Asi je Vám známe, že silová elektrina sa nedá priamo uskladňovať.
Uskladňovať si môžete elektrinu zo svojej malej domácej elektrárničky - napríklad veternej vrtuľky alebo strešných solárnych panelov cez regulačnú jednotku a prúdový a napäťový menič trebárs v niekoľkých batériách z nákladného automobilu.
Prípadne si môžete od Elona Muska kúpiť veľkú nástennú Li-Ion nabíjaciu baterku veľkú ako priemerná chladnička, ak teda máte nejakých 5-10 tisíc Euro nazvyš.
Vo veľkom meradle sa ale elektrina uskladňovať ekonomicky nedá a ani sa to v skutočnosti zatiaľ nikde nerobí. Síce som pred nejakou dobou čítal o tom, že New-Yorská elektrárenská spoločnosť ide budovať velikánsku 10 MW oloveno-kyselinovú batériu pre prípad náhlych výpadkov, ale asi sa to neosvedčilo v praxi.
Problémom však je, že Európsko Únijným politikom pred mnohými rokmi niekto natáral, že uskladňovanie silovej elektriny už-už bude, že treba vyriešiť pár technických problémov, a budeme môcť bez problémov skladovať stovky megawattov.
To sa stalo zhruba pred 20 rokmi, a politici si z tejto nateraz fatamorgány urobili vlajkovú loď a jeden zo základných kameňov svojej politiky.
Lenže technológia priameho skladovania elektriny nie a nie prísť.
Čo si ja pamätám, v populárno vedeckých časopisoch typu VTM a Elektrón sa píše o superbatériách a superkapacitoroch (obrovské kondenzátory, schopné prijať a vydať desiatky až stovky Megawattov výkonu) najmenej tridsať rokov dozadu s tým že v najbližších piatich rokoch to už naisto príde.
Bohužiaľ ešte stále je to aj po toľkých rokoch ako v tej Žbirkovej pesničke: "Nechodííí, stáále nechodííííí.... čo je s ňou, s ňou, je mi biedne!
Biedne je aj politikom, ktorí musia vymýšľať stále nové a nové odôvodnenia, prečo tak masívne pretláčali obnoviteľné zdroje energie, keď sa z ich prerušovaných zdrojov elektrina nedá skladovať, a naviac Solárne a veterné elektrické zdroje robia rozvodné siete všetkých štátov čoraz viac nestabilnými.
To najlepšie, čo sme zatiaľ ako ľudstvo vymysleli, je nepriame skladovanie elektriny cez gravitáciu - prečerpávacie vodné elektrárne. V noci, keď je všade prebytok elektriny - takzvaného jalového prúdu - sa voda z dolnej vodnej nádrže čerpá do hornej nádrže niekde vo vrchoch, aby mohla ráno, keď je jej najviac treba, mohla Elektrická Prenosová Sieť pustiť vodu z hornej nádrže do dolnej cez turbínu. Jej generátor môže vyrábať dostatok elektriny, až v stovkách Megawattov, ale iba na pár hodín, potom voda vytečie, a treba čakať na noc aby sa znova načerpala.
Elektrárne a rozvodné siete nemajú radi prerušovanú výrobu elektriny, ani prerušovanú spotrebu elektriny. Rozkolísané odbery a výroby od mnohých odberateľov a výrobcov sa veľmi zle regulujú. Ak je odberov viac ako výroby, musia chytro elektrinu nakupovať zo zahraničia (typicky ráno medzi 7 až 10 hodinou a večer medzi 18. až 22 hodinou) alebo spúšťať záložné generátory, a vtedy je každému úplne jedno či to bude jadrová alebo fosílna elektrina.
Keď v zásuvke nie je šťava, ekológia ide bokom! Je síce fasa mať čerstvý vzdúšik, ale čo z toho, keď mrzneš?
Iný problém je, ak sa elektriny vyrába viac ako sa jej spotrebuje. Skladovať sa nedá, a tak sa musia diaľkovo odpájať výrobcovia od rozvodnej siete. Jadrové elektrárne ale bežia v nonstop režime, tým sa dá pridávať alebo uberať na výkone len okolo 10% obomi smermi.
Asi ste si všimli, že politici EÚ nemajú v láske spotrebiče s veľkým príkonom.
Najprv presadili, že domáce vysávače s motorom viac ako 1 kilowatt musia zmiznúť z európskych obchodov. Teraz sú na odstrel rýchlovarné kanvice so spotrebou nad 1 kW, a nevadí, že potom sa z rýchlovarných konvíc stanú pomalovarné konvice.
