Ďalším častým nápadom laikov a internetových rozumbradov je to, že do kotlov ENO môžeme ládovať uhlie z iných revírov, napríklad z Česka, Poľska alebo Nemecka.
Kotly Elektrárne Nováky či presnejšie Zemianske Kostoľany si predstavujú ako šporhelt v kuchyni u babky, alebo jej kachličky - Peterky v prednej izbe.
Na internete sa často realizujú svojimi výplodmi rôzni 25 - 30 roční akože-experti, a k téme zmeny paliva pre elektrárne dávajú radobyfundované stanoviská ľudkovia, ktorí v praxi nedokážu rozkúriť ani len ten babkin šporhelt, či v prírode založiť oheň z mokrého dreva.
Ak veríte takým "odborným" stanoviskám , potom Vás zrejme nepríjemne prekvapí fakt, že obrovské kotly každej tepelnej elektrárne sú postavené na jeden konkrétny druh paliva - spravidla jedného, jediného typu uhlia.
Do babkiných kachličiek si môžete prikladať čokoľvek horľavé - od dreva, cez uhlie hnedé, čierne, môžete tam šmrcnúť aj trochu koksu. Keď sa vám minie normálne palivo, chvíľu môžete kúriť aj starými handrami, gumákmi či PET fľaškami. Jediné, čo tým riskujete, bude to že sa vám zanesie komín mastnými jedovatými sadzami, alebo to, že Vám susedia prídu naložiť na chrbát násadami od krompáčov, z vďaky za dym valiaci sa z vášho komína do ich záhradiek.
Pri kotloch tepelných elektrárni je to ale inak.
Elektrárenský kotol je veľký ako bežný pretiahnutý 5-8 poschodový panelák s tromi vchodmi, vysoký 20 až 30 metrov, široký do 15 metrov. Uhlie sa do neho nesype zhora ako do Vašich kachličiek, ale v určených miestach v tele kotla sa so stlačeným vzduchom spráškované uhlie fúka z bokov. Takýto druh kotla sa volá "granulačný",
Pri veľkom kotli v elektrárni potrebujete mať presne určené teplotné zóny horenia, prúdenie spalín a konkrétne parametre, na rôznych miestach rôzne. Každý typ elektrárenský kotlov má iný takzvaný teplotný profil. Je to preto, aby z horenia vznikalo čo najmenej jedov, a aby spaľovanie bolo s optimálnym prísunom kyslíka - aby dobre prehorelo.
Na druhej strane teploty nesmú byť privysoké, aby sa nestalo, že sa popolček zo zhoreného uhlia v kotle sa začne privysokou teplotou taviť a naliepať sa na vnútorné steny kotla alebo na zariadenie, ktoré popol z kotla priebežne zo spodku vynáša.
Inak máte problém a dlho kúriť nebudete.
Stane sa to, čomu sa hovorí - "prepáliť si kotol"
Verte tomu, že prepáliť kotol v elektrárni je iný, neporovnateľne komplikovanejší druh problému, nie je to také, ako keď si prepálite kotlík na varenie lekváru doma.
Každé uhlie - každý jeho druh, má iné parametre, inú výhrevnosť, inú vlhkosť a popolnatosť, inú teplotu mäknutia popola a inú teplotu tavenia popolovín. Na dané konkrétne uhlie s vopred známymi parametrami je skonštruovaný konkrétny elektrárenský kotol. Pre každú tepelnú elektráreň sa vypočítava a navrhuje spaľovací kotol s inými rozmermi, usporiadaním a vlastnosťami.
Teplotný profil kotla je vypočítaný pri konštrukcii kotla aj pre to, aby do spalín prechádzalo čo najmenej popolčeka - jemných častíc PM10 a PM2,5, preto že priveľa popolčeka v spalinách znamená vyššie náklady na filtráciu spalín .
Okrem toho je tu ešte problém životného prostredia - zloženia spalín.
Tunajšie slovenské uhlie je sladkovodné, okrem síry neobsahuje iné hlavné "prísady", ktoré by sa jeho spaľovaním dostávali do exhalátov.
České, nemecké a poľské hnedé uhlia a lignity podobnej výhrevnosti sú väčšinou slanovodné - brakické. Okrem síry obsahujú ešte aj chlór z morskej soli, fluór ,železo a často aj ortuť, ktorú v našom slovenskom uhlí nenájdete. Ortuť v uhlí patrí k látkam, ktorú nezachytíte zo spalín nijakými filtrami, žiadnym prepieraním.
