Preskočiť na hlavný obsah

Banícky stav cti netratí! Čo vlastne banícky stav je?

Sme baníci.

Generácie našich dedov a pradedov ťažko pracovali v hlbinách podzemia, a pracujeme v nich aj my.
Pracujeme v podzemí pre to, že niekto to robiť musí, a my sme si vybrali takéto ťažké zamestnanie, na ktoré sme hrdí.
 Pracovali sme a pracujeme v baniach pre to, aby mal štát suroviny na prvovýrobu, aj aby bolo dosť tepla a elektriny pre každého kto v baniach nerobí a nerobil.

Možno sa Vám to zdá čudné, ale my sme na svoju prácu hrdí.

Preto že robíme prácu, ktorú by robil málokto z tých ľudí čo sú hore na božom svetle, povrchovej väčšiny. 


Slovensko je z veľkej časti spojené s baníckou minulosťou. 
Od západných výbežkov Karpát až po východné slovensko, od okrajov Podunajskej Nížiny až po vrchol Kriváňa , všade sú nejaké bývalé bane. 
Mnoho našich historických miest, na ktoré sme ako Slováci hrdí, vyrástlo na cenných surovinách, ktoré baníci v pote tváre vynášali z podzemia. 

Sláva histórie mnohých našich slovenských miest prešla na počiatku mozoľnatými rukami baníkov.
Či by vôbec bolo Slovensko Slovenskom bez práce tunajších baníkov v slovenských vrchoch a dolinách, to môžu posúdiť historici.
My, baníci vieme len to, že bez baníkov mestá ako Štiavnica, Bystrica, Kremnica, Handlová, Krtíš, Prievidza, Pezinok,Rožňava  Spišská Nová ves, Gelnica, Smolník , Prešov a mnohé iné nikdy nestáli, alebo by sa nikdy nevyvinuli z dedín na mestá. . 
Ani stovky baníckych dedín roztrúsené okolo rudných a nerudných ložísk  by nikdy neboli postavené v inak opustených horských dolinách, keby nebolo baníkov a ich driny.



To my, baníci sme od polovice devätnásteho storočia fárali aj do uhoľných baní, aby sa ako palivo pod kotly turbín využívali výdatnejšie zdroje tepla, než je drevo z našich lesov. 
Nie tak dávno boli v našom štáte elektrárne len v dvoch prevedeniach: uhoľné alebo malé vodné. 
My baníci sme boli na počiatku zmeny zdrojov energie. Sme pri zmenách zdrojov energie dodnes, keď sa zavádzajú nové druhy elektrární, preto že aj tie sú vyrobené z kovov a prvkov vydobytých zo zeme.   

To naša, banícka práca bola na počiatku toho, že Vaši rodičia mali kedykoľvek na porúdzi elektrický vypínač aby zapli svetlo keď Vás v noci ako dieťa bolelo bruško, a aj naša práca zabezpečila, aby Vám Vaši rodičia alebo starí rodičia mohli kedykoľvek zohriať mliečko na elektrickej dvojplatničke  v dobách keď ešte nebolo jadrových a vodných elektrární s kapacitou dosť veľkou pre všetkých obyvateľov a podniky, a plyn bol len vo väčších mestách. Suroviny na výrobu svietiplynu do prvých desaťročí po II. svetovej vojny v mestských plynárňach zabezpečovali len baníci. To baníci na Gemeri ťažia a ťažili vysokokvalitný mastenec pridávaný do nespočetných hmôt a látok, včítane liekov. Baníci ťažia urán do jadrových elektrární 
My, baníci máme významný podiel na tom, čo všetko je dnes okolo nás postavené a vybudované. Všetko čo už dnes vy beriete ako samozrejmosť, - veď to tu bolo odjakživa! - prešlo na začiatku rukami baníkov.



V jednej baníckej hymne sa spieva, čo dostaneme za našu prácu, za ktorú sa nemusíme, a nikdy sa nebudeme hanbiť:

Keď je práca naša dokonaná
Vydobytý ten prevzácny kov
Odmena nám za to bude daná:
Veniec slávy ovenčí náš rov!

Len Zdaru maj, len Zdaru maj banícky stav!

Banícke fáračky nie sú pre každého. 
Nie každému pristanú, a nie každý ich vie či dokáže nosiť.

