Preskočiť na hlavný obsah

Vôňa baní

 

Okrídlená vetička hovorí, že inak vonia seno koňom, a inak zamilovaným.

Podobne je to s baňami a baníkmi. 

Návštevníci podzemia, ktorí nie sú a nikdy neboli baníkmi, vôňu bane samozrejme cítia , ale vnímajú jej arómu skôr ako cudzí neznámy pach.

 Baníkom však podzemie vonia. Vnímajú vôňu bane aj jej odchýlky, a tú „svoju“ baňu poznajú po čuchu a dokážu ju rozlíšiť od iných baní. Nie je to žiadne chvastanie

Veľa baníkov, ktorí už nefárajú, spomína na vôňu svojej bane ako na niečo, čo nikdy nezabudne.

Najsilnejšia vôňa bane je vždy na výdušných banských chodbách, kde sa zmiešajú všetky dielčie zložky aróm jednotlivých. Rovnako ako značkový parfém či toaletná voda nemá len jednu zložku, ale je zložená z desiatok rôzne voňajúcich zložiek, podobné je to aj pri vôni bane.

Každá väčšia baňa vonia inak. Inak voňajú železorudné bane, inak magnezitové bane, inak bane na polymetalickú ruduuhoľné bane sú dokonca samostatnou podkapitolou v palete pachov a vôní.

Každá surovina vonia inak. Nemusíte mať frňák extra jemnocitný na to, aby ste rozoznali vôňu kremených okruhliakov keď ich o seba pošúchate, od vône pošúchaných vápencových skál. Väčšina ľudí je schopná vnímať aj vôňu povrchu železa či iných kovov, vône hliny, vône mineralizovaných vôd a vône drevín.

V rudných baniach sú dominantné prevažne vône dreva, vône húb, ktoré drevo pomaličky jedia a vôňa banskej vody a bahna na dne chodieb.

V uhoľných baniach dominuje nad  všetkými arómami predovšetkým vôňa uhlia. V každom uhlí sa viac či menej vyskytujú takzvané aromatické uhľovodíky. Sú to prchavé látky, a keď uhlie milióny či stámilióny rokov schované pod zemou rozrušíte, začnú sa postupne uvoľňovať. Na vôňu uhlia má vplyv to, z čoho uhlie vzniklo. Ak sa jedná o sapropelové (hnilokalové) uhlie čo je napríklad medzi ezoterikmi preslávený šungit, alebo česká „švartna“ tieto druhy voňajú skôr zemito, ale väčšina uhlia vznikla z vyšších rastlín, ktoré mali svoje vlastné pachy. Pachy rastlín a stromov padnutých do močiarov pred desiatkami miliónov rokov pretrvávajú v uhlí. Iné stromy a rastliny prevažujú v zložení uhlia v Nováckej panve, a iné druhy prevažujú v Handlovsko –cígeľskej panve. Ich terpény, živičnaté vône neunikli spod hrubých vrstiev pokryvných hornín.

V činnej bani je druhou najsilnejšou zložkou  aróm vôňa dreva používaného na vystužovanie. Niektoré bane mali alebo majú obkládky z odolného agátu, v iných prevažuje dub. Väčšina porubov je vystužovaná pomocnými časťami mäkkým drevom ktoré samo o sebe ľudským nosom vonia príjemne ihličím, aj laik rozozná smrek od borovice.

Tam kde je vlhko, sa pridáva aj typický pach húb, ktoré využijú každú príležitosť na narušovanie drevených súčastí výstroja

Do tejto vedúcej skupiny vôní bane vstupujú ďalšie umelo vytvorené vône vôňa strojného oleja, vôňa nafty a vôňa spalín dieselových motorov.   

Výsledkom mixu týchto aróm je vôňa bane, typická pre každú časť bane a potom keď sa veterné prúdy zmiešajú, aj pre celú baňu.