Či chcete alebo nie, živé striebro vo forme ortuťových pár vyletí z pece hore komínom a usadí sa v okolí. Európska únia už chystá na ortuť v uhlí prísne obmedzenia, na ktorú asi čoskoro skončia mnohé nemecké a české lignitové veľkobane.
Podobne aj na chlór a fluór.
Je známe, že veľké spaľovacie zariadenia - elektrárenské uhoľné kotly, majú kvôli znižovaniu exhalácii oxidov dusíka namontovanú DENOX technológiu. Existuje viacero druhov technológii na znižovanie oxidov dusíka, v ENO je namontovaná technológia vstrekovania močoviny. Tá sa tryskami do kotla tiež nemôže vstrekovať hocikde, ale na presne vypočítaných miestach podľa teplotného profilu kotla, inak by nefungovala tak ako má - exhaláty oxidov dusíka by sa zvyšovali.
Zjednodušene povedané: každá zmena paliva uhoľných kotlov znamená zmenu teplôt horenia v kotli, zmenu chemického zloženia spalín a tým aj zmeny technológii na odstraňovanie a znižovanie exhalátov.
Doma si do piecky môžete strkať ako palivo, čo chcete.
V prípade uhoľnej elektrárne si zmenou druhu uhlia rozladíte celú silovú časť elektrárne a všetky nastavenia. Prípadne spôsobíte, že zlyhá vynášanie popola a trosky, zvnútra sa vám kotol oblepí kôrou nataveného popola - škvary
Ak si myslíte, že môžete na svetovom trhu nakupovať to najlacnejšie čierne uhlie, voziť ho do hnedouhoľnej elektrárne, a tam ho páliť v kotloch, tak ste žiaľna omyle.
Ak si myslíte, že môžete z Česka alebo Nemecka voziť tamojšie lignity na Slovensko, a tam ho páliť v elektrárni postavenej na iný druh hnedého uhlia a bude sa to rentovať, tak ste na omyle bohužiaľ tiež.
V neposlednom rade je tu totiž otázka ceny dopravy a jej cenového vplyvu na ekonomiku
- experti si neuvedomujú, že s energetickým lignitom sa v EÚ ani vo svete prakticky nikde neobchoduje. Preto že sa spotrebúva tam, kde sa vyrobí.
Neoplatí sa ho voziť stovky kilometrov.
Ak sa predsa len niekde vozí na vzdialenosť viac ako 100 km, tak sa to robí riečnymi loďami, na Labe, Rýne a iných veľkých tokoch.
Alebo vlakmi.
Na Hornej Nitre lodnú dopravu nemáme, jediné loďstvo čo tu je, sú kajaky a kanoe vodákov na nádrži chladiacej vody elektrárne Nováky.
Tí bystrejší z čitateľov postrehli, že s lignitom a hnedým uhlím sa predsa len obchoduje. Áno, predáva sa. Bohužiaľ sa ale jedná o triedené prané hnedé uhlie, ktoré sa používa na domáce kúrenie v širšom okolí baní. Rozváža sa do vzdialenosti 20 km, a stojí viac ako energetické neupravené uhlie. Energetické hnedé uhlie a prané hnedé uhlie nie je jedno a to isté.
Asi namietnete, že dopravovať cudzie uhlie sa dá aj vlakom.
Samozrejme že áno.
Horná Nitra je ale na odbočke hlavných tratí, nie je na hlavnom železničnom ťahu. To ešte zvyšuje cenu vlakovej dopravy. Okrem toho, viete si predstaviť dopravu 2 miliónov ton vlakmi? Jeden vagón odvezie 50 ton uhlia. Tak to máme 40 000 vagónov, alebo 400 kilometrov dlhý vlak. Prípadne 1 333 vlakov s tridsiatimi vagónmi.
Samozvaným expertom však vždy doteraz v rôznych ako že "stanoviskách" ušla jedna vec - lignit je vlhký a vodu vo forme pary uvoľňuje.
Keď je uvoľňovaná para, tak v chlade kondenzuje na vodu, no a zime nasypané uhlie vo vagónoch pri dlhšej preprave mrzne na bloky, ktoré sa nedajú z vagóna vyklopiť ani vysypať .