Niekto si ich raz oblečie, a zistí, že mu sedia ako druhá koža, že sa v tejto práci našiel, a že už nechce robiť nič iné. 
To sú tí naši, kolegovia ktorým sa fáračky zažrali do kože.

Niekto iný možno očakáva či očakával, že keď si oblečie fáračky , tak za chvíľu bude mať nového BMW kabrioleta, alebo sa mu prudko zvýši životná úroveň.
 Pokiaľ je pre niekoho jediným motívom nosenia fáračiek len plat, býva často ďalším bonusom len sklamanie.

Ďalší majú pred obliekaním fáračiek strach. 
Nedokážu pracovať s vedomím, že nad hlavou majú milióny ton hornín a skália, boja sa o svoj život, aj keď si to často nepriznajú ani za nič. 
Takým to nemáme za zlé, niekto rád vdolky, iný zase rád holky.
 Niekto iný nemusí byť vyučeným baníkom a aj tak ho k baníctvu osud pritiahne. 
  
Pokiaľ však niekto má z predstavy obliekania fáračiek naskočenú husiu kožu aj na zadku, nevadí, My sa mu nesmejeme. 
Ale ak niekto útočí výmyslami na bane a baníkov, takému by sme dožičili, aby v bani nejaký čas odpracoval ako liečenie a profylaxiu. 
Aspoň by vedel o čom písal nezmysly.  Keď sa niekto bojí Mesiaca na oblohe, nepomôže mu naň štekať.   

Ako baníci máme ešte niečo, čo bohužiaľ ľudia,  ktorí pravidelne nefárali do hlbín aby tam pracovali, nikdy nebudú mať.

Máme Banícky stav, spomenutý vyššie v jedenej z baníckych hýmn.

Čo to je Banícky stav, to sa dosť ťažko vysvetľuje.

Asi najjednoduchšie by bolo povedať, že je to stav mysle baníka ktorý má rád baníctvo ako také,  so stavovskou hrdosťou .
 Plus je v tom aj pocit súdržnosti, jednoty, kamarátstva a priateľstiev na celý život.

Kto nezažil, ten len ťažko uverí. Riziká ťažkej práce v uzavretom priestore podzemia stmeľuje aj ľudí, ktorí by sa inak "nemuseli" alebo by sa priamo neznášali.

Ako sa už nepočítane krát ukázalo, banícky stav je ako lepidlo, mocné, lep na silne zaťažované spoje.

Banícky stav musí byť zarastený v srdci aj v hlave.

Banícky stav znamená jednotu a spolupatričnosť, mnohokrát aj pevné priateľstvá na celý život.

Tam dole, hlboko pod zemou musíte držať spolu, preto že sa stávate mravcami – členmi banského mraveniska. 
Len mravenisko ako celok má silu ak funguje, mravec sebec alebo mravec individualista je nanič, nepoužiteľný, ak nepracuje pre dobro mraveniska. Na povrchu a v súkromí sa môžete s niektorými kolegami neráčiť, alebo aj otvorene neznášať.
Ale po sfáraní pod zem musíte efektívne spolupracovať –tvoriť banský organizmus.

Práca v bani je drsná a ťažká. 
Vaše zdravie , niekedy aj život závisí od toho ako viete spolupracovať a ako s vami a ďalšími spolupracujú iní.

Na povrchu sa možno mnohí tvárite, keď vidíte nehodu alebo nejaké ohrozenie iných ľudí či majetku, že sa pozeráte na inú stranu, že ste si nevšimli, že to nie je Vaša vec... 
V bani to urobiť nesmiete a nemôžete.
Musíte si pomáhať, aj keď zasiahnutého možno nemáte rád, musíte sa starať aj do druhých.
Nemáte v podzemí kam utiecť, nemôžete sa skrývať a tváriť že sa Vás to netýka. 
V bani sa všetko týka každého, a kto to nechápe, ten sa ako pleva rýchlo oddelí od zdravého zrna.
Taký baník nie je baník, je to iba povrchová ovečka čo krátko fárala a o baníctvo sa len otrela ako fáračky o hunt.

Nad našimi väčšími baňami často vlaje čierna vlajka. 

Je to preto, že si baníci takto uctievajú aj tých bývalých kolegov ktorí odišli na večnosť. Keď odíde baník, ktorý už 30 rokov nepracoval v bani, a jeho rodina to oznámi bani, vytiahneme smútočnú zástavu alebo vlajku  
Okrem toho sa každý rok chodíme pokloniť všetkým baníkom, na ich večnú pamiatku
Pokiaľ vieme, nerobí to žiadne iné odvetvie priemyslu.

