Preskočiť na hlavný obsah

Vôňa baní

 

Okrídlená vetička hovorí, že inak vonia seno koňom, a inak zamilovaným.

Podobne je to s baňami a baníkmi. Návštevníci podzemia, ktorí nie sú a nikdy neboli baníkmi, vôňu bane samozrejme cítia , ale vnímajú jej arómu skôr ako cudzí neznámy pach.

 Baníkom však podzemie vonia. Vnímajú vôňu bane aj jej odchýlky, a tú „svoju“ baňu poznajú po čuchu a dokážu ju rozlíšiť od iných baní. Nie je to žiadne chvastanie

Veľa baníkov, ktorí už nefárajú, spomína na vôňu svojej bane ako na niečo, čo nikdy nezabudne.

Najsilnejšia vôňa bane je vždy na výdušných banských chodbách, kde sa zmiešajú všetky dielčie zložky aróm jednotlivých. Rovnako ako značkový parfém či toaletná voda nemá len jednu zložku, ale je zložená z desiatok rôzne voňajúcich zložiek, podobné je to aj pri vôni bane.

Každá väčšia baňa vonia inak. Inak voňajú železorudné bane, inak magnezitové bane, inak bane na polymetalickú rudu a uhoľné bane sú dokonca samostatnou podkapitolou v palete pachov a vôní.

Každá surovina vonia inak. Nemusíte mať frňák extra jemnocitný na to, aby ste rozoznali vôňu kremených okruhliakov keď ich o seba pošúchate, od vône pošúchaných vápencových skál. Väčšina ľudí je schopná vnímať aj vôňu povrchu železa či iných kovov, vône hliny, vône mineralizovaných vôd a vône drevín.

V rudných baniach sú dominantné prevažne vône dreva, vône húb ktoré drevo pomalička jedia a vôňa banskej vody a bahna na dne chodieb.

V uhoľných baniach dominuje nad  všetkými arómami predovšetkým vôňa uhlia. V každom uhlí sa viac či menej vyskytujú takzvané aromatické uhľovodíky. Sú to prchavé látky, a keď uhlie milióny či stámilióny rokov schované pod zemou rozrušíte, začnú sa postupne uvoľňovať. Na vôňu uhlia má vplyv to, z čoho uhlie vzniklo. Ak sa jedná o sapropelové (hnilokalové) uhlie čo je napríklad medzi ezoterikmi preslávený šungit, alebo česká „švartna“ tieto druhy voňajú skôr zemito, ale väčšina uhlia vznikla z vyšších rastlín, ktoré mali svoje vlastné pachy. Pachy rastlín a stromov padnutých do močiarov pred desiatkami miliónov rokov pretrvávajú v uhlí. Iné stromy a rastliny prevažujú v zložení uhlia v Nováckej panve, a iné druhy prevažujú v Handlovsko –cígeľskej panve. Ich terpény, živičnaté vône neunikli spod hrubých vrstiev pokryvných hornín.

V činnej bani je druhou najsilnejšou zložkou  aróm vôňa dreva používaného na vystužovanie. Niektoré bane mali alebo majú obkládky z odolného agátu, v iných prevažuje dub. Väčšina porubov je vystužovaná pomocnými časťami mäkkým drevom ktoré samo o sebe ľudským nosom vonia príjemne ihličím, aj laik rozozná smrek od borovice.

Tam kde je vlhko, sa pridáva aj typický pach húb, ktoré využijú každú príležitosť na narušovanie drevených súčastí výstroja

Do tejto vedúcej skupiny vôní bane vstupujú ďalšie umelo vytvorené vône vôňa strojného oleja, vôňa nafty a vôňa spalín dieselových motorov.   

Výsledkom mixu týchto aróm je vôňa bane, typická pre každú časť bane a potom keď sa veterné prúdy zmiešajú, aj pre celú baňu.

Inak vonia baňa baníkom, inak návštevníkom.

