Preskočiť na hlavný obsah

Zelené energie - humbuk a drahota

Doplatky na "ekologickú" výrobu elektrickej energie na Slovensku za rok 2016 sú zaujímavou témou.
Záhadne sa  v diskusiách väčšinou nezdôrazňuje fakt, že všetci platíme niekoľkonásobne viac za zelené a kvázizelené energie, než na spoľahlivé jadrové a uhoľné elektrárne.

Na domácu elektrinu vyrobenú z uhlia prispievame údajne okolo 90 miliónov € ročne.
Na vraj obnoviteľné energie ( ako rýchlo sa v prírode obnovuje zemný plyn a hnedé či čierne uhlie?) išlo za minulý rok 2016 niečo viac ako 460 miliónov € !
Teda viac ako päťnásobok podpory uhlia. V roku 2017 to bude ešte viac.

Môžete sa všetci tváriť, že doplatky výrobcom za OZE sa do ceny elektriny nezapočítavajú.
Lenže oni sa započítavajú!
Tak za čo v cene za jednotku elektrického prúdu priplácate viac?
Za 100 mil. ročne z domáceho uhlia, alebo za 500 miliónov ročne z OZE? Ak viete aspoň na rukách počítať, tak vám musí vyjsť, že za OZE v cene elektriny platíte 4 krát viac ako za domáce uhlie!

A čo za to?
2 krát menej elektriny vyrobenej na Slovensku z OZE, než tej vyrobenej z domáceho uhlia ...

Tu je  Top 10 doplatkov - inak povedané DOTÁCIE na zelené a pseudozelené energie. Kúrenie importovanými fosílnymi palivami - plynom a uhlím z dovozu a drevom našich lesov je teda dotované.

Zdroj Údajov URSO , tabuľka z Energia.sk
Ak vás náhodou napadlo, že HBP a.s. dodáva slovenské hnedé uhlie do Žiliny, US Steel alebo TEKO, tak to vás napadlo chybne.
Všetky mestské teplárne fungujú na importované hnedé a čierne uhlie, nie na doma vyrobené.

Tie, ktoré nefungujú na fosílne palivo - uhlie, majú ako palivo iný dovážaný fosílny zdroj energie - zemný plyn, z ktorého sa do ovzdušia dostávajú veľké množstvá oxidu uhličitého, oxidov dusíka a podobne.
V Nemecku  napríklad znížili za rok 2016 spotrebu uhlia medziročne asi o 3 milióny ton. Kto by očakával, že sa teda ako výsledok tohto úspechu medziročne znížili aj nemecké exhalácie CO2 a NOx, ten by sa , žiaľ nedočkal.
Preto že na úkor uhlia sa začalo v Nemecku v roku 2016 páliť viac zemného plynu, a nemecké exhalácie skleníkových plynov sa medziročne ZVÝŠILI!
Kto vie po nemecky, môže si prečítať tu:

 Je zaujímavé, že domáce uhlie je z pohľadu existujúcich predpisov považované za "škodlivé", ale dovozové uhlie, ktoré na Slovensku spaľujeme, záhadne "ozelenie" - aspoň podľa tabuľky ekologických doplatkov.
Za rok 2016 sme na Slovensku spálili 3 milióny ton drevnej štiepky.
Ďalší, odhadom zhruba milión ton štiepky sme vyviezli do Rakúska do ich štiepkových elektrární, aby nám Rakúšania mohli dávať cez hranice "školenia" o ekológii a škodlivosti jadrových elektrární.