Prečo to tak je? Státisícky vysávačov v EÚ zapnuté zhruba v rovnakých časoch v sobotu a v nedeľu doobeda, spôsobovali prudké nárazy spotreby elektrickej energie vo všetkých štátoch. Podobné je to s rýchlovarnými konvicami - od 08:00 do 10:00 milióny rýchlovarných kanvíc hltajú pri rannom varení kávy tisícky megawattov elektriny v krátkom období pár hodín, čo rozkolísava prenosové siete.
Všetci ľudia si zvykli, že elektrický prúd je v zásuvkách prakticky neustále k dispozícii, a majú pocit že to tak musí byť a dokonca že je ľudské právo mať v zásuvke elektrinu.
Málokto si však uvedomuje fakt, že na to, aby elektrická prenosová sieť neskolabovala, sa musia robiť neustále zásahy do rozvodov, a že sieť vlastne stále balansuje na tenkom lane nad priepasťou kolapsu dodávok elektriny.
Ako a prečo sa elektrina v rozvodoch musí regulovať ?
Hlavne preto, aby jej v rozvodnej sieti nebolo priveľa, a ani primálo.
Existujú tri hlavné druhy regulácie, ktoré robí každá krajina, našu prenosovú sieť nevynímajúc.
Primárna regulácia v rozvodnej sieti spočíva v udržiavaní napätia a kmitočtu. Musíte v jednotlivých druhoch rozvodov - 440 kV, 220 kV,110 kV, 10 kV udržať napätie , ak napätie (Volty) klesnú, je zle. Rovnako musíte udržať frekvenciu prúdu 50 Hertzov. Rozdiel frekvencie môže byť len +/-20 tisícin Hertzu, inak sa zmení takzvaný účinník prúdu, a v sieti sa začnú strácať desiatky Megawattov výkonu elektriny. Napätie a frekvencia prúdu sa v sieti udržiava špeciálnymi, len na to určenými zariadeniami, ktoré sú strategicky rozmiestnené v uzlových bodoch.
Sekundárna regulácia v rozvodnej sieti spočíva v nákupe elektriny zo zahraničia ak chýba, alebo predaji elektriny do zahraničia ak jej je priveľa - a je o ňu záujem. Problémy nastávajú vtedy, ak je jej u nás málo, a rovnako je nedostatok elektriny aj v susedných krajinách, a nikto nám ju nechce predať. Menší problém je, ak je všade nadbytok elektriny. V takom prípade sa odstavia vybraní výrobcovia - veľké a väčšie elektrárne. Problém ale nastáva pri solárnych zdrojoch - solárnych farmách. Tým všetci doplácame na vyrobenú elektrinu bez ohľadu na to, či sa spotrebuje alebo nie. Paradoxom je, že vyrábajú najviac elektriny vtedy, keď je jej spotreba najmenšia - cez deň okolo obeda.
Terciálna regulácia v rozvodnej sieti sa robí buď rozdelením výroby - teda pripájaním ďalších a ďalších generátorov do siete v prípade nedostatku elektriny, alebo odpájaním veľkospotrebiteľov, akými sú napríklad veľké hutnícke závody ktoré majú bežný príkon- spotrebu typicky okolo 50 MW. Tieto dve metódy terciálnej regulácie sa navzájom kombinujú.
Hutníkom ale nemôžete odpojiť prúd idúci do pece,kedy sa Vám zachce, lebo by im pri náhlej odstávke elektriny stuhli kovy alebo tavenina v peci a škody by šli do desiatok miliónov. Odstávky veľkospotrebiteľov sa musia zmluvne plánovať vopred.
Tieto tri základné regulácie v sieti sa kombinujú v čase, preto že k tomu ešte existujú mnohé časové úrovne plánovania -minútová, polhodinová, hodinová poldenná, denná, týždenná.
Pre regulátora je v skutočnosti ovládanie siete niečo ako pokus o ovládanie hysterického mraveniska, ktoré sa nedá celkom presne ovládať, podlieha počasiu a náladám, má sklony k zrúteniu alebo reťazovej panike v každom okamihu. Jednoducho niečo ako naspídované mravenisko alebo úľ.