Komentáre

Obľúbené príspevky

Prečo sú baníci na svoju ťažkú prácu hrdí

Tiež patríte k tým, ktorí si myslia, že práca baníka spočíva najmä v kopaní uhlia krompáčom, zbíjačkou a lopatou?  Nechápete prečo sú baníci na svoju drinu hrdí? V takom prípade tu máme pre Vás poučné čítanie. Pokiaľ si teda naozaj myslíte, že väčšina práce baníka spočíva v presúkavaní a plazení sa po nízkych a úzkych chodbách v uhlí, a na pracovisku vysekávaní uhlia zo steny krompáčom či zbíjačkou, tak to je potom vážna vec. Pravdepodobne tak vážna, že by si vyžadovala odborné vyšetrenie u špecialistov. Preto že v takom prípade zrejme mávate záchvaty retrofílie. Retrofília je chronická nemoc, ktorá  sa prejavuje tým, že poznanie a technické vedomosti postihnutého sa zasekli na úrovni päťdesiatich až šesťdesiatich rokov dvadsiateho storočia, a neschopnosťou rozoznať, že technický rozvoj  pokrok napredoval ďalej. Ak si dnešného baníka predstavujete ako účastníka Stachanovského hnutia zo starých ruských dokumentov, tak máte jasné príznaky.  Našťastie mám pre vás aj dobrú správu -

Rozdiely medzi hlbinnou a povrchovou ťažbou uhlia

Hnedé uhlie a lignit sa dá ťažiť v zásade dvomi spôsobmi. Hlbinne a povrchovo. Podzemná lignitová baňa Foto Viktor Macha  povrchová uhoľná baňa ,zdroj: internet To, či sa bude ťažiť povrchovým lomom alebo hlbinne, určuje dvojica hlavných parametrov ložiska. Je to hrúbka sloja a hĺbka, v akej leží pod povrchom. Vzájomný pomer týchto dvoch veličín v zjednodušenom výpočte určuje takzvaný skrývkový pomer   , na základe ktorého sa pri ložisku hnedého uhlia rozhoduje, či bude na ložisku povrchová baňa alebo podzemná baňa. Skrývkový pomer je: hrúbka sloja uhlia v metroch v pomere k hrúbke vrstvy hornín nad slojom. Všeobecne platí: ak je skrývkový pomer  nad 1:10 , teda napríklad 1: 12  povrchová ťažba ekonomicky nemôže vyjsť pozitívne, ak chceme, alebo musíme úžitkový nerast - uhlie- ťažiť, treba ho v takom prípade ťažiť podzemne, ak nerast potrebujeme. Ak máme 2 metre uhlia pod 30 m vrstvou hornín od povrchu , potom je skrývkový pomer 2:30 = po zjednodušení 1:15 . Ak

Inštalovaný a reálny výkon elektrární

Pokiaľ ste toho názoru, že inštalovaný a skutočný výkon elektrární je jedno a to isté, ste bohužiaľ na omyle. Vezmime si príklad takého bicyklového dynama. Dnes sa už bicyklové dynamá na osvetlenie bicyklov síce využívajú málo, preto že jednorazové aj nabíjacie baterky sú lacné a dnes sú už dostupné na každom rohu, ale snáď si ešte vie každý bicyklové dynamo predstaviť. Dynamo je - medzi nami - omnoho ekologickejšie ako akékoľvek baterky. Nemusíte si kupovať každý týždeň nové, nie je náročné na údržbu, vydrží desiatky rokov, nevybíja sa, ak je raz namontované tak je pripravené na použitie kedykoľvek. Je plne recyklovateľné a neznečisťuje životné prostredie. Na rozdiel od bateriek oveľa menej vyčerpáva nerastné zdroje. Jedinou nevýhodou cyklodynama je, že keď stojíte, tak s bicyklom nesvietite. Cyklistické dynamo zo stránky všeprokolo.cz Ak ste dávali pozor na fyzike, tak viete, že dynamo je mechanický zdroj elektrického jednosmerného prúdu. Rozkrútením dynama, na ktorého rotore

Ako SEPS reguluje slovenskú rozvodnú sieť?