Mimochodom, Rakúšania prevádzkujú dodnes 2 uhoľné elektrárne s vyšším  inštalovanýmvýkonom, než sú tie dve veľké uhoľné elektrárne na Slovensku - Nováky a Vojany, a ešte donedávna  Rakúšania mali v prevádzke viac než 5 ďalších uhoľných elektrární:
 https://de.wikipedia.org/wiki/Liste_%C3%B6sterreichischer_Kraftwerke )

Takže koľko sme na Slovensku -my všetci- vyvalili peňazí na takzvané Obnoviteľné Zdroje energie:

https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/435803-odberatelia-elektriny-dali-na-zelene-zdroje-465-milionov-eur/




Všetok plyn na Slovensko dovážame, domáce plynové ložiská už nemajú žiadnu zásobu plynu .
Časť z neho natlačíme do podzemných zásobníkov, väčšiu časť priamo spálime v peciach, gamatkách, kondenzačných kotloch a veľkých kotolniach.
Keď v Rusku zavrú ventily plynovodu a/alebo budú mať "poruchu" na plynovode,  ktoré sa im stávajú najmä v zime, keď prituhuje a potrebujú zahnať niektoré štáty, ktoré sú ich odberateľmi plynu, do kúta, máme vážny problém.

V zimnom období nám všetky naše zásobníky nevydržia dlhšie ako pár mesiacov, pri drastických obmedzeniach prikázaných štátom (zákaze odberu veľkoodberateľmi) vydržia maximálne 4 - 5 mesiacov.

Základnou otázkou Slovenska je : kde brať iné zdroje na teplo a elektrinu?
Preto že Slovensko má od odstavenia JE Jaslovské Bohunice stále  záporné saldo výroby elektriny.
Inak povedané, vyrábame doma  menej elektriny, než jej  na Slovensku spotrebujeme a tak musíme elektrinu dovážať v objeme ktorý sa rovná zhruba ročnému existujúcemu výkonu Nováckej elektrárne.

Elektrinu dovážame najmä z Poľska a Česka, ktoré ju vyrábajú z čoho?
 No, hlavne z tamojšieho uhlia!
Keďže u nás na Slovensku prevláda západné veterné prúdenie, dostaneme okrem ich prúdu aj špeciálny bonus.
 Exhaláty z ich elektrární.

Toky elektriny na Slovensku za rok 2015, Zelené šípky sú dovozy elektriny včítane toho z kadiaľ dovážame, červené vývozy elektriny včítane toho kam vyvážame elektrinu my. Je jasné že viacej dovážame ako vyvážame. Ročne musíme doviezť okolo 1,5 - 1,7 Terrawathodín, čo je výroba elektriny z jedného jadrového reaktora, alebo ročná priemerná výroba Elektrárne Nováky z domáceho uhlia. Zdroj: Bencont weekly report www.bencont.sk

Okolo žiadneho  zdroja energie sa netočí toľko podvodov, ako okolo výroby a predaja solárnej elektriny. 
Tu je len niekoľko článkov o týchto témach od našich susedov. Neočakávame, že na Slovensku to bude inak, sme predsa tiež kreatívny národ.

Nie, že by zelené energie nemali budúcnosť. 
Naopak, majú perspektívu veľkú. 

Ich jediným problémom je, že sa témy chytili politici na najvyšších úrovniach, ktorí komplexnosti takejto problematiky rozumejú ako mrož pestovaniu ďatlí. 
Nasilu a za každú cenu sa všade za gigantické peniaze pretláča solár, bez ohľadov na následky. 
Pokiaľ máte solárne panely na svojom dome, a periete či chladíte na solár, prípadne si ním dobíjate svoj elektrobicykel, je to úplne v poriadku, tlieskame vám a dávame palec hore.
To má ale málokto! 

Pokiaľ začnete na svojom ostredku  za vysoké dotačné peniaze stavať poľnú solárnu elektráreň vyrobenú v Číne s ideou že budete predávať elektriku za štvornásobok ceny vodnej alebo jadrovej elektriny, zaslúžite si kopanec do najspodnejšej časti chrbta, preto že tým nie len že  ohrozujete stabilitu rozvodnej siete, ale ste naviac aj finančný parazit na našom energetickom systéme. 
  