Inak vonia baňa baníkom, inak návštevníkom.

Komentáre

Obľúbené príspevky

Emisné limity pred a po roku 2021

Médiá a novinári, spolu s rôznymi zelenými aktivistami neúnavne hľadajú nejaké problémy na zdôvodnenie, prečo by Hornonitrianske bane nemohli a nemali fungovať. Často sa pritom uchyľujú k zavádzaniu, hoaxom aj vyloženým klamstvám. Dva roky vytrvalo ako papagáji rozprávajú bludy o tom, ako Elektráreň Nováky po roku 2021 nebude plniť nové sprísnené emisné limity . Ako keby nevedeli počítať, ale zároveň počítajú s tým, že ich zavádzajúce tvrdenia nikto nepreverí, a že opakovaná lož sa stane pravdou.  Lož a zavádzanie môže pravdu na nejakú dobu prekričať, ale dlhodobo vždy nakoniec pravda zvíťazí. Ilustračné foto z Internetu  Priatelia Zeme cez Lýdiu Kňazovičovú stále blabocú dezinformácie o tom že ENO vraj neplní emisné limity a bude potrebovať veľké investície aby ich plnila. https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/opinion/prispievali-by-ste-fajciarovi-na-odvykanie-aj-cigarety-pri-uhli-sa-to-deje/ Takže vysvetlíme si to celé ešte raz a stručnejšie :  ...

Ako euractiv. sk manipuluje s dátami o znečistení

O objektívnosti portálu euractiv.sk sme už v minulosti mali nejaké pochybnosti, preto že výrazne protežuje niektorých europoslancov , a na druhej strane je tu určitý nedostatok vyjadrení iných europoslancov. V článku euractiv z 20.9 .však už dochádza očividne k manipulácii s dátami , aby bola nejakým smerom ovplyvnená verejná mienka. O čo ide? Niekoľko predchádzajúcich blogov sme venovali rozboru rôznych rebríčkov . S dátami a štatistikami sa jednoducho manipuluje, a výsledky sa nekorektne prispôsobujú tak, aby čitateľ bez informácii logickým spôsobom došiel k takému záveru, ako očakávajú autori Elektráreň v Zemianskych Kostoľanoch sa v manipulatívnej infografike euractiv.sk ocitla na Druhej najvyššej priečke najväčších producentov oxidov síry . Je tento graf - infografika korektný? Originál článku nájdete tu: https://euractiv.sk/clanky/zivotne-prostredie/slovenska-elektraren-patri-medzi-troch-najvacsich-znecistovatelov-infografika/ No, páč ho, tak elektráreň pri Novákoch...

Môžu za zvýšenie exhalátov CO2 Hornonitrianski baníci?

V tlači a verejno-oznamovacích prostriedkoch už bežia správy, že podľa hodnotenia Európskeho štatistického úradu   si Slovensko nie len že neplní záväzky v znižovaní množstva CO2 vyrobeného spaľovaním, ale naopak, Slovensko produkuje z roka na rok čoraz viac CO2. napríklad tu:  https://www.energie-portal.sk/Dokument/emisie-co2-v-eu-medzirocne-poklesli-na-slovensku-rastli-105155.aspx Samozrejme, ako to už býva, určite sa nájdu nejakí samozvaní experti najmä z radov zelených aktivistov , ktorí budú vyhlasovať, že za to slovenské zvyšovanie exhalátov CO2 môžu bane na Hornej Nitre spolu s Elektrárňou Nováky . Povedzme si na rovinu - je to kravina Aj v Nemecku sa aktivisti domnievali, že vyraďovaním uhoľných blokov sa celkové emisie CO2 znížia, a sľubovali to verejnosti, že naisto tak bude.... Realita rokov idúcich po sebe ukázala v Nemecku, aj inde vo svete, že znižovanie uhoľnej energetiky   neprináša automaticky zníženie produkcie CO2, naopak, produkcia CO2 aj t...