Aj o tomto je velebený Banícky stav.

Banícky stav sa reálne nedá dostať či prideliť nejako zvonka , ak, tak iba formálne, na slávnosti. Ak Vás baníci v dobrom úmysle na ceremónii do baníckeho stavu povýšili, neznamená to, že ho už máte. že ste baník/baníčka. Ak necítite veci popísané vyššie, ani nikdy nebudete mať banícky stav.
Banícky stav a banícku hrdosť v jej pravej podstate získate len prácou v bani.

Sú baníci, ktorí odpracovali v bani iba krátku dobu, ale banícky stav majú srdci majú. 
Pochopili o čom banícky stav je.
Prečítajte si napríklad spomienky pátra Antona Srholca, ktorý robil v uránových baniach. 
Z donútenia, ako neprávom odsúdený za svoju vieru a presvedčenie. 
Napriek tomu že to nemal v úmysle, spoznal v hlbinách zeme, čo to banícky stav je, a mal ho v špiku kostí až do smrti. 


Sú tiež baníci, ktorí odpracovali v baniach dlhú dobu a banícky stav v mysli ani tele nemajú.

Je však odporne pokrytecké , že na oslavách Baníckych dní sa šuchoria, vyhrievajú sa v baníckej sláve  a prednášajú prejavy aj ľudia, ktorí po zvyšok každého baníckeho roka broja proti baníkom. Na banícky deň sa predvádzajú, ale v podstate baníctvo neznášajú, alebo sa ho boja. Chcú si len prihriať svoju politickú polievočku, tískajú sa tam, kde je veľa ľudí, a pretvarujú sa ostošesť. 
Viete čo?

Ak nemáte radi baníkov, ak proti nim brojíte, na Banícky deň by ste chodiť nemali.
 Človek s rovným charakterom predsa nemôže jeden deň mávať baníkom pochodujúcim v meste, a druhý deň písať na sieťach a do komentárov prejavy plné úbohej nenávisti.
 Úbožiaci s morálkou krivou ako paragraf sa nakoniec vždy ukážu, aj keď sa tvária a maskujú kadejako.  

V banských mestách oslavy dňa baníkov nie sú nejaké miestne festivaly, aj keď si to mnohí začínajú myslieť.
 Banícke dni sú sviatky baníckej práce, baníckej slávy,  oslavy minulosti, prítomnosti aj pamiatky našich baníkov, hutníkov a geológov. 
Sme radi ak sa ich zúčastníte s čistým srdcom, ale spomeňte si pri tom na nás, baníkov, hutníkov a geológov.
 Ak sa Vám baníctvo nepáči, a pozeráte sa na nás ako na niečo nechcené, choďte radšej na nejaký mestský jarmok, napríklad Levický alebo Radvanský, nie na banícky.
 Prípadne seďte doma alebo choďte do prírody.  


Nie, byť baníkom nie je, a ani nemôže byť hanba. 
Preto že niekto tú prácu robiť musí, musíme ju robiť aj za tých čo sa boja, nechcú alebo nemôžu.  
Je jasné, že baníkom nemôže byť každý.

Ale neskúšajte z nás robiť nejakú spodinu len preto , že ťažko pracujeme v hlbinách. 
Ak si predsa len myslíte, že sme niečo menej ako pracujúci na povrchu, tak vedzte, že spodinou ste Vy. Mentálnou spodinou!
  
Nie sme o nič horší ako naši kolegovia hutníci, ktorí pracujú s nami vyťaženými surovinami. 
So surovinami vyrobenými hutníkmi zase pracujú strojári. So strojmi pracujú ostatní, vyrábajú na nich rôzne veci, produkty a uľahčujú nám všetkým život. 
Sme na počiatku reťazca, ktorý už stovky posúva ľudstvo k lepšiemu životu. Nebaníci si užívajú výsledky práce baníkov, tak to má byť. To však neznamená, že sa nad baníkov môžete vyvyšovať, alebo na nás škúliť ako Dunčo na zeleninový šalát . 