Všetky príspevky nájdete, ak si do  internetového vyhľadávača zadáte:

baneaenergia.blogspot.sk





Komentáre

Obľúbené príspevky

Prečo sú baníci na svoju ťažkú prácu hrdí

Tiež patríte k tým, ktorí si myslia, že práca baníka spočíva najmä v kopaní uhlia krompáčom, zbíjačkou a lopatou?  Nechápete prečo sú baníci na svoju drinu hrdí? V takom prípade tu máme pre Vás poučné čítanie. Pokiaľ si teda naozaj myslíte, že väčšina práce baníka spočíva v presúkavaní a plazení sa po nízkych a úzkych chodbách v uhlí, a na pracovisku vysekávaní uhlia zo steny krompáčom či zbíjačkou, tak to je potom vážna vec. Pravdepodobne tak vážna, že by si vyžadovala odborné vyšetrenie u špecialistov. Preto že v takom prípade zrejme mávate záchvaty retrofílie. Retrofília je chronická nemoc, ktorá  sa prejavuje tým, že poznanie a technické vedomosti postihnutého sa zasekli na úrovni päťdesiatich až šesťdesiatich rokov dvadsiateho storočia, a neschopnosťou rozoznať, že technický rozvoj  pokrok napredoval ďalej. Ak si dnešného baníka predstavujete ako účastníka Stachanovského hnutia zo starých ruských dokumentov, tak máte jasné príznaky.  Našťastie mám pre vás aj dobrú správu -

Rozdiely medzi hlbinnou a povrchovou ťažbou uhlia

Hnedé uhlie a lignit sa dá ťažiť v zásade dvomi spôsobmi. Hlbinne a povrchovo. Podzemná lignitová baňa Foto Viktor Macha  povrchová uhoľná baňa ,zdroj: internet To, či sa bude ťažiť povrchovým lomom alebo hlbinne, určuje dvojica hlavných parametrov ložiska. Je to hrúbka sloja a hĺbka, v akej leží pod povrchom. Vzájomný pomer týchto dvoch veličín v zjednodušenom výpočte určuje takzvaný skrývkový pomer   , na základe ktorého sa pri ložisku hnedého uhlia rozhoduje, či bude na ložisku povrchová baňa alebo podzemná baňa. Skrývkový pomer je: hrúbka sloja uhlia v metroch v pomere k hrúbke vrstvy hornín nad slojom. Všeobecne platí: ak je skrývkový pomer  nad 1:10 , teda napríklad 1: 12  povrchová ťažba ekonomicky nemôže vyjsť pozitívne, ak chceme, alebo musíme úžitkový nerast - uhlie- ťažiť, treba ho v takom prípade ťažiť podzemne, ak nerast potrebujeme. Ak máme 2 metre uhlia pod 30 m vrstvou hornín od povrchu , potom je skrývkový pomer 2:30 = po zjednodušení 1:15 . Ak

Inštalovaný a reálny výkon elektrární

Pokiaľ ste toho názoru, že inštalovaný a skutočný výkon elektrární je jedno a to isté, ste bohužiaľ na omyle. Vezmime si príklad takého bicyklového dynama. Dnes sa už bicyklové dynamá na osvetlenie bicyklov síce využívajú málo, preto že jednorazové aj nabíjacie baterky sú lacné a dnes sú už dostupné na každom rohu, ale snáď si ešte vie každý bicyklové dynamo predstaviť. Dynamo je - medzi nami - omnoho ekologickejšie ako akékoľvek baterky. Nemusíte si kupovať každý týždeň nové, nie je náročné na údržbu, vydrží desiatky rokov, nevybíja sa, ak je raz namontované tak je pripravené na použitie kedykoľvek. Je plne recyklovateľné a neznečisťuje životné prostredie. Na rozdiel od bateriek oveľa menej vyčerpáva nerastné zdroje. Jedinou nevýhodou cyklodynama je, že keď stojíte, tak s bicyklom nesvietite. Cyklistické dynamo zo stránky všeprokolo.cz Ak ste dávali pozor na fyzike, tak viete, že dynamo je mechanický zdroj elektrického jednosmerného prúdu. Rozkrútením dynama, na ktorého rotore

