Preskočiť na hlavný obsah

Necháme si uhlie ako zdroj energie Slovenska do budúcnosti?

Je všeobecne známa vec, že i ľudia sa dokážu hlavne na internetových diskusiách "fundovane" vyjadrovať k akémukoľvek problému, hoci o odbore , ku ktorému zaujímajú stanovisko, skoro nič nevedia.
Každý je v čase majstrovstiev sveta odborníkom na futbal alebo hokej, preto že rozozná puk od lopty, a za dedinou ako chlapec tieto športy aktívne prevádzkoval. Sme odborníci aj na cyklistiku, preto že mám v kôlni starú Ukrajinu.
Rovnako sa roja odborníci s vyhranenými názormi na energetiku, lebo vedia, že elektrický prúd v zásuvke na Slovensku má 220 alebo 380 Voltov, vedia založiť do lampáša baterky správnym smerom a na bycikli mali kedysi dynamo, čo je vlastne taká malá elektráreň.

Podobne si môžeme prečítať stanoviská samozvaných "expertov na baníctvo" s "praxou", preto že už predminulé prázdniny navštívili banský skanzen a fárali s lampou do podzemia, čo sa v ich ponímaní skoro rovná diplomu banského inžniera.

Stretávame sa často  s názormi rýchlokvasených expertov, že uhlie by sme si na Slovensku mali ponechať do rezervy na horšie časy, a nie ho ťažiť .
Vraj ho máme málo.

Do 18. storočia bola v Európe a na celom svete prakticky jediným palivom drevná hmota. Či už vo forme dreva či raždia ako takého, vo forme drevného uhlia alebo trebárs v púštnych oblastiach ako nestrávená drevná organická hmota v truse bylinožravcov.
Od 14. storočia sa pre priemyselné účely tavby, spracovania a zušľachťovania kovov čoraz viac presadzovalo drevné uhlie.
S rozvojom priemyslu sa stalo v 18. storočí drevárstvo a uhliarstvo v Európe neúnosne rozšíreným priemyslom vedúcim k drancovaniu lesov a plošného odlesňovania.
Bolo potrebné hľadať iné palivá, a tie sa našli vo fosílnych palivách - hlavne v uhlí, neskôr v rope a zemnom plyne.

Čo sú fosílne palivá? Nič iné ako tuhé, tekuté a plynné produkty s vysokým obsahom organického uhlíka a vodíka z tiel rastlín a živočíchov z minulosti zeme zachytené vo vrstvách hornín. Zemný plyn, ropa a asfalt sú produkty zo stoviek miliárd ton kedysi živých rias a baktérii uväznených v horninách utvorených z bahna na dne morí a jazier spred stovák miliónov rokov. Uhlie sú premenené pletivá rastlín z močiarov a jazier, ktoré  neskôr prekrylo bahno a nánosy iných hornín.  

Pozrime sa teraz ako to zo zásobami fosílnych palív na Slovensku je.
Slovensko nemá z uvedených zdrojov fosílnych palív okrem hnedého uhlia a lignitu už žiadne iné významné zásoby fosílnych palív. Zemný plyn a ropu na Záhorskej nížine sme vyťažili rýchlo, za 100 rokov od jej objavu. Jediné ložisko čierneho uhlia bez ekonomického významu so zásobami niekoľkých desiatok miliónov ton máme pri Slovenskom Tokaji. Máme síce aj potenciál zásob v oblasti bridlicového plynu a bridlicovej ropy, ale papučkoví všeodborníci s kvalifikáciou získanou na diváne v obyvačke  sú zásadne proti čo aj len prieskumu týchto zásob.
Zostáva nám dostupné len hnedé uhlie a lignit.

Uhlia sa na Slovensku začalo priemyselne ťažiť pred viac ako 150 rokmi v Badíne a časom sa rozšírilo na Horné Ponitrie aj na iné východy ložísk uhlia - napríklad Modrokamenskú panvu.
 V Handlovej stála - a dodnes stojí -  prvá veľká tepelná uhoľná elektráreň na Slovensku, len už tridsiatku rokov nefunguje.

Odhadom sa na Slovensku za celú históriu podarilo vyťažiť okolo 260 miliónov ton hnedého uhlia.
90% z tohto množstva uhlia sa použilo na energetické účely - vykurovanie a výrobu elektrického prúdu.
Koľko nám teda na Slovensku zostáva uhlia?

Okolo 900 miliónov ton.

