Je všeobecne známa vec, že i ľudia sa dokážu hlavne na internetových diskusiách "fundovane" vyjadrovať k akémukoľvek problému, hoci o odbore , ku ktorému zaujímajú stanovisko, skoro nič nevedia.
Každý je v čase majstrovstiev sveta odborníkom na futbal alebo hokej, preto že rozozná puk od lopty, a za dedinou ako chlapec tieto športy aktívne prevádzkoval. Sme odborníci aj na cyklistiku, preto že mám v kôlni starú Ukrajinu.
Rovnako sa roja odborníci s vyhranenými názormi na energetiku, lebo vedia, že elektrický prúd v zásuvke na Slovensku má 220 alebo 380 Voltov, vedia založiť do lampáša baterky správnym smerom a na bycikli mali kedysi dynamo, čo je vlastne taká malá elektráreň.
Podobne si môžeme prečítať stanoviská samozvaných "expertov na baníctvo" s "praxou", preto že už predminulé prázdniny navštívili banský skanzen a fárali s lampou do podzemia, čo sa v ich ponímaní skoro rovná diplomu banského inžniera.
Stretávame sa často s názormi rýchlokvasených expertov, že uhlie by sme si na Slovensku mali ponechať do rezervy na horšie časy, a nie ho ťažiť .
Vraj ho máme málo.
Do 18. storočia bola v Európe a na celom svete prakticky jediným palivom drevná hmota. Či už vo forme dreva či raždia ako takého, vo forme drevného uhlia alebo trebárs v púštnych oblastiach ako nestrávená drevná organická hmota v truse bylinožravcov.
Od 14. storočia sa pre priemyselné účely tavby, spracovania a zušľachťovania kovov čoraz viac presadzovalo drevné uhlie.
S rozvojom priemyslu sa stalo v 18. storočí drevárstvo a uhliarstvo v Európe neúnosne rozšíreným priemyslom vedúcim k drancovaniu lesov a plošného odlesňovania.
Bolo potrebné hľadať iné palivá, a tie sa našli vo fosílnych palivách - hlavne v uhlí, neskôr v rope a zemnom plyne.
Čo sú fosílne palivá? Nič iné ako tuhé, tekuté a plynné produkty s vysokým obsahom organického uhlíka a vodíka z tiel rastlín a živočíchov z minulosti zeme zachytené vo vrstvách hornín. Zemný plyn, ropa a asfalt sú produkty zo stoviek miliárd ton kedysi živých rias a baktérii uväznených v horninách utvorených z bahna na dne morí a jazier spred stovák miliónov rokov. Uhlie sú premenené pletivá rastlín z močiarov a jazier, ktoré neskôr prekrylo bahno a nánosy iných hornín.
Pozrime sa teraz ako to zo zásobami fosílnych palív na Slovensku je.
Slovensko nemá z uvedených zdrojov fosílnych palív okrem hnedého uhlia a lignitu už žiadne iné významné zásoby fosílnych palív. Zemný plyn a ropu na Záhorskej nížine sme vyťažili rýchlo, za 100 rokov od jej objavu. Jediné ložisko čierneho uhlia bez ekonomického významu so zásobami niekoľkých desiatok miliónov ton máme pri Slovenskom Tokaji. Máme síce aj potenciál zásob v oblasti bridlicového plynu a bridlicovej ropy, ale papučkoví všeodborníci s kvalifikáciou získanou na diváne v obyvačke sú zásadne proti čo aj len prieskumu týchto zásob.
Zostáva nám dostupné len hnedé uhlie a lignit.
Uhlia sa na Slovensku začalo priemyselne ťažiť pred viac ako 150 rokmi v Badíne a časom sa rozšírilo na Horné Ponitrie aj na iné východy ložísk uhlia - napríklad Modrokamenskú panvu.
V Handlovej stála - a dodnes stojí - prvá veľká tepelná uhoľná elektráreň na Slovensku, len už tridsiatku rokov nefunguje.
Odhadom sa na Slovensku za celú históriu podarilo vyťažiť okolo 260 miliónov ton hnedého uhlia.
90% z tohto množstva uhlia sa použilo na energetické účely - vykurovanie a výrobu elektrického prúdu.
Koľko nám teda na Slovensku zostáva uhlia?
Okolo 900 miliónov ton.