Asi je Vám známe, že silová elektrina sa nedá priamo uskladňovať. Uskladňovať si môžete elektrinu zo svojej malej domácej elektrárničky - napríklad veternej vrtuľky alebo strešných solárnych panelov cez regulačnú jednotku a prúdový a napäťový menič trebárs v niekoľkých batériách z nákladného automobilu. Prípadne si môžete od Elona Muska kúpiť veľkú nástennú Li-Ion nabíjaciu baterku veľkú ako priemerná chladnička, ak teda máte nejakých 5-10 tisíc Euro nazvyš. Vo veľkom meradle sa ale elektrina uskladňovať ekonomicky nedá a ani sa to v skutočnosti zatiaľ nikde nerobí. Síce som pred nejakou dobou čítal o tom, že New-Yorská elektrárenská spoločnosť ide budovať velikánsku 10 MW oloveno-kyselinovú batériu pre prípad náhlych výpadkov, ale asi sa to neosvedčilo v praxi. Problémom však je, že Európsko Únijným politikom pred mnohými rokmi niekto natáral, že uskladňovanie silovej elektriny už-už bude, že treba vyriešiť pár technických problémov, a budeme môcť bez problémov skladovať stovky

Musí sa domáce vraj nekvalitné uhlie "polievať mazutom"?

V uplynulom roku 2016 a v roku 2017 sme na Slovensku zaznamenali prudký spád dezinformácii a intenzívne prehánky vyložených blbostí v masmédiách ohľadom domácich uhoľných baní a tepelných elektrární. Domáce slovenské hnedé uhlie a lignit je vraj nekvalitné, málo výhrevné a údajne ho treba polievať tonami mazutu, aby vôbec horelo; hovoria nám niektoré é osoby. Neinformované masmédiá takéto informačné paškvily s nadšením šíria, dúfajúc v čo najväčšiu sledovanosť a čítanosť, hoci niektoré navonok demonštrujú, že zároveň bojujú proti hoaxom a dezinformáciám. Ak to narýchlo porátame, tak do podčiarknutej vety vyššie sa podarilo vtesnať na jednu kôpku až tri nahlúple dezinformácie. Pozrieme sa teda bližšie, kde je realita a čo sú tendenčne šírené nezmysly a výmysly. Kto chce preverovať informácie, ten si na internete ľahko nájde nezávislé zdroje dát, aj napríklad o tom, ako to je s kvalitou domáceho Slovenského uhlia na Slovensku, jednoduchým porovnaním parametrov uhlí doma a v zahr

Banícky stav cti netratí! Čo vlastne banícky stav je?

Sme baníci. Generácie našich dedov a pradedov ťažko pracovali v hlbinách podzemia, a pracujeme v nich aj my. Pracujeme v podzemí pre to, že niekto to robiť musí, a my sme si vybrali takéto ťažké zamestnanie, na ktoré sme hrdí.  Pracovali sme a pracujeme v baniach pre to, aby mal štát suroviny na prvovýrobu, aj aby bolo dosť tepla a elektriny pre každého kto v baniach nerobí a nerobil. Možno sa Vám to zdá čudné, ale my sme na svoju prácu hrdí. Preto že robíme prácu, ktorú by robil málokto z tých ľudí čo sú hore na božom svetle, povrchovej väčšiny.  Slovensko je z veľkej časti spojené s baníckou minulosťou.  Od západných výbežkov Karpát až po východné slovensko, od okrajov Podunajskej Nížiny až po vrchol Kriváňa , všade sú nejaké bývalé bane.  Mnoho našich historických miest, na ktoré sme ako Slováci hrdí, vyrástlo na cenných surovinách, ktoré baníci v pote tváre vynášali z podzemia.  Sláva histórie mnohých našich slovenských miest prešla na počiatku mozoľn