Prehľad okamžitej výroby a dovozu elektriny na Slovensku

Konečne sme sa dočkali, a pre celú EÚ a dokonca aj časť sveta funguje internetová stránka, na ktorej môže ktokoľvek vidieť stav energetiky v tej ktorej krajine. Koľko sa vyrába podľa zdrojov aj koľko sa skadiaľ dováža pre každú krajinu Nás samozrejme zaujíma Slovensko. To nájdeme tu: https://www.electricitymap.org/?countryCode=SK&page=country&solar=false&remote=true&wind=false Stránka sa primárne zaoberá tzv. uhlíkovou intenzitou výroby elektriny, teda koľko gramov CO2 vyprodukuje tamojšia elektrárenská sústava na jedného obyvateľa. Tým že na Slovensku je vysoký podiel vodných a jadrových elektrární, je uhlíková intenzita pomerne nízka. Stránka po kliknutí na internetový link vyššie vyzerá takto, ak myšou prejdete a kliknete na Slovensko:  Ukáže sa Vám tabuľka vľavo, ktorá ukazuje na to koľko % ide z nízkoemisných a obnoviteľných zdrojov. Keď na hlavnej mape nabehnete myšou na Slovensko, všimnite si, že cez hranice idú také meňavé mnohošípky. To ukazuj

Ako SEPS reguluje slovenskú rozvodnú sieť?

Asi je Vám známe, že silová elektrina sa nedá priamo uskladňovať. Uskladňovať si môžete elektrinu zo svojej malej domácej elektrárničky - napríklad veternej vrtuľky alebo strešných solárnych panelov cez regulačnú jednotku a prúdový a napäťový menič trebárs v niekoľkých batériách z nákladného automobilu. Prípadne si môžete od Elona Muska kúpiť veľkú nástennú Li-Ion nabíjaciu baterku veľkú ako priemerná chladnička, ak teda máte nejakých 5-10 tisíc Euro nazvyš. Vo veľkom meradle sa ale elektrina uskladňovať ekonomicky nedá a ani sa to v skutočnosti zatiaľ nikde nerobí. Síce som pred nejakou dobou čítal o tom, že New-Yorská elektrárenská spoločnosť ide budovať velikánsku 10 MW oloveno-kyselinovú batériu pre prípad náhlych výpadkov, ale asi sa to neosvedčilo v praxi. Problémom však je, že Európsko Únijným politikom pred mnohými rokmi niekto natáral, že uskladňovanie silovej elektriny už-už bude, že treba vyriešiť pár technických problémov, a budeme môcť bez problémov skladovať stovky

Musí sa domáce vraj nekvalitné uhlie "polievať mazutom"?

V uplynulom roku 2016 a v roku 2017 sme na Slovensku zaznamenali prudký spád dezinformácii a intenzívne prehánky vyložených blbostí v masmédiách ohľadom domácich uhoľných baní a tepelných elektrární. Domáce slovenské hnedé uhlie a lignit je vraj nekvalitné, málo výhrevné a údajne ho treba polievať tonami mazutu, aby vôbec horelo; hovoria nám niektoré é osoby. Neinformované masmédiá takéto informačné paškvily s nadšením šíria, dúfajúc v čo najväčšiu sledovanosť a čítanosť, hoci niektoré navonok demonštrujú, že zároveň bojujú proti hoaxom a dezinformáciám. Ak to narýchlo porátame, tak do podčiarknutej vety vyššie sa podarilo vtesnať na jednu kôpku až tri nahlúple dezinformácie. Pozrieme sa teda bližšie, kde je realita a čo sú tendenčne šírené nezmysly a výmysly. Kto chce preverovať informácie, ten si na internete ľahko nájde nezávislé zdroje dát, aj napríklad o tom, ako to je s kvalitou domáceho Slovenského uhlia na Slovensku, jednoduchým porovnaním parametrov uhlí doma a v zahr