľ sa môžu využívať už existujúce stavebné štruktúry na skladovanie energie - tepla získaného z termosolárnych panelov na dobu, kedy bude potrebná pre vykurovanie 4 km vzdialeného mesta počas rannej a večernej špičky odberu tepla . Nemusia sa teda stavať žiadne nové veľké stavby - úložiská tepla, a úpravy existujúcich sa do ceny tepla premietnu minimálnou mierou. Teplo, ktoré sa získa z termokolektorov v lete na obed sa uloží do zásobníkov, a v noci na ohrev teplej vody postačí spustiť len malé tepelné čerpadlo
Počíta sa s tým, že tieto termosolárne články by boli nakúpené z eu fondov, a teda by sa investícia do nich nemusela premietať do ceny tepla vyrobeného na Cígli.
Pre prípad silnej zimy a dlhodobej mrazovej inverzie je doteraz spomenutých 16 MWt na vykurovanie Prievidze nedostačujúce, preto musí byť pre koncept nového zdroja tepla postavená ešte nová plynová kotolňa s výkonom 30 MWt .
Na rozdiel od plánovanej plynovej kotolne v ENO (s výkonom 54 MWt), na posilnenie zdrojov tepla z Cígľa postačí 30 MWt plynová kotolňa , teda o jednu tretinu menším výkonom. To kvôli tomu, že sa toľko tepla nestratí v rozvodoch centrálnej kotolne, a o to nižšia cena tepla pre obyvateľov a mesto môže byť účtovaná.
Zároveň to znamená, že menšia nová plynová kotolňa bude stáť menej než väčšia, tiež spotrebuje menej zemného plynu a vypustí aj menej CO2 čo sú všetko položky, ktoré platia spotrebitelia v cene spotrebovaného tepla.
Pre obyčajnú rodinu platiacu za teplo ústredného kúrenia v paneláku to znamená toľko, že do ceny tepla z Cígľa sa budú premietať oveľa nižšie investičné náklady, než v prípade projektu zdroja tepla ENO.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Tým , kto by mal rozhodovať o tom, aký zdroj tepla bude pre Mesto Prievidza a jej obyvateľov výhodnejší, by mali byť obyvatelia. Obyvatelia si volia lokálnych politikov, ktorí by mali hlasu obyvateľov načúvať, a riadiť sa ním.
Stále sme presvedčení, že ľudia chcú - alebo by aspoň mali chcieť - uprednostniť lacnejšie a ekologickejšie teplo. Zdroj z bane Cígeľ im ho vie ponúknuť.
Môžeme tlačiť na svojich poslancov, aby začali jasne hovoriť o jasných číslach, preto že sa im môže stať, že ich číslo v nasledujúcich voľbách do mestských, krajských a celoštátnych orgánov, nemusí byť tým číslom, ktoré bude zakrúžkovaným a preferenčným.
Komentáre
Zverejnenie komentára