Preskočiť na hlavný obsah

Ako euractiv. sk manipuluje s dátami o znečistení

O objektívnosti portálu euractiv.sk sme už v minulosti mali nejaké pochybnosti, preto že výrazne protežuje niektorých europoslancov, a na druhej strane je tu určitý nedostatok vyjadrení iných europoslancov.

V článku euractiv z 20.9.však už dochádza očividne k manipulácii s dátami, aby bola nejakým smerom ovplyvnená verejná mienka.

O čo ide?
Niekoľko predchádzajúcich blogov sme venovali rozboru rôznych rebríčkov. S dátami a štatistikami sa jednoducho manipuluje, a výsledky sa nekorektne prispôsobujú tak, aby čitateľ bez informácii logickým spôsobom došiel k takému záveru, ako očakávajú autori

Elektráreň v Zemianskych Kostoľanoch sa v manipulatívnej infografike euractiv.sk ocitla na Druhej najvyššej priečke najväčších producentov oxidov síry. Je tento graf - infografika korektný?

Originál článku nájdete tu:
https://euractiv.sk/clanky/zivotne-prostredie/slovenska-elektraren-patri-medzi-troch-najvacsich-znecistovatelov-infografika/

No, páč ho, tak elektráreň pri Novákoch nám 60 rokov chŕli do luftu také tisíce ton síry?

Infografika uverejnená  na portáli euractiv.sk z 20.9.2017


   Podľa grafiky dští ENO síru do ovzdušia v objeme okolo 46 tisíc ton. Dole je napísané, že ide o oxidy síry za rok 2015.
ENO skutočne v tom roku vypustila cez 300 metrový komín zhruba toľko oxidu siričitého.

Práve pre to je kameň úrazu.
V texte ani v infografike sa nikde nepíše, prečo to bolo takéto obrovské číslo, a čitateľa bez vysvetlenia zavádza tým smerom, že sa pravdepodobne asi jedná o bežné , priemerné, ročné dlhodobé množstvo. To ale nie je pravda

 Skutočnosť je taká, že nad 46 tisíc ton SOx táto elektráreň za posledných 30 rokov také mnnožstvo oxidov síry nikdy predtým nevypustila.

Rok 2015 je totiž rokom, keď sa celý rok nanovo prestavovali ekologizačné bloky A.
Prerábal sa komplex obrovskej stavby odsírenia, kotly boli dopĺňané  o oddusíkovacie technológie.
To znamená, že po celý rok bežali v elektrárni len kotly neekologizovaného bloku B, ktorý má prepojenie iba na technológie zachytávania prachu.

Oxidy síry nemalo čo odstraňovať zo spalín kotlov, preto že odsírovacia jednotka sa kompletne prerábala.
Keď bola rok trvajúca rekonštrukcia ukončená, prešlo sa na prevádzku blokov A.
Autori si však ako podklad pre infografiku vybrali pravdepodobne úmyselne tento údaj, aby bol obraz ENO čo najčernejší.
Vyzobli si jeden údaj, a ostatné ignorovali, lebo sa nehodili do krámu.
Tomu sa hovorí eklekticizmus.
Napríklad odignorovali fakt, že už nasledujúci rok ENO vypustila do vzduchu len niečo nad 6000 ton SOx

O tom, že úmysel bol vytvoriť čo najodstrašujúci graf svedčí aj to, že autor a autorka nejako pozabudli do rebríčka zaradiť aj obrovské grécke lignitové elektrárne, ktoré tiež v roku 2015 vyfukovali síru do luftu v desaťtisícových množstvách, ale túto infografiku by svojimi číslami nepríjemne rozhodili, a ENO by už nebola na popredných miestach.

Je to podobné ako keby váš panelák niekto v miestnych novinách označil za najsmradľavejšiu dieru sídliska len preto, že ste museli nejakú dobu čakať na opravu zastaralej kanalizácie.

Preto je táto infografika lživá, zavádzajúca a euractiv.sk klesol na úroveň šíriteľa hoaxov.
Blahoželáme!