Keď v zime poriadne mrzne, vtedy treba doplnkovej kapacity uhoľných elektrární do rozvodného systému elektriny najviac, preto že ľudia si začínajú doma prikurovať aj elektrickými fúkačmi teplého vzduchu a infražiaričmi.
Lenže keď poriadne mrzne , tak začínajú problémy aj pri vlakovej doprave - praskajú koľajnice a kolesá vagónov, mrznú výhybky, padá trakčné vedenie a samozrejme mrzne aj obsah vagónov. Elektráreň spravidla máva na svojom "dvore" zásobu uhlia na pár týždňov. Rozhodne sa však žiadna z nich nezásobuje uhlím na pol roka dopredu.
Blízkosť bane pri hnedouhoľnej elektrárni má jednu neprekonateľnú výhodu: uhlie idúce z baní na povrch je teplé, zohriate zemskou kôrou, a na tých pár kilometroch dopravnej vzdialenosti po elektráreň nestihne zmrznúť. Keď je už dopravené uhlie navŕšené na veľkú kopu, zamrzne len kôra na povrchu skládky do hrúbky cca. 1 meter, nič viac.
Starší z čitateľov si ešte dobre pamätajú palivovú krízu - takzvané "Uhoľné prázdniny" koncom sedemdesiatich rokov. Udrela poriadna zima, navalilo sa snehu. V niektorom zo severočeských povrchových dolov sa pokazilo veľkorýpadlo, pomrzli a potrhali sa dopravné pásy, skolabovala železničná doprava lebo pozamŕzali koľajové výhybky.
Celé Československo zrazu malo veľký problém - nebolo dosť elektrickej energie pre všetkých, nebolo odkiaľ ani ako zo zahraničia dovážať uhlie, preto že aj okolité štáty s ťažbou uhlia mali podobný problém. Vláda sa preto rozhodla že v rámci šetrenia odstaví školy a škôlky, obmedzí výrobu v podnikoch a vyhlásila Uhoľné prázdniny.
Trvali jeden celý mesiac.
Deti to samozrejme prijali s nadšením, ale energetici a elektrárne sa veľmi škrabali za ušami, kde brať elektrinu a teplo pre podniky a obyvateľstvo.
Počasie v Európe je čím ďalej, tým viacej búrlivejšie.
Znamená to však nie len to, že v lete je teplejšie, ale aj to, že sú v zime čoraz častejšie vpády ľadového antarktického povetria, spojené s poriadnymi mrazmi a silným snežením.
V takom prípade, sa energetická spolupráca medzi krajinami rúca, preto že každá krajina si chráni svoje obyvateľstvo a domáce podniky tým, že v prvom rade prestáva predávať svoj dovtedy nadbytočný elektrický prúd do zahraničia , a snaží sa zachovať si stabilitu domácej siete. Jednoducho je aj tu bližšia košeľa, ako kabát.
Podobný prípad sa stal v zime 2016/2017, kedy sa Grécko so svojimi tepelnými elektrárňami spoľahlo na to, že chýbajúce uhlie rovnakých parametrov ako ich domáce, nakúpi v prípade potreby z blízkeho Macedónska a chýbajúci elektrický prúd kúpi z Bulharska a Rumunska.
Lenže aj tam udrela zima, a všetky menované štáty odmietli predať Grécku ako uhlie, tak aj elektrinu.
Slovensko sa ľahko môže ocitnúť v podobnej situácii. Ak nám k tomu vypnú plyn, sme hotoví, preto že solárne zdroje idú v zime v prípade, že je jasno len na 20 - 30 % svojho výkonu, a pri tuhých mrazoch majú problémy s výrobou elektrickej energie aj vodné elektrárne.
Či sa Vám to už páči, alebo nie, najistejšie a sezónne počasím neovplyvniteľné zdroje elektriny sú jadrové elektrárne a tie, ktoré ženú domáce fosílne palivá, nezávislé od importu a prepravy paliva.
Keby sme mali na Slovensku vlastný plyn, boli by tu záložné plynové elektrárne.
Plyn ani ropu však už nemáme, a preto si musíme vystačiť s domácim uhlím.