Sú v týchto ťažených a hlavne neťažených ložiskách:


ØHnedé uhlie: 1.Nováky, 2.Cigeľ, 3.Handlová, 4.Modrý Kameň, 5.Ľuboriečka, 6.Žihľava, 7.Horné Strháre, 8.Veľký Lom,  9.Červeňany, 10.Štúrovo
Ø
ØLignit: 11.Gbely, 12.Kúty, 13.Štefanov, 14.Lakšárská Nová Ves, 15.Beladice, 16. Pukanec, 17.Kosorín,
 18. Hnojné.

Okrem uvedených sú na Slovensku mnohé iné ložiská hnedého uhlia, ktoré budúce generácie budú môcť
 v prípade potreby využívať s novšími technológiami. Napríklad Obyce, Jedľové Kostoľany, Badín 
a ďalšie.                              

Za 100 rokov sme zo Slovenského uhlia nestihli vyťažiť viacej ako 15-20 percent z toho, čím nás príroda obdarila.
Súčasná ročná ťažba 1,8 mil. ton HBP a.s. nepredstavuje úbytok domácich zásob uhlia viac ako 0,2% celkových zásob ročne.
Problém je v tom, že podzemnú baňu na hnedé uhlie na Slovensku nemožno zakonzervovať a dobývanie odložiť na neskôr, ako tvrdia a radia niektorí rádoby znalci.
To bude téma iného blogu.

Odpoveď na otázku v názve znie:
 Slovensko má dostatok zásob hnedého uhlia a lignitu do budúcnosti. Pre budúce generácie zostáva v podzemí k dispozícii 90% hnedého uhlia, o ktorom v súčasnosti vieme. 

Nie je dôvod nedorúbať zásoby hnedého uhlia, ktoré máme v prítomnosti otvorené živými baňami, preto že uzavretie baní v sedimentárnych horninách a neskoršie znovu otváranie v prípade nutnosti -energetických alebo surovinových kríz- by si vyžadovalo enormné náklady v rozsahu miliárd Euro.

Ľudia si bežne neuvedomujú aké vysoké náklady sa na otvárku a prípravu ložiska uhlia musia vynaložiť.

  Jeden meter hĺbenia a vystrojenia novej veľkej šachty s priemerom nad 6 metrov v dnešnej dobe stojí 50 až 80 tisíc Euro v závislosti od hĺbky a druhu hornín v ktorých sa hĺbi.
Jeden meter razenia vystuženia a vystrojenia banskej chodby v súčasnosti stojí 2 - 5 tisíc Euro.


K tomu treba prirátať náklady na vetranie, odvodňovanie, mzdy, odvody, energie, povrchové infraštruktúry a ďalšie vysoké výdavky.

Nápad s konzervovaním uhoľných podzemných baní môže napadnúť len ľudí, ktorí o uhoľnom baníctve nič nevedia. A tých je bohužiaľ oveľa viac než tých, čo baníctvu naozaj rozumejú.

Všetky príspevky nájdete, ak si do  internetového vyhľadávača zadáte:
baneaenergia.blogspot.sk


Komentáre

Obľúbené príspevky

Rozdiely medzi hlbinnou a povrchovou ťažbou uhlia

Hnedé uhlie a lignit sa dá ťažiť v zásade dvomi spôsobmi. Hlbinne a povrchovo. Podzemná lignitová baňa Foto Viktor Macha  povrchová uhoľná baňa ,zdroj: internet To, či sa bude ťažiť povrchovým lomom alebo hlbinne, určuje dvojica hlavných parametrov ložiska. Je to hrúbka sloja a hĺbka, v akej leží pod povrchom. Vzájomný pomer týchto dvoch veličín v zjednodušenom výpočte určuje takzvaný skrývkový pomer   , na základe ktorého sa pri ložisku hnedého uhlia rozhoduje, či bude na ložisku povrchová baňa alebo podzemná baňa. Skrývkový pomer je: hrúbka sloja uhlia v metroch v pomere k hrúbke vrstvy hornín nad slojom. Všeobecne platí: ak je skrývkový pomer  nad 1:10 , teda napríklad 1: 12  povrchová ťažba ekonomicky nemôže vyjsť pozitívne, ak chceme, alebo musíme úžitkový nerast - uhlie- ťažiť, treba ho v takom prípade ťažiť podzemne, ak nerast potrebujeme. Ak máme 2 metre uhlia pod 30 m vrstvou hornín od povrchu , potom je skrývkový pomer 2:30 = po zjednodušení 1:15 . Ak