Všetky príspevky nájdete, ak si do  internetového vyhľadávača zadáte:
baneaenergia.blogspot.sk

Komentáre

Obľúbené príspevky

Rozdiely medzi hlbinnou a povrchovou ťažbou uhlia

Hnedé uhlie a lignit sa dá ťažiť v zásade dvomi spôsobmi. Hlbinne a povrchovo. Podzemná lignitová baňa Foto Viktor Macha  povrchová uhoľná baňa ,zdroj: internet To, či sa bude ťažiť povrchovým lomom alebo hlbinne, určuje dvojica hlavných parametrov ložiska. Je to hrúbka sloja a hĺbka, v akej leží pod povrchom. Vzájomný pomer týchto dvoch veličín v zjednodušenom výpočte určuje takzvaný skrývkový pomer   , na základe ktorého sa pri ložisku hnedého uhlia rozhoduje, či bude na ložisku povrchová baňa alebo podzemná baňa. Skrývkový pomer je: hrúbka sloja uhlia v metroch v pomere k hrúbke vrstvy hornín nad slojom. Všeobecne platí: ak je skrývkový pomer  nad 1:10 , teda napríklad 1: 12  povrchová ťažba ekonomicky nemôže vyjsť pozitívne, ak chceme, alebo musíme úžitkový nerast - uhlie- ťažiť, treba ho v takom prípade ťažiť podzemne, ak nerast potrebujeme. Ak máme 2 metre uhlia pod 30 m vrstvou hornín od povrchu , potom je skrývkový pomer 2:30 = po zjednodušení 1:15 . Ak

Inštalovaný a reálny výkon elektrární

Pokiaľ ste toho názoru, že inštalovaný a skutočný výkon elektrární je jedno a to isté, ste bohužiaľ na omyle. Vezmime si príklad takého bicyklového dynama. Dnes sa už bicyklové dynamá na osvetlenie bicyklov síce využívajú málo, preto že jednorazové aj nabíjacie baterky sú lacné a dnes sú už dostupné na každom rohu, ale snáď si ešte vie každý bicyklové dynamo predstaviť. Dynamo je - medzi nami - omnoho ekologickejšie ako akékoľvek baterky. Nemusíte si kupovať každý týždeň nové, nie je náročné na údržbu, vydrží desiatky rokov, nevybíja sa, ak je raz namontované tak je pripravené na použitie kedykoľvek. Je plne recyklovateľné a neznečisťuje životné prostredie. Na rozdiel od bateriek oveľa menej vyčerpáva nerastné zdroje. Jedinou nevýhodou cyklodynama je, že keď stojíte, tak s bicyklom nesvietite. Cyklistické dynamo zo stránky všeprokolo.cz Ak ste dávali pozor na fyzike, tak viete, že dynamo je mechanický zdroj elektrického jednosmerného prúdu. Rozkrútením dynama, na ktorého rotore

Ako SEPS reguluje slovenskú rozvodnú sieť?

Asi je Vám známe, že silová elektrina sa nedá priamo uskladňovať. Uskladňovať si môžete elektrinu zo svojej malej domácej elektrárničky - napríklad veternej vrtuľky alebo strešných solárnych panelov cez regulačnú jednotku a prúdový a napäťový menič trebárs v niekoľkých batériách z nákladného automobilu. Prípadne si môžete od Elona Muska kúpiť veľkú nástennú Li-Ion nabíjaciu baterku veľkú ako priemerná chladnička, ak teda máte nejakých 5-10 tisíc Euro nazvyš. Vo veľkom meradle sa ale elektrina uskladňovať ekonomicky nedá a ani sa to v skutočnosti zatiaľ nikde nerobí. Síce som pred nejakou dobou čítal o tom, že New-Yorská elektrárenská spoločnosť ide budovať velikánsku 10 MW oloveno-kyselinovú batériu pre prípad náhlych výpadkov, ale asi sa to neosvedčilo v praxi. Problémom však je, že Európsko Únijným politikom pred mnohými rokmi niekto natáral, že uskladňovanie silovej elektriny už-už bude, že treba vyriešiť pár technických problémov, a budeme môcť bez problémov skladovať stovky

Necháme si uhlie ako zdroj energie Slovenska do budúcnosti?