Inštalovaný a reálny výkon elektrární

Pokiaľ ste toho názoru, že inštalovaný a skutočný výkon elektrární je jedno a to isté, ste bohužiaľ na omyle. Vezmime si príklad takého bicyklového dynama . Dnes sa už bicyklové dynamá na osvetlenie bicyklov síce využívajú málo, preto že jednorazové aj nabíjacie baterky sú lacné a dnes sú už dostupné na každom rohu, ale snáď si ešte vie každý bicyklové dynamo predstaviť. Dynamo je - medzi nami - omnoho ekologickejšie ako akékoľvek baterky. Nemusíte si kupovať každý týždeň nové, nie je náročné na údržbu, vydrží desiatky rokov, nevybíja sa, ak je raz namontované tak je pripravené na použitie kedykoľvek. Je plne recyklovateľné a neznečisťuje životné prostredie. Na rozdiel od bateriek oveľa menej vyčerpáva nerastné zdroje. Jedinou nevýhodou cyklodynama  je, že keď stojíte, tak s bicyklom nesvietite. Cyklistické dynamo zo stránky všeprokolo.cz Ak ste dávali pozor na fyzike, tak viete, že dynamo je mechanický zdroj elektrického jednosmerného prúdu. Rozkr...

Rozdiely medzi hlbinnou a povrchovou ťažbou uhlia

Hnedé uhlie a lignit sa dá ťažiť v zásade dvomi spôsobmi. Hlbinne a povrchovo . Podzemná lignitová baňa Foto Viktor Macha  povrchová uhoľná baňa ,zdroj: internet To, či sa bude ťažiť povrchovým lomom alebo hlbinne, určuje dvojica hlavných parametrov ložiska. Je to hrúbka sloja a hĺbka, v akej leží pod povrchom. Vzájomný pomer týchto dvoch veličín v zjednodušenom výpočte určuje takzvaný skrývkový pomer   , na základe ktorého sa pri ložisku hnedého uhlia rozhoduje, či bude na ložisku povrchová baňa alebo podzemná baňa. Skrývkový pomer je: hrúbka sloja uhlia v metroch v pomere k hrúbke vrstvy hornín nad slojom. Všeobecne platí: ak je skrývkový pomer  nad 1:10 , teda napríklad 1: 12  povrchová ťažba ekonomicky nemôže vyjsť pozitívne, ak chceme, alebo musíme úžitkový nerast - uhlie- ťažiť, treba ho v takom prípade ťažiť podzemne, ak nerast potrebujeme. Ak máme 2 metre uhlia pod 30 m vrstvou...

Prehľad okamžitej výroby a dovozu elektriny na Slovensku

Konečne sme sa dočkali, a pre celú EÚ a dokonca aj časť sveta funguje internetová stránka, na ktorej môže ktokoľvek vidieť stav energetiky v tej ktorej krajine. Koľko sa vyrába podľa zdrojov aj koľko sa skadiaľ dováža pre každú krajinu Nás samozrejme zaujíma Slovensko . To nájdeme tu: https://www.electricitymap.org/?countryCode=SK&page=country&solar=false&remote=true&wind=false Stránka sa primárne zaoberá tzv. uhlíkovou intenzitou výroby elektriny , teda koľko gramov CO2 vyprodukuje tamojšia elektrárenská sústava na jedného obyvateľa. Tým že na Slovensku je vysoký podiel vodných a jadrových elektrární, je uhlíková intenzita pomerne nízka. Stránka po kliknutí na internetový link vyššie vyzerá takto, ak myšou prejdete a kliknete na Slovensko:  Ukáže sa Vám tabuľka vľavo, ktorá ukazuje na to koľko % ide z nízkoemisných a obnoviteľných zdrojov . Keď na hlavnej mape nabehnete myšou na Slovensko, všimnite si, že cez hranice idú také meňavé mnohošípky. T...