Áno spod zeme vychádzame na povrch ufúľaní a spotení. Mysle však máme čisté, aj keď sme unavení. 
Vy ,ktorí nás okydávate a pritom netušíte ako chutí banícky chleba dole v hlbinách, máte špinavé, ufúľané mysle  a čo je horšie, aj srdcia poleptané jedom, hlúpou nenávisťou k niekomu, koho ani nepoznáte.  
My baníci sa v sprchách po vyfáraní namydlíme, a špinu z hlbín uľpenú na koži zmyjeme.
 Špina v srdci a mysli sa nedá zmyť, ostane tam naveky. 
Ak máte špinavé srdcia, je nám to ľúto. 
Je to Vaša voľba. 
Je to Vaša hanba.
   
Ak nám nemôžete, nechcete alebo neviete pomôcť, tak prosím aspoň nezavadzajte, a nehádžte nám polená pod nohy.
Ak baníkom škodíte zo zlomyseľnosti, z hlúposti alebo nevedomosti, príde deň kedy Vám to bude zrátané.


 Možno nie na tomto svete, možno nie v tomto živote. 
Osud, karma, čas si časom nájde každú neprávosť. Určite poznáte príslovie o božích mlynoch.

Len v Novákoch sa v baníckych profesiách za polstoročie vystriedalo najmenej 80 tisíc ľudí. 
Na Cígli ďalších najmenej 40 tisíc. 
V Handlovej za storočie pôsobilo viac ako 100 tisíc baníkov 
Na Gemeri, Liptove, Spiši, v Kremnických a Štiavnických vrchoch rudné bane za tisícročie živili  milióny ľudí.
Bane na rôzne suroviny sú v každej jednej župe, kraji a okrese Slovenska. Niekde väčšie, niekde menšie, ale sú.

Keby ste popátrali dosť hlboko v koreňoch svojich rodín, takmer naisto tam nájdete baníkov. 
Spýtajte sa svojich baníckych príbuzných alebo haviarskych známych, či sa niekto z nich hanbil, že bol baníkom.

Nie , hanbiť sa my, baníci nemáme za čo.     

Zdar Boh Vám ktorých tieto slová potešili.

 Zdar Boh aj tým, ktorých naše riadky naštvali či pobúrili.
Boh vie, že baníci cti netratia, aj keď dnes v dobe pokrivenej dezinformáciami na nás mnohí z vás zazeráte.

https://baneaenergia.blogspot.com/2017/08/preco-su-banici-na-svoju-tazku-pracu.html  

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky

Rozdiely medzi hlbinnou a povrchovou ťažbou uhlia

Hnedé uhlie a lignit sa dá ťažiť v zásade dvomi spôsobmi. Hlbinne a povrchovo. Podzemná lignitová baňa Foto Viktor Macha  povrchová uhoľná baňa ,zdroj: internet To, či sa bude ťažiť povrchovým lomom alebo hlbinne, určuje dvojica hlavných parametrov ložiska. Je to hrúbka sloja a hĺbka, v akej leží pod povrchom. Vzájomný pomer týchto dvoch veličín v zjednodušenom výpočte určuje takzvaný skrývkový pomer   , na základe ktorého sa pri ložisku hnedého uhlia rozhoduje, či bude na ložisku povrchová baňa alebo podzemná baňa. Skrývkový pomer je: hrúbka sloja uhlia v metroch v pomere k hrúbke vrstvy hornín nad slojom. Všeobecne platí: ak je skrývkový pomer  nad 1:10 , teda napríklad 1: 12  povrchová ťažba ekonomicky nemôže vyjsť pozitívne, ak chceme, alebo musíme úžitkový nerast - uhlie- ťažiť, treba ho v takom prípade ťažiť podzemne, ak nerast potrebujeme. Ak máme 2 metre uhlia pod 30 m vrstvou hornín od povrchu , potom je skrývkový pomer 2:30 = po zjednodušení 1:15 . Ak

Inštalovaný a reálny výkon elektrární

Pokiaľ ste toho názoru, že inštalovaný a skutočný výkon elektrární je jedno a to isté, ste bohužiaľ na omyle. Vezmime si príklad takého bicyklového dynama. Dnes sa už bicyklové dynamá na osvetlenie bicyklov síce využívajú málo, preto že jednorazové aj nabíjacie baterky sú lacné a dnes sú už dostupné na každom rohu, ale snáď si ešte vie každý bicyklové dynamo predstaviť. Dynamo je - medzi nami - omnoho ekologickejšie ako akékoľvek baterky. Nemusíte si kupovať každý týždeň nové, nie je náročné na údržbu, vydrží desiatky rokov, nevybíja sa, ak je raz namontované tak je pripravené na použitie kedykoľvek. Je plne recyklovateľné a neznečisťuje životné prostredie. Na rozdiel od bateriek oveľa menej vyčerpáva nerastné zdroje. Jedinou nevýhodou cyklodynama je, že keď stojíte, tak s bicyklom nesvietite. Cyklistické dynamo zo stránky všeprokolo.cz Ak ste dávali pozor na fyzike, tak viete, že dynamo je mechanický zdroj elektrického jednosmerného prúdu. Rozkrútením dynama, na ktorého rotore