Všetky príspevky nájdete, ak si do internetového vyhľadávača zadáte:
baneaenergia.blogspot.sk
Kotly Elektrárne Nováky či presnejšie Zemianske Kostoľany si predstavujú ako šporhelt v kuchyni u babky, alebo jej kachličky - Peterky v prednej izbe.
Na internete sa často realizujú svojimi výplodmi rôzni 25 - 30 roční akože-experti, a k téme zmeny paliva pre elektrárne dávajú radobyfundované stanoviská ľudkovia, ktorí v praxi nedokážu rozkúriť ani len ten babkin šporhelt, či v prírode založiť oheň z mokrého dreva.
 |
| schéma elektrárne na práškové uhlie zo stránky climatech.wiki. Toto je schéma tzv. superkritickej tepelnej elektrárne, ktorá pracuje na rozdiel od subkritickej s vyššími tlakmi aj teplotou pary, ale schéma je podobná usporiadaniu v Novákoch |
Do babkiných kachličiek si môžete prikladať čokoľvek horľavé - od dreva, cez uhlie hnedé, čierne, môžete tam šmrcnúť aj trochu koksu. Keď sa vám minie normálne palivo, chvíľu môžete kúriť aj starými handrami, gumákmi či PET fľaškami. Jediné, čo tým riskujete, bude to že sa vám zanesie komín mastnými jedovatými sadzami, alebo to, že Vám susedia prídu naložiť na chrbát násadami od krompáčov, z vďaky za dym valiaci sa z vášho komína do ich záhradiek.
Pri kotloch tepelných elektrárni je to ale inak.
Elektrárenský kotol je veľký ako bežný pretiahnutý 5-8 poschodový panelák s tromi vchodmi, vysoký 20 až 30 metrov, široký do 15 metrov. Uhlie sa do neho nesype zhora ako do Vašich kachličiek, ale v určených miestach v tele kotla sa so stlačeným vzduchom spráškované uhlie fúka z bokov. Takýto druh kotla sa volá "granulačný",
Pri veľkom kotli v elektrárni potrebujete mať presne určené teplotné zóny horenia, prúdenie spalín a konkrétne parametre, na rôznych miestach rôzne. Každý typ elektrárenský kotlov má iný takzvaný teplotný profil. Je to preto, aby z horenia vznikalo čo najmenej jedov, a aby spaľovanie bolo s optimálnym prísunom kyslíka - aby dobre prehorelo.
Na druhej strane teploty nesmú byť privysoké, aby sa nestalo, že sa popolček zo zhoreného uhlia v kotle sa začne privysokou teplotou taviť a naliepať sa na vnútorné steny kotla alebo na zariadenie, ktoré popol z kotla priebežne zo spodku vynáša.
Inak máte problém a dlho kúriť nebudete.
 |
| Schéma - výkres subkritického práškouhoľného kotla SES Tlmače. Materiál zo stránky www.ses.sk |
Stane sa to, čomu sa hovorí - "prepáliť si kotol"
Verte tomu, že prepáliť kotol v elektrárni je iný, neporovnateľne komplikovanejší druh problému, nie je to také, ako keď si prepálite kotlík na varenie lekváru doma.
Každé uhlie - každý jeho druh, má iné parametre, inú výhrevnosť, inú vlhkosť a popolnatosť, inú teplotu mäknutia popola a inú teplotu tavenia popolovín. Na dané konkrétne uhlie s vopred známymi parametrami je skonštruovaný konkrétny elektrárenský kotol. Pre každú tepelnú elektráreň sa vypočítava a navrhuje spaľovací kotol s inými rozmermi, usporiadaním a vlastnosťami.
Teplotný profil kotla je vypočítaný pri konštrukcii kotla aj pre to, aby do spalín prechádzalo čo najmenej popolčeka - jemných častíc PM10 a PM2,5, preto že priveľa popolčeka v spalinách znamená vyššie náklady na filtráciu spalín .
Okrem toho je tu ešte problém životného prostredia - zloženia spalín.
Tunajšie slovenské uhlie je sladkovodné, okrem síry neobsahuje iné hlavné "prísady", ktoré by sa jeho spaľovaním dostávali do exhalátov.
České, nemecké a poľské hnedé uhlia a lignity podobnej výhrevnosti sú väčšinou slanovodné - brakické. Okrem síry obsahujú ešte aj chlór z morskej soli, fluór ,železo a často aj ortuť, ktorú v našom slovenskom uhlí nenájdete. Ortuť v uhlí patrí k látkam, ktorú nezachytíte zo spalín nijakými filtrami, žiadnym prepieraním.
