Preskočiť na hlavný obsah

Vôňa baní

 

Okrídlená vetička hovorí, že inak vonia seno koňom, a inak zamilovaným.

Podobne je to s baňami a baníkmi. Návštevníci podzemia, ktorí nie sú a nikdy neboli baníkmi, vôňu bane samozrejme cítia , ale vnímajú jej arómu skôr ako cudzí neznámy pach.

 Baníkom však podzemie vonia. Vnímajú vôňu bane aj jej odchýlky, a tú „svoju“ baňu poznajú po čuchu a dokážu ju rozlíšiť od iných baní. Nie je to žiadne chvastanie

Veľa baníkov, ktorí už nefárajú, spomína na vôňu svojej bane ako na niečo, čo nikdy nezabudne.

Najsilnejšia vôňa bane je vždy na výdušných banských chodbách, kde sa zmiešajú všetky dielčie zložky aróm jednotlivých. Rovnako ako značkový parfém či toaletná voda nemá len jednu zložku, ale je zložená z desiatok rôzne voňajúcich zložiek, podobné je to aj pri vôni bane.

Každá väčšia baňa vonia inak. Inak voňajú železorudné bane, inak magnezitové bane, inak bane na polymetalickú ruduuhoľné bane sú dokonca samostatnou podkapitolou v palete pachov a vôní.

Každá surovina vonia inak. Nemusíte mať frňák extra jemnocitný na to, aby ste rozoznali vôňu kremených okruhliakov keď ich o seba pošúchate, od vône pošúchaných vápencových skál. Väčšina ľudí je schopná vnímať aj vôňu povrchu železa či iných kovov, vône hliny, vône mineralizovaných vôd a vône drevín.

V rudných baniach sú dominantné prevažne vône dreva, vône húb ktoré drevo pomalička jedia a vôňa banskej vody a bahna na dne chodieb.

V uhoľných baniach dominuje nad  všetkými arómami predovšetkým vôňa uhlia. V každom uhlí sa viac či menej vyskytujú takzvané aromatické uhľovodíky. Sú to prchavé látky, a keď uhlie milióny či stámilióny rokov schované pod zemou rozrušíte, začnú sa postupne uvoľňovať. Na vôňu uhlia má vplyv to, z čoho uhlie vzniklo. Ak sa jedná o sapropelové (hnilokalové) uhlie čo je napríklad medzi ezoterikmi preslávený šungit, alebo česká „švartna“ tieto druhy voňajú skôr zemito, ale väčšina uhlia vznikla z vyšších rastlín, ktoré mali svoje vlastné pachy. Pachy rastlín a stromov padnutých do močiarov pred desiatkami miliónov rokov pretrvávajú v uhlí. Iné stromy a rastliny prevažujú v zložení uhlia v Nováckej panve, a iné druhy prevažujú v Handlovsko –cígeľskej panve. Ich terpény, živičnaté vône neunikli spod hrubých vrstiev pokryvných hornín.

V činnej bani je druhou najsilnejšou zložkou  aróm vôňa dreva používaného na vystužovanie. Niektoré bane mali alebo majú obkládky z odolného agátu, v iných prevažuje dub. Väčšina porubov je vystužovaná pomocnými časťami mäkkým drevom ktoré samo o sebe ľudským nosom vonia príjemne ihličím, aj laik rozozná smrek od borovice.

Tam kde je vlhko, sa pridáva aj typický pach húb, ktoré využijú každú príležitosť na narušovanie drevených súčastí výstroja

Do tejto vedúcej skupiny vôní bane vstupujú ďalšie umelo vytvorené vône vôňa strojného oleja, vôňa nafty a vôňa spalín dieselových motorov.   

Výsledkom mixu týchto aróm je vôňa bane, typická pre každú časť bane a potom keď sa veterné prúdy zmiešajú, aj pre celú baňu.

Inak vonia baňa baníkom, inak návštevníkom.

Komentáre

Obľúbené príspevky

Rozdiely medzi hlbinnou a povrchovou ťažbou uhlia

Hnedé uhlie a lignit sa dá ťažiť v zásade dvomi spôsobmi. Hlbinne a povrchovo . Podzemná lignitová baňa Foto Viktor Macha  povrchová uhoľná baňa ,zdroj: internet To, či sa bude ťažiť povrchovým lomom alebo hlbinne, určuje dvojica hlavných parametrov ložiska. Je to hrúbka sloja a hĺbka, v akej leží pod povrchom. Vzájomný pomer týchto dvoch veličín v zjednodušenom výpočte určuje takzvaný skrývkový pomer   , na základe ktorého sa pri ložisku hnedého uhlia rozhoduje, či bude na ložisku povrchová baňa alebo podzemná baňa. Skrývkový pomer je: hrúbka sloja uhlia v metroch v pomere k hrúbke vrstvy hornín nad slojom. Všeobecne platí: ak je skrývkový pomer  nad 1:10 , teda napríklad 1: 12  povrchová ťažba ekonomicky nemôže vyjsť pozitívne, ak chceme, alebo musíme úžitkový nerast - uhlie- ťažiť, treba ho v takom prípade ťažiť podzemne, ak nerast potrebujeme. Ak máme 2 metre uhlia pod 30 m vrstvou...

Aká veľká je vlastne Elektráreň Nováky?

Nie, tu nebudeme riešiť to, akú má Elektráreň Nováky rozlohu. Budeme porovnávať inštalované výkony tepelnej elektrárne s inými druhmi elektrární. Na tento účel použijeme teoretickú jednotku výkonu elektrárne - inštalovaný výkon. Po internete sa voľne a rýchlo ako cholera v krajinách, kde nemajú čistú vodu,  šíria dezinformácie najrôznejšieho druhu. Samorodní experti vedia všetko a neváhajú sa k všetkému aj vyjadrovať, preto že naozajstní odborníci majú tendenciu byť skôr zdržanlivejší. Všeobecne platí poučka, že čím sa IQ mnohých pisateľov viac blíži k úrovni HDK - teda hojdacieho dreveného koníka - tým zapálenejšie a nadšenejšie diskutujú na internete, preto že ich výplody konečne niekto číta. Lenže čítať výplody tĺkov a so somárom sa modliť - za jedno jest. V oblasti energetiky sa ukazuje tiež, že na Slovensku sú tisíce rádoby-odborníkov. Pozrel sa ale niekto na to, aká je pomyselná "mohutnosť" tepelnej elektrárne voči iným druhom elektrární, ktoré máme na Slovens...

Emisné limity pred a po roku 2021

Médiá a novinári, spolu s rôznymi zelenými aktivistami neúnavne hľadajú nejaké problémy na zdôvodnenie, prečo by Hornonitrianske bane nemohli a nemali fungovať. Často sa pritom uchyľujú k zavádzaniu, hoaxom aj vyloženým klamstvám. Dva roky vytrvalo ako papagáji rozprávajú bludy o tom, ako Elektráreň Nováky po roku 2021