Sú v týchto ťažených a hlavne neťažených ložiskách:
ØLignit: 11.Gbely, 12.Kúty, 13.Štefanov, 14.Lakšárská Nová Ves, 15.Beladice, 16. Pukanec, 17.Kosorín,
18. Hnojné.
Okrem uvedených sú na Slovensku mnohé iné ložiská hnedého uhlia, ktoré budúce generácie budú môcť
v prípade potreby využívať s novšími technológiami. Napríklad Obyce, Jedľové Kostoľany, Badín
a ďalšie.
Za 100 rokov sme zo Slovenského uhlia nestihli vyťažiť viacej ako 15-20 percent z toho, čím nás príroda obdarila.
Súčasná ročná ťažba 1,8 mil. ton HBP a.s. nepredstavuje úbytok domácich zásob uhlia viac ako 0,2% celkových zásob ročne.
Problém je v tom, že podzemnú baňu na hnedé uhlie na Slovensku nemožno zakonzervovať a dobývanie odložiť na neskôr, ako tvrdia a radia niektorí rádoby znalci.
To bude téma iného blogu.
Odpoveď na otázku v názve znie:
Slovensko má dostatok zásob hnedého uhlia a lignitu do budúcnosti. Pre budúce generácie zostáva v podzemí k dispozícii 90% hnedého uhlia, o ktorom v súčasnosti vieme.
Nie je dôvod nedorúbať zásoby hnedého uhlia, ktoré máme v prítomnosti otvorené živými baňami, preto že uzavretie baní v sedimentárnych horninách a neskoršie znovu otváranie v prípade nutnosti -energetických alebo surovinových kríz- by si vyžadovalo enormné náklady v rozsahu miliárd Euro.
Ľudia si bežne neuvedomujú aké vysoké náklady sa na otvárku a prípravu ložiska uhlia musia vynaložiť.
Jeden meter hĺbenia a vystrojenia novej veľkej šachty s priemerom nad 6 metrov v dnešnej dobe stojí 50 až 80 tisíc Euro v závislosti od hĺbky a druhu hornín v ktorých sa hĺbi.
Jeden meter razenia vystuženia a vystrojenia banskej chodby v súčasnosti stojí 2 - 5 tisíc Euro.
K tomu treba prirátať náklady na vetranie, odvodňovanie, mzdy, odvody, energie, povrchové infraštruktúry a ďalšie vysoké výdavky.
Nápad s konzervovaním uhoľných podzemných baní môže napadnúť len ľudí, ktorí o uhoľnom baníctve nič nevedia. A tých je bohužiaľ oveľa viac než tých, čo baníctvu naozaj rozumejú.
Všetky príspevky nájdete, ak si do internetového vyhľadávača zadáte:
baneaenergia.blogspot.sk
Každý je v čase majstrovstiev sveta odborníkom na futbal alebo hokej, preto že rozozná puk od lopty, a za dedinou ako chlapec tieto športy aktívne prevádzkoval. Sme odborníci aj na cyklistiku, preto že mám v kôlni starú Ukrajinu.
Rovnako sa roja odborníci s vyhranenými názormi na energetiku, lebo vedia, že elektrický prúd v zásuvke na Slovensku má 220 alebo 380 Voltov, vedia založiť do lampáša baterky správnym smerom a na bycikli mali kedysi dynamo, čo je vlastne taká malá elektráreň.
Podobne si môžeme prečítať stanoviská samozvaných "expertov na baníctvo" s "praxou", preto že už predminulé prázdniny navštívili banský skanzen a fárali s lampou do podzemia, čo sa v ich ponímaní skoro rovná diplomu banského inžniera.
Stretávame sa často s názormi rýchlokvasených expertov, že uhlie by sme si na Slovensku mali ponechať do rezervy na horšie časy, a nie ho ťažiť .
Vraj ho máme málo.
Do 18. storočia bola v Európe a na celom svete prakticky jediným palivom drevná hmota. Či už vo forme dreva či raždia ako takého, vo forme drevného uhlia alebo trebárs v púštnych oblastiach ako nestrávená drevná organická hmota v truse bylinožravcov.
Od 14. storočia sa pre priemyselné účely tavby, spracovania a zušľachťovania kovov čoraz viac presadzovalo drevné uhlie.
S rozvojom priemyslu sa stalo v 18. storočí drevárstvo a uhliarstvo v Európe neúnosne rozšíreným priemyslom vedúcim k drancovaniu lesov a plošného odlesňovania.
Bolo potrebné hľadať iné palivá, a tie sa našli vo fosílnych palivách - hlavne v uhlí, neskôr v rope a zemnom plyne.