Či chcete alebo nie, živé striebro vo forme ortuťových pár vyletí z pece hore komínom a usadí sa v okolí. Európska únia už chystá na ortuť v uhlí prísne obmedzenia, na ktorú asi čoskoro skončia mnohé nemecké a české lignitové veľkobane.
Podobne aj na chlór a fluór.
Je známe, že veľké spaľovacie zariadenia - elektrárenské uhoľné kotly, majú kvôli znižovaniu exhalácii oxidov dusíka namontovanú DENOX technológiu. Existuje viacero druhov technológii na znižovanie oxidov dusíka, v ENO je namontovaná technológia vstrekovania močoviny. Tá sa tryskami do kotla tiež nemôže vstrekovať hocikde, ale na presne vypočítaných miestach podľa teplotného profilu kotla, inak by nefungovala tak ako má - exhaláty oxidov dusíka by sa zvyšovali.
Zjednodušene povedané: každá zmena paliva uhoľných kotlov znamená zmenu teplôt horenia v kotli, zmenu chemického zloženia spalín a tým aj zmeny technológii na odstraňovanie a znižovanie exhalátov.
Doma si do piecky môžete strkať ako palivo, čo chcete.
V prípade uhoľnej elektrárne si zmenou druhu uhlia rozladíte celú silovú časť elektrárne a všetky nastavenia. Prípadne spôsobíte, že zlyhá vynášanie popola a trosky, zvnútra sa vám kotol oblepí kôrou nataveného popola - škvary
Ak si myslíte, že môžete na svetovom trhu nakupovať to najlacnejšie čierne uhlie, voziť ho do hnedouhoľnej elektrárne, a tam ho páliť v kotloch, tak ste žiaľna omyle.
Ak si myslíte, že môžete z Česka alebo Nemecka voziť tamojšie lignity na Slovensko, a tam ho páliť v elektrárni postavenej na iný druh hnedého uhlia a bude sa to rentovať, tak ste na omyle bohužiaľ tiež.
V neposlednom rade je tu totiž otázka ceny dopravy a jej cenového vplyvu na ekonomiku
- experti si neuvedomujú, že s energetickým lignitom sa v EÚ ani vo svete prakticky nikde neobchoduje. Preto že sa spotrebúva tam, kde sa vyrobí.
Neoplatí sa ho voziť stovky kilometrov.
Ak sa predsa len niekde vozí na vzdialenosť viac ako 100 km, tak sa to robí riečnymi loďami, na Labe, Rýne a iných veľkých tokoch.
Alebo vlakmi.
Na Hornej Nitre lodnú dopravu nemáme, jediné loďstvo čo tu je, sú kajaky a kanoe vodákov na nádrži chladiacej vody elektrárne Nováky.
Tí bystrejší z čitateľov postrehli, že s lignitom a hnedým uhlím sa predsa len obchoduje. Áno, predáva sa. Bohužiaľ sa ale jedná o triedené prané hnedé uhlie, ktoré sa používa na domáce kúrenie v širšom okolí baní. Rozváža sa do vzdialenosti 20 km, a stojí viac ako energetické neupravené uhlie. Energetické hnedé uhlie a prané hnedé uhlie nie je jedno a to isté.
Asi namietnete, že dopravovať cudzie uhlie sa dá aj vlakom.
Samozrejme že áno.
Horná Nitra je ale na odbočke hlavných tratí, nie je na hlavnom železničnom ťahu. To ešte zvyšuje cenu vlakovej dopravy. Okrem toho, viete si predstaviť dopravu 2 miliónov ton vlakmi? Jeden vagón odvezie 50 ton uhlia. Tak to máme 40 000 vagónov, alebo 400 kilometrov dlhý vlak. Prípadne 1 333 vlakov s tridsiatimi vagónmi.
Samozvaným expertom však vždy doteraz v rôznych ako že "stanoviskách" ušla jedna vec - lignit je vlhký a vodu vo forme pary uvoľňuje.
Keď je uvoľňovaná para, tak v chlade kondenzuje na vodu, no a zime nasypané uhlie vo vagónoch pri dlhšej preprave mrzne na bloky, ktoré sa nedajú z vagóna vyklopiť ani vysypať .