Prehľad okamžitej výroby a dovozu elektriny na Slovensku

Konečne sme sa dočkali, a pre celú EÚ a dokonca aj časť sveta funguje internetová stránka, na ktorej môže ktokoľvek vidieť stav energetiky v tej ktorej krajine. Koľko sa vyrába podľa zdrojov aj koľko sa skadiaľ dováža pre každú krajinu Nás samozrejme zaujíma Slovensko. To nájdeme tu: https://www.electricitymap.org/?countryCode=SK&page=country&solar=false&remote=true&wind=false Stránka sa primárne zaoberá tzv. uhlíkovou intenzitou výroby elektriny, teda koľko gramov CO2 vyprodukuje tamojšia elektrárenská sústava na jedného obyvateľa. Tým že na Slovensku je vysoký podiel vodných a jadrových elektrární, je uhlíková intenzita pomerne nízka. Stránka po kliknutí na internetový link vyššie vyzerá takto, ak myšou prejdete a kliknete na Slovensko:  Ukáže sa Vám tabuľka vľavo, ktorá ukazuje na to koľko % ide z nízkoemisných a obnoviteľných zdrojov. Keď na hlavnej mape nabehnete myšou na Slovensko, všimnite si, že cez hranice idú také meňavé mnohošípky. To ukazuj

Necháme si uhlie ako zdroj energie Slovenska do budúcnosti?

Je všeobecne známa vec, že i ľudia sa dokážu hlavne na internetových diskusiách "fundovane" vyjadrovať k akémukoľvek problému, hoci o odbore , ku ktorému zaujímajú stanovisko, skoro nič nevedia. Každý je v čase majstrovstiev sveta odborníkom na futbal alebo hokej, preto že rozozná puk od lopty, a za dedinou ako chlapec tieto športy aktívne prevádzkoval. Sme odborníci aj na cyklistiku, preto že mám v kôlni starú Ukrajinu. Rovnako sa roja odborníci s vyhranenými názormi na energetiku, lebo vedia, že elektrický prúd v zásuvke na Slovensku má 220 alebo 380 Voltov, vedia založiť do lampáša baterky správnym smerom a na bycikli mali kedysi dynamo, čo je vlastne taká malá elektráreň. Podobne si môžeme prečítať stanoviská samozvaných "expertov na baníctvo" s "praxou", preto že už predminulé prázdniny navštívili banský skanzen a fárali s lampou do podzemia, čo sa v ich ponímaní skoro rovná diplomu banského inžniera. Stretávame sa často  s názormi rýchlokvasený

Prečo sú baníci na svoju ťažkú prácu hrdí

Tiež patríte k tým, ktorí si myslia, že práca baníka spočíva najmä v kopaní uhlia krompáčom, zbíjačkou a lopatou?  Nechápete prečo sú baníci na svoju drinu hrdí? V takom prípade tu máme pre Vás poučné čítanie. Pokiaľ si teda naozaj myslíte, že väčšina práce baníka spočíva v presúkavaní a plazení sa po nízkych a úzkych chodbách v uhlí, a na pracovisku vysekávaní uhlia zo steny krompáčom či zbíjačkou, tak to je potom vážna vec. Pravdepodobne tak vážna, že by si vyžadovala odborné vyšetrenie u špecialistov. Preto že v takom prípade zrejme mávate záchvaty retrofílie. Retrofília je chronická nemoc, ktorá  sa prejavuje tým, že poznanie a technické vedomosti postihnutého sa zasekli na úrovni päťdesiatich až šesťdesiatich rokov dvadsiateho storočia, a neschopnosťou rozoznať, že technický rozvoj  pokrok napredoval ďalej. Ak si dnešného baníka predstavujete ako účastníka Stachanovského hnutia zo starých ruských dokumentov, tak máte jasné príznaky.  Našťastie mám pre vás aj dobrú správu -