Čo sú fosílne palivá? Nič iné ako tuhé, tekuté a plynné produkty s vysokým obsahom organického uhlíka a vodíka z tiel rastlín a živočíchov z minulosti zeme zachytené vo vrstvách hornín. Zemný plyn, ropa a asfalt sú produkty zo stoviek miliárd ton kedysi živých rias a baktérii uväznených v horninách utvorených z bahna na dne morí a jazier spred stovák miliónov rokov. Uhlie sú premenené pletivá rastlín z močiarov a jazier, ktoré neskôr prekrylo bahno a nánosy iných hornín.
Pozrime sa teraz ako to zo zásobami fosílnych palív na Slovensku je.
Slovensko nemá z uvedených zdrojov fosílnych palív okrem hnedého uhlia a lignitu už žiadne iné významné zásoby fosílnych palív. Zemný plyn a ropu na Záhorskej nížine sme vyťažili rýchlo, za 100 rokov od jej objavu. Jediné ložisko čierneho uhlia bez ekonomického významu so zásobami niekoľkých desiatok miliónov ton máme pri Slovenskom Tokaji. Máme síce aj potenciál zásob v oblasti bridlicového plynu a bridlicovej ropy, ale papučkoví všeodborníci s kvalifikáciou získanou na diváne v obyvačke sú zásadne proti čo aj len prieskumu týchto zásob.
Zostáva nám dostupné len hnedé uhlie a lignit.
V Handlovej stála - a dodnes stojí - prvá veľká tepelná uhoľná elektráreň na Slovensku, len už tridsiatku rokov nefunguje.
Odhadom sa na Slovensku za celú históriu podarilo vyťažiť okolo 260 miliónov ton hnedého uhlia.
90% z tohto množstva uhlia sa použilo na energetické účely - vykurovanie a výrobu elektrického prúdu.
Koľko nám teda na Slovensku zostáva uhlia?
Okolo 900 miliónov ton.
Sú v týchto ťažených a hlavne neťažených ložiskách:
ØHnedé uhlie: 1.Nováky, 2.Cigeľ, 3.Handlová, 4.Modrý Kameň, 5.Ľuboriečka, 6.Žihľava, 7.Horné Strháre, 8.Veľký Lom, 9.Červeňany, 10.Štúrovo
Za 100 rokov sme zo Slovenského uhlia nestihli vyťažiť viacej ako 15-20 percent z toho, čím nás príroda obdarila.
Súčasná ročná ťažba 1,8 mil. ton HBP a.s. nepredstavuje úbytok domácich zásob uhlia viac ako 0,2% celkových zásob ročne.
Problém je v tom, že podzemnú baňu na hnedé uhlie na Slovensku nemožno zakonzervovať a dobývanie odložiť na neskôr, ako tvrdia a radia niektorí rádoby znalci.
To bude téma iného blogu.
Odpoveď na otázku v názve znie:
Slovensko má dostatok zásob hnedého uhlia a lignitu do budúcnosti. Pre budúce generácie zostáva v podzemí k dispozícii 90% hnedého uhlia, o ktorom v súčasnosti vieme.
Nie je dôvod nedorúbať zásoby hnedého uhlia, ktoré máme v prítomnosti otvorené živými baňami, preto že uzavretie baní v sedimentárnych horninách a neskoršie znovu otváranie v prípade nutnosti -energetických alebo surovinových kríz- by si vyžadovalo enormné náklady v rozsahu miliárd Euro.
Ľudia si bežne neuvedomujú aké vysoké náklady sa na otvárku a prípravu ložiska uhlia musia vynaložiť.
Jeden meter hĺbenia a vystrojenia novej veľkej šachty s priemerom nad 6 metrov v dnešnej dobe stojí 50 až 80 tisíc Euro v závislosti od hĺbky a druhu hornín v ktorých sa hĺbi.
Jeden meter razenia vystuženia a vystrojenia banskej chodby v súčasnosti stojí 2 - 5 tisíc Euro.
K tomu treba prirátať náklady na vetranie, odvodňovanie, mzdy, odvody, energie, povrchové infraštruktúry a ďalšie vysoké výdavky.
Nápad s konzervovaním uhoľných podzemných baní môže napadnúť len ľudí, ktorí o uhoľnom baníctve nič nevedia. A tých je bohužiaľ oveľa viac než tých, čo baníctvu naozaj rozumejú.
Všetky príspevky nájdete, ak si do internetového vyhľadávača zadáte:
baneaenergia.blogspot.sk
Komentáre
Zverejnenie komentára