Kto chce vedieť viac, prečíta si v Základoch Energetiky TU:
Všetky príspevky nájdete, ak si do internetového vyhľadávača zadáte:
baneaenergia.blogspot.sk
Uskladňovať si môžete elektrinu zo svojej malej domácej elektrárničky - napríklad veternej vrtuľky alebo strešných solárnych panelov cez regulačnú jednotku a prúdový a napäťový menič trebárs v niekoľkých batériách z nákladného automobilu.
Prípadne si môžete od Elona Muska kúpiť veľkú nástennú Li-Ion nabíjaciu baterku veľkú ako priemerná chladnička, ak teda máte nejakých 5-10 tisíc Euro nazvyš.
Vo veľkom meradle sa ale elektrina uskladňovať ekonomicky nedá a ani sa to v skutočnosti zatiaľ nikde nerobí. Síce som pred nejakou dobou čítal o tom, že New-Yorská elektrárenská spoločnosť ide budovať velikánsku 10 MW oloveno-kyselinovú batériu pre prípad náhlych výpadkov, ale asi sa to neosvedčilo v praxi.
Problémom však je, že Európsko Únijným politikom pred mnohými rokmi niekto natáral, že uskladňovanie silovej elektriny už-už bude, že treba vyriešiť pár technických problémov, a budeme môcť bez problémov skladovať stovky megawattov.
To sa stalo zhruba pred 20 rokmi, a politici si z tejto nateraz fatamorgány urobili vlajkovú loď a jeden zo základných kameňov svojej politiky.
Lenže technológia priameho skladovania elektriny nie a nie prísť.
Čo si ja pamätám, v populárno vedeckých časopisoch typu VTM a Elektrón sa píše o superbatériách a superkapacitoroch (obrovské kondenzátory, schopné prijať a vydať desiatky až stovky Megawattov výkonu) najmenej tridsať rokov dozadu s tým že v najbližších piatich rokoch to už naisto príde.
Bohužiaľ ešte stále je to aj po toľkých rokoch ako v tej Žbirkovej pesničke: "Nechodííí, stáále nechodííííí.... čo je s ňou, s ňou, je mi biedne!
Biedne je aj politikom, ktorí musia vymýšľať stále nové a nové odôvodnenia, prečo tak masívne pretláčali obnoviteľné zdroje energie, keď sa z ich prerušovaných zdrojov elektrina nedá skladovať, a naviac Solárne a veterné elektrické zdroje robia rozvodné siete všetkých štátov čoraz viac nestabilnými.
To najlepšie, čo sme zatiaľ ako ľudstvo vymysleli, je nepriame skladovanie elektriny cez gravitáciu - prečerpávacie vodné elektrárne. V noci, keď je všade prebytok elektriny - takzvaného jalového prúdu - sa voda z dolnej vodnej nádrže čerpá do hornej nádrže niekde vo vrchoch, aby mohla ráno, keď je jej najviac treba, mohla Elektrická Prenosová Sieť pustiť vodu z hornej nádrže do dolnej cez turbínu. Jej generátor môže vyrábať dostatok elektriny, až v stovkách Megawattov, ale iba na pár hodín, potom voda vytečie, a treba čakať na noc aby sa znova načerpala.
Elektrárne a rozvodné siete nemajú radi prerušovanú výrobu elektriny, ani prerušovanú spotrebu elektriny. Rozkolísané odbery a výroby od mnohých odberateľov a výrobcov sa veľmi zle regulujú. Ak je odberov viac ako výroby, musia chytro elektrinu nakupovať zo zahraničia (typicky ráno medzi 7 až 10 hodinou a večer medzi 18. až 22 hodinou) alebo spúšťať záložné generátory, a vtedy je každému úplne jedno či to bude jadrová alebo fosílna elektrina.
Keď v zásuvke nie je šťava, ekológia ide bokom! Je síce fasa mať čerstvý vzdúšik, ale čo z toho, keď mrzneš?
Iný problém je, ak sa elektriny vyrába viac ako sa jej spotrebuje. Skladovať sa nedá, a tak sa musia diaľkovo odpájať výrobcovia od rozvodnej siete. Jadrové elektrárne ale bežia v nonstop režime, tým sa dá pridávať alebo uberať na výkone len okolo 10% obomi smermi.
Asi ste si všimli, že politici EÚ nemajú v láske spotrebiče s veľkým príkonom.
Najprv presadili, že domáce vysávače s motorom viac ako 1 kilowatt musia zmiznúť z európskych obchodov. Teraz sú na odstrel rýchlovarné kanvice so spotrebou nad 1 kW, a nevadí, že potom sa z rýchlovarných konvíc stanú pomalovarné konvice.