Je všeobecne známa vec, že i ľudia sa dokážu hlavne na internetových diskusiách "fundovane" vyjadrovať k akémukoľvek problému, hoci o odbore , ku ktorému zaujímajú stanovisko, skoro nič nevedia. Každý je v čase majstrovstiev sveta odborníkom na futbal alebo hokej, preto že rozozná puk od lopty, a za dedinou ako chlapec tieto športy aktívne prevádzkoval. Sme odborníci aj na cyklistiku, preto že mám v kôlni starú Ukrajinu. Rovnako sa roja odborníci s vyhranenými názormi na energetiku, lebo vedia, že elektrický prúd v zásuvke na Slovensku má 220 alebo 380 Voltov, vedia založiť do lampáša baterky správnym smerom a na bycikli mali kedysi dynamo, čo je vlastne taká malá elektráreň. Podobne si môžeme prečítať stanoviská samozvaných "expertov na baníctvo" s "praxou", preto že už predminulé prázdniny navštívili banský skanzen a fárali s lampou do podzemia, čo sa v ich ponímaní skoro rovná diplomu banského inžniera. Stretávame sa často  s názormi rýchlokvasený

Prečo sú baníci na svoju ťažkú prácu hrdí

Tiež patríte k tým, ktorí si myslia, že práca baníka spočíva najmä v kopaní uhlia krompáčom, zbíjačkou a lopatou?  Nechápete prečo sú baníci na svoju drinu hrdí? V takom prípade tu máme pre Vás poučné čítanie. Pokiaľ si teda naozaj myslíte, že väčšina práce baníka spočíva v presúkavaní a plazení sa po nízkych a úzkych chodbách v uhlí, a na pracovisku vysekávaní uhlia zo steny krompáčom či zbíjačkou, tak to je potom vážna vec. Pravdepodobne tak vážna, že by si vyžadovala odborné vyšetrenie u špecialistov. Preto že v takom prípade zrejme mávate záchvaty retrofílie. Retrofília je chronická nemoc, ktorá  sa prejavuje tým, že poznanie a technické vedomosti postihnutého sa zasekli na úrovni päťdesiatich až šesťdesiatich rokov dvadsiateho storočia, a neschopnosťou rozoznať, že technický rozvoj  pokrok napredoval ďalej. Ak si dnešného baníka predstavujete ako účastníka Stachanovského hnutia zo starých ruských dokumentov, tak máte jasné príznaky.  Našťastie mám pre vás aj dobrú správu -

Banícky stav cti netratí! Čo vlastne banícky stav je?

Sme baníci. Generácie našich dedov a pradedov ťažko pracovali v hlbinách podzemia, a pracujeme v nich aj my. Pracujeme v podzemí pre to, že niekto to robiť musí, a my sme si vybrali takéto ťažké zamestnanie, na ktoré sme hrdí.  Pracovali sme a pracujeme v baniach pre to, aby mal štát suroviny na prvovýrobu, aj aby bolo dosť tepla a elektriny pre každého kto v baniach nerobí a nerobil. Možno sa Vám to zdá čudné, ale my sme na svoju prácu hrdí. Preto že robíme prácu, ktorú by robil málokto z tých ľudí čo sú hore na božom svetle, povrchovej väčšiny.  Slovensko je z veľkej časti spojené s baníckou minulosťou.  Od západných výbežkov Karpát až po východné slovensko, od okrajov Podunajskej Nížiny až po vrchol Kriváňa , všade sú nejaké bývalé bane.  Mnoho našich historických miest, na ktoré sme ako Slováci hrdí, vyrástlo na cenných surovinách, ktoré baníci v pote tváre vynášali z podzemia.  Sláva histórie mnohých našich slovenských miest prešla na počiatku mozoľn