Keď v zime poriadne mrzne, vtedy treba doplnkovej kapacity uhoľných elektrární do rozvodného systému elektriny najviac, preto že ľudia si začínajú doma prikurovať aj elektrickými fúkačmi teplého vzduchu a infražiaričmi.
Lenže keď poriadne mrzne , tak začínajú problémy aj pri vlakovej doprave - praskajú koľajnice a kolesá vagónov, mrznú výhybky, padá trakčné vedenie a samozrejme mrzne aj obsah vagónov. Elektráreň spravidla máva na svojom "dvore" zásobu uhlia na pár týždňov. Rozhodne sa však žiadna z nich nezásobuje uhlím na pol roka dopredu.
Blízkosť bane pri hnedouhoľnej elektrárni má jednu neprekonateľnú výhodu: uhlie idúce z baní na povrch je teplé, zohriate zemskou kôrou, a na tých pár kilometroch dopravnej vzdialenosti po elektráreň nestihne zmrznúť. Keď je už dopravené uhlie navŕšené na veľkú kopu, zamrzne len kôra na povrchu skládky do hrúbky cca. 1 meter, nič viac.
Starší z čitateľov si ešte dobre pamätajú palivovú krízu - takzvané "Uhoľné prázdniny" koncom sedemdesiatich rokov. Udrela poriadna zima, navalilo sa snehu. V niektorom zo severočeských povrchových dolov sa pokazilo veľkorýpadlo, pomrzli a potrhali sa dopravné pásy, skolabovala železničná doprava lebo pozamŕzali koľajové výhybky.
Celé Československo zrazu malo veľký problém - nebolo dosť elektrickej energie pre všetkých, nebolo odkiaľ ani ako zo zahraničia dovážať uhlie, preto že aj okolité štáty s ťažbou uhlia mali podobný problém. Vláda sa preto rozhodla že v rámci šetrenia odstaví školy a škôlky, obmedzí výrobu v podnikoch a vyhlásila Uhoľné prázdniny.
Trvali jeden celý mesiac.
Deti to samozrejme prijali s nadšením, ale energetici a elektrárne sa veľmi škrabali za ušami, kde brať elektrinu a teplo pre podniky a obyvateľstvo.
Počasie v Európe je čím ďalej, tým viacej búrlivejšie.
Znamená to však nie len to, že v lete je teplejšie, ale aj to, že sú v zime čoraz častejšie vpády ľadového antarktického povetria, spojené s poriadnymi mrazmi a silným snežením.
V takom prípade, sa energetická spolupráca medzi krajinami rúca, preto že každá krajina si chráni svoje obyvateľstvo a domáce podniky tým, že v prvom rade prestáva predávať svoj dovtedy nadbytočný elektrický prúd do zahraničia , a snaží sa zachovať si stabilitu domácej siete. Jednoducho je aj tu bližšia košeľa, ako kabát.
Podobný prípad sa stal v zime 2016/2017, kedy sa Grécko so svojimi tepelnými elektrárňami spoľahlo na to, že chýbajúce uhlie rovnakých parametrov ako ich domáce, nakúpi v prípade potreby z blízkeho Macedónska a chýbajúci elektrický prúd kúpi z Bulharska a Rumunska.
Lenže aj tam udrela zima, a všetky menované štáty odmietli predať Grécku ako uhlie, tak aj elektrinu.
Slovensko sa ľahko môže ocitnúť v podobnej situácii. Ak nám k tomu vypnú plyn, sme hotoví, preto že solárne zdroje idú v zime v prípade, že je jasno len na 20 - 30 % svojho výkonu, a pri tuhých mrazoch majú problémy s výrobou elektrickej energie aj vodné elektrárne.
Či sa Vám to už páči, alebo nie, najistejšie a sezónne počasím neovplyvniteľné zdroje elektriny sú jadrové elektrárne a tie, ktoré ženú domáce fosílne palivá, nezávislé od importu a prepravy paliva.
Keby sme mali na Slovensku vlastný plyn, boli by tu záložné plynové elektrárne.
Plyn ani ropu však už nemáme, a preto si musíme vystačiť s domácim uhlím.
Všetky príspevky nájdete, ak si do internetového vyhľadávača zadáte:
baneaenergia.blogspot.sk
Komentáre
Zverejnenie komentára