Prečo to tak je? Státisícky vysávačov v EÚ zapnuté zhruba v rovnakých časoch v sobotu a v nedeľu doobeda, spôsobovali prudké nárazy spotreby elektrickej energie vo všetkých štátoch. Podobné je to s rýchlovarnými konvicami - od 08:00 do 10:00 milióny rýchlovarných kanvíc hltajú pri rannom varení kávy tisícky megawattov elektriny v krátkom období pár hodín, čo rozkolísava prenosové siete.
Všetci ľudia si zvykli, že elektrický prúd je v zásuvkách prakticky neustále k dispozícii, a majú pocit že to tak musí byť a dokonca že je ľudské právo mať v zásuvke elektrinu.
Málokto si však uvedomuje fakt, že na to, aby elektrická prenosová sieť neskolabovala, sa musia robiť neustále zásahy do rozvodov, a že sieť vlastne stále balansuje na tenkom lane nad priepasťou kolapsu dodávok elektriny.
Ako a prečo sa elektrina v rozvodoch musí regulovať ?
Hlavne preto, aby jej v rozvodnej sieti nebolo priveľa, a ani primálo.
Existujú tri hlavné druhy regulácie, ktoré robí každá krajina, našu prenosovú sieť nevynímajúc.
Primárna regulácia v rozvodnej sieti spočíva v udržiavaní napätia a kmitočtu. Musíte v jednotlivých druhoch rozvodov - 440 kV, 220 kV,110 kV, 10 kV udržať napätie , ak napätie (Volty) klesnú, je zle. Rovnako musíte udržať frekvenciu prúdu 50 Hertzov. Rozdiel frekvencie môže byť len +/-20 tisícin Hertzu, inak sa zmení takzvaný účinník prúdu, a v sieti sa začnú strácať desiatky Megawattov výkonu elektriny. Napätie a frekvencia prúdu sa v sieti udržiava špeciálnymi, len na to určenými zariadeniami, ktoré sú strategicky rozmiestnené v uzlových bodoch.
Sekundárna regulácia v rozvodnej sieti spočíva v nákupe elektriny zo zahraničia ak chýba, alebo predaji elektriny do zahraničia ak jej je priveľa - a je o ňu záujem. Problémy nastávajú vtedy, ak je jej u nás málo, a rovnako je nedostatok elektriny aj v susedných krajinách, a nikto nám ju nechce predať. Menší problém je, ak je všade nadbytok elektriny. V takom prípade sa odstavia vybraní výrobcovia - veľké a väčšie elektrárne. Problém ale nastáva pri solárnych zdrojoch - solárnych farmách. Tým všetci doplácame na vyrobenú elektrinu bez ohľadu na to, či sa spotrebuje alebo nie. Paradoxom je, že vyrábajú najviac elektriny vtedy, keď je jej spotreba najmenšia - cez deň okolo obeda.
Terciálna regulácia v rozvodnej sieti sa robí buď rozdelením výroby - teda pripájaním ďalších a ďalších generátorov do siete v prípade nedostatku elektriny, alebo odpájaním veľkospotrebiteľov, akými sú napríklad veľké hutnícke závody ktoré majú bežný príkon- spotrebu typicky okolo 50 MW. Tieto dve metódy terciálnej regulácie sa navzájom kombinujú.
Hutníkom ale nemôžete odpojiť prúd idúci do pece,kedy sa Vám zachce, lebo by im pri náhlej odstávke elektriny stuhli kovy alebo tavenina v peci a škody by šli do desiatok miliónov. Odstávky veľkospotrebiteľov sa musia zmluvne plánovať vopred.
Tieto tri základné regulácie v sieti sa kombinujú v čase, preto že k tomu ešte existujú mnohé časové úrovne plánovania -minútová, polhodinová, hodinová poldenná, denná, týždenná.
Pre regulátora je v skutočnosti ovládanie siete niečo ako pokus o ovládanie hysterického mraveniska, ktoré sa nedá celkom presne ovládať, podlieha počasiu a náladám, má sklony k zrúteniu alebo reťazovej panike v každom okamihu. Jednoducho niečo ako naspídované mravenisko alebo úľ.
Kto chce vedieť viac, prečíta si v Základoch Energetiky TU:
Všetky príspevky nájdete, ak si do internetového vyhľadávača zadáte:
baneaenergia.blogspot.sk
Komentáre
Zverejnenie komentára