Inštalovaný a reálny výkon elektrární

Pokiaľ ste toho názoru, že inštalovaný a skutočný výkon elektrární je jedno a to isté, ste bohužiaľ na omyle. Vezmime si príklad takého bicyklového dynama. Dnes sa už bicyklové dynamá na osvetlenie bicyklov síce využívajú málo, preto že jednorazové aj nabíjacie baterky sú lacné a dnes sú už dostupné na každom rohu, ale snáď si ešte vie každý bicyklové dynamo predstaviť. Dynamo je - medzi nami - omnoho ekologickejšie ako akékoľvek baterky. Nemusíte si kupovať každý týždeň nové, nie je náročné na údržbu, vydrží desiatky rokov, nevybíja sa, ak je raz namontované tak je pripravené na použitie kedykoľvek. Je plne recyklovateľné a neznečisťuje životné prostredie. Na rozdiel od bateriek oveľa menej vyčerpáva nerastné zdroje. Jedinou nevýhodou cyklodynama je, že keď stojíte, tak s bicyklom nesvietite. Cyklistické dynamo zo stránky všeprokolo.cz Ak ste dávali pozor na fyzike, tak viete, že dynamo je mechanický zdroj elektrického jednosmerného prúdu. Rozkrútením dynama, na ktorého rotore

Prehľad okamžitej výroby a dovozu elektriny na Slovensku

Konečne sme sa dočkali, a pre celú EÚ a dokonca aj časť sveta funguje internetová stránka, na ktorej môže ktokoľvek vidieť stav energetiky v tej ktorej krajine. Koľko sa vyrába podľa zdrojov aj koľko sa skadiaľ dováža pre každú krajinu Nás samozrejme zaujíma Slovensko. To nájdeme tu: https://www.electricitymap.org/?countryCode=SK&page=country&solar=false&remote=true&wind=false Stránka sa primárne zaoberá tzv. uhlíkovou intenzitou výroby elektriny, teda koľko gramov CO2 vyprodukuje tamojšia elektrárenská sústava na jedného obyvateľa. Tým že na Slovensku je vysoký podiel vodných a jadrových elektrární, je uhlíková intenzita pomerne nízka. Stránka po kliknutí na internetový link vyššie vyzerá takto, ak myšou prejdete a kliknete na Slovensko:  Ukáže sa Vám tabuľka vľavo, ktorá ukazuje na to koľko % ide z nízkoemisných a obnoviteľných zdrojov. Keď na hlavnej mape nabehnete myšou na Slovensko, všimnite si, že cez hranice idú také meňavé mnohošípky. To ukazuj

Banícky stav cti netratí! Čo vlastne banícky stav je?

Sme baníci. Generácie našich dedov a pradedov ťažko pracovali v hlbinách podzemia, a pracujeme v nich aj my. Pracujeme v podzemí pre to, že niekto to robiť musí, a my sme si vybrali takéto ťažké zamestnanie, na ktoré sme hrdí.  Pracovali sme a pracujeme v baniach pre to, aby mal štát suroviny na prvovýrobu, aj aby bolo dosť tepla a elektriny pre každého kto v baniach nerobí a nerobil. Možno sa Vám to zdá čudné, ale my sme na svoju prácu hrdí. Preto že robíme prácu, ktorú by robil málokto z tých ľudí čo sú hore na božom svetle, povrchovej väčšiny.  Slovensko je z veľkej časti spojené s baníckou minulosťou.  Od západných výbežkov Karpát až po východné slovensko, od okrajov Podunajskej Nížiny až po vrchol Kriváňa , všade sú nejaké bývalé bane.  Mnoho našich historických miest, na ktoré sme ako Slováci hrdí, vyrástlo na cenných surovinách, ktoré baníci v pote tváre vynášali z podzemia.  Sláva histórie mnohých našich slovenských miest prešla na počiatku mozoľn

Prečo sú baníci na svoju ťažkú prácu hrdí

Tiež patríte k tým, ktorí si myslia, že práca baníka spočíva najmä v kopaní uhlia krompáčom, zbíjačkou a lopatou?  Nechápete prečo sú baníci na svoju drinu hrdí? V takom prípade tu máme pre Vás poučné čítanie. Pokiaľ si teda naozaj myslíte, že väčšina práce baníka spočíva v presúkavaní a plazení sa po nízkych a úzkych chodbách v uhlí, a na pracovisku vysekávaní uhlia zo steny krompáčom či zbíjačkou, tak to je potom vážna vec. Pravdepodobne tak vážna, že by si vyžadovala odborné vyšetrenie u špecialistov. Preto že v takom prípade zrejme mávate záchvaty retrofílie. Retrofília je chronická nemoc, ktorá  sa prejavuje tým, že poznanie a technické vedomosti postihnutého sa zasekli na úrovni päťdesiatich až šesťdesiatich rokov dvadsiateho storočia, a neschopnosťou rozoznať, že technický rozvoj  pokrok napredoval ďalej. Ak si dnešného baníka predstavujete ako účastníka Stachanovského hnutia zo starých ruských dokumentov, tak máte jasné príznaky.  Našťastie mám pre vás aj dobrú správu -