Preskočiť na hlavný obsah

Ako euractiv. sk manipuluje s dátami o znečistení

O objektívnosti portálu euractiv.sk sme už v minulosti mali nejaké pochybnosti, preto že výrazne protežuje niektorých europoslancov, a na druhej strane je tu určitý nedostatok vyjadrení iných europoslancov.

V článku euractiv z 20.9.však už dochádza očividne k manipulácii s dátami, aby bola nejakým smerom ovplyvnená verejná mienka.

O čo ide?
Niekoľko predchádzajúcich blogov sme venovali rozboru rôznych rebríčkov. S dátami a štatistikami sa jednoducho manipuluje, a výsledky sa nekorektne prispôsobujú tak, aby čitateľ bez informácii logickým spôsobom došiel k takému záveru, ako očakávajú autori

Elektráreň v Zemianskych Kostoľanoch sa v manipulatívnej infografike euractiv.sk ocitla na Druhej najvyššej priečke najväčších producentov oxidov síry. Je tento graf - infografika korektný?

Originál článku nájdete tu:
https://euractiv.sk/clanky/zivotne-prostredie/slovenska-elektraren-patri-medzi-troch-najvacsich-znecistovatelov-infografika/

No, páč ho, tak elektráreň pri Novákoch nám 60 rokov chŕli do luftu také tisíce ton síry?

Infografika uverejnená  na portáli euractiv.sk z 20.9.2017


   Podľa grafiky dští ENO síru do ovzdušia v objeme okolo 46 tisíc ton. Dole je napísané, že ide o oxidy síry za rok 2015.
ENO skutočne v tom roku vypustila cez 300 metrový komín zhruba toľko oxidu siričitého.

Práve pre to je kameň úrazu.
V texte ani v infografike sa nikde nepíše, prečo to bolo takéto obrovské číslo, a čitateľa bez vysvetlenia zavádza tým smerom, že sa pravdepodobne asi jedná o bežné , priemerné, ročné dlhodobé množstvo. To ale nie je pravda

 Skutočnosť je taká, že nad 46 tisíc ton SOx táto elektráreň za posledných 30 rokov také mnnožstvo oxidov síry nikdy predtým nevypustila.

Rok 2015 je totiž rokom, keď sa celý rok nanovo prestavovali ekologizačné bloky A.
Prerábal sa komplex obrovskej stavby odsírenia, kotly boli dopĺňané  o oddusíkovacie technológie.
To znamená, že po celý rok bežali v elektrárni len kotly neekologizovaného bloku B, ktorý má prepojenie iba na technológie zachytávania prachu.

Oxidy síry nemalo čo odstraňovať zo spalín kotlov, preto že odsírovacia jednotka sa kompletne prerábala.
Keď bola rok trvajúca rekonštrukcia ukončená, prešlo sa na prevádzku blokov A.
Autori si však ako podklad pre infografiku vybrali pravdepodobne úmyselne tento údaj, aby bol obraz ENO čo najčernejší.
Vyzobli si jeden údaj, a ostatné ignorovali, lebo sa nehodili do krámu.
Tomu sa hovorí eklekticizmus.
Napríklad odignorovali fakt, že už nasledujúci rok ENO vypustila do vzduchu len niečo nad 6000 ton SOx

O tom, že úmysel bol vytvoriť čo najodstrašujúci graf svedčí aj to, že autor a autorka nejako pozabudli do rebríčka zaradiť aj obrovské grécke lignitové elektrárne, ktoré tiež v roku 2015 vyfukovali síru do luftu v desaťtisícových množstvách, ale túto infografiku by svojimi číslami nepríjemne rozhodili, a ENO by už nebola na popredných miestach.

Je to podobné ako keby váš panelák niekto v miestnych novinách označil za najsmradľavejšiu dieru sídliska len preto, že ste museli nejakú dobu čakať na opravu zastaralej kanalizácie.

Preto je táto infografika lživá, zavádzajúca a euractiv.sk klesol na úroveň šíriteľa hoaxov.
Blahoželáme!

Všetky príspevky nájdete, ak si do  internetového vyhľadávača zadáte:
baneaenergia.blogspot.sk

Komentáre

Obľúbené príspevky

Rozdiely medzi hlbinnou a povrchovou ťažbou uhlia

Hnedé uhlie a lignit sa dá ťažiť v zásade dvomi spôsobmi. Hlbinne a povrchovo . Podzemná lignitová baňa Foto Viktor Macha  povrchová uhoľná baňa ,zdroj: internet To, či sa bude ťažiť povrchovým lomom alebo hlbinne, určuje dvojica hlavných parametrov ložiska. Je to hrúbka sloja a hĺbka, v akej leží pod povrchom. Vzájomný pomer týchto dvoch veličín v zjednodušenom výpočte určuje takzvaný skrývkový pomer   , na základe ktorého sa pri ložisku hnedého uhlia rozhoduje, či bude na ložisku povrchová baňa alebo podzemná baňa. Skrývkový pomer je: hrúbka sloja uhlia v metroch v pomere k hrúbke vrstvy hornín nad slojom. Všeobecne platí: ak je skrývkový pomer  nad 1:10 , teda napríklad 1: 12  povrchová ťažba ekonomicky nemôže vyjsť pozitívne, ak chceme, alebo musíme úžitkový nerast - uhlie- ťažiť, treba ho v takom prípade ťažiť podzemne, ak nerast potrebujeme. Ak máme 2 metre uhlia pod 30 m vrstvou...

Aká veľká je vlastne Elektráreň Nováky?

Nie, tu nebudeme riešiť to, akú má Elektráreň Nováky rozlohu. Budeme porovnávať inštalované výkony tepelnej elektrárne s inými druhmi elektrární. Na tento účel použijeme teoretickú jednotku výkonu elektrárne - inštalovaný výkon. Po internete sa voľne a rýchlo ako cholera v krajinách, kde nemajú čistú vodu,  šíria dezinformácie najrôznejšieho druhu. Samorodní experti vedia všetko a neváhajú sa k všetkému aj vyjadrovať, preto že naozajstní odborníci majú tendenciu byť skôr zdržanlivejší. Všeobecne platí poučka, že čím sa IQ mnohých pisateľov viac blíži k úrovni HDK - teda hojdacieho dreveného koníka - tým zapálenejšie a nadšenejšie diskutujú na internete, preto že ich výplody konečne niekto číta. Lenže čítať výplody tĺkov a so somárom sa modliť - za jedno jest. V oblasti energetiky sa ukazuje tiež, že na Slovensku sú tisíce rádoby-odborníkov. Pozrel sa ale niekto na to, aká je pomyselná "mohutnosť" tepelnej elektrárne voči iným druhom elektrární, ktoré máme na Slovens...

Emisné limity pred a po roku 2021

Médiá a novinári, spolu s rôznymi zelenými aktivistami neúnavne hľadajú nejaké problémy na zdôvodnenie, prečo by Hornonitrianske bane nemohli a nemali fungovať. Často sa pritom uchyľujú k zavádzaniu, hoaxom aj vyloženým klamstvám. Dva roky vytrvalo ako papagáji rozprávajú bludy o tom, ako Elektráreň Nováky po roku 2021 nebude plniť nové sprísnené emisné limity . Ako keby nevedeli počítať, ale zároveň počítajú s tým, že ich zavádzajúce tvrdenia nikto nepreverí, a že opakovaná lož sa stane pravdou.  Lož a zavádzanie môže pravdu na nejakú dobu prekričať, ale dlhodobo vždy nakoniec pravda zvíťazí. Ilustračné foto z Internetu  Priatelia Zeme cez Lýdiu Kňazovičovú stále blabocú dezinformácie o tom že ENO vraj neplní emisné limity a bude potrebovať veľké investície aby ich plnila. https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/opinion/prispievali-by-ste-fajciarovi-na-odvykanie-aj-cigarety-pri-uhli-sa-to-deje/ Takže vysvetlíme si to celé ešte raz a stručnejšie :  ...

Zelené energie - humbuk a drahota

Doplatky na "ekologickú" výrobu elektrickej energie na Slovensku za rok 2016 sú zaujímavou témou. Záhadne sa  v diskusiách väčšinou nezdôrazňuje fakt, že všetci platíme niekoľkonásobne viac za zelené a kvázizelené energie , než na spoľahlivé jadrové a uhoľné elektrárne. Na domácu elektrinu vyrobenú z uhlia prispievame údajne okolo 90 miliónov € ročne. Na vraj obnoviteľné energie ( ako rýchlo sa v prírode obnovuje zemný plyn a hnedé či čierne uhlie?) išlo za minulý rok 2016 niečo viac ako 460 miliónov € ! Teda viac ako päťnásobok podpory uhlia. V roku 2017 to bude ešte viac. Môžete sa všetci tváriť, že doplatky výrobcom za OZE sa do ceny elektriny nezapočítavajú. Lenže oni sa započítavajú! Tak za čo v cene za jednotku elektrického prúdu priplácate viac? Za 100 mil. ročne z domáceho uhlia, alebo za 500 miliónov ročne z OZE? Ak viete aspoň na rukách počítať, tak vám musí vyjsť, že za OZE v cene elektriny platíte 4 krát viac ako za domáce uhlie ! A čo za to? 2...

Banícky stav cti netratí! Čo vlastne banícky stav je?

Sme baníci. Generácie našich dedov a pradedov ťažko pracovali v hlbinách podzemia, a pracujeme v nich aj my. Pracujeme v podzemí pre to, že niekto to robiť musí, a my sme si vybrali takéto ťažké zamestnanie, na ktoré sme hrdí.  Pracovali sme a pracujeme v baniach pre to, aby mal štát suroviny na prvovýrobu, aj aby bolo dosť tepla a elektriny pre každého kto v baniach nerobí a nerobil. Možno sa Vám to zdá čudné, ale my sme na svoju prácu hrdí. Preto že robíme prácu, ktorú by robil málokto z tých ľudí čo sú hore na božom svetle, povrchovej väčšiny.  Slovensko je z veľkej časti spojené s baníckou minulosťou.  Od západných výbežkov Karpát až po východné slovensko, od okrajov Podunajskej Nížiny až po vrchol Kriváňa , všade sú nejaké bývalé bane.  Mnoho našich historických miest, na ktoré sme ako Slováci hrdí, vyrástlo na cenných surovinách, ktoré baníci v pote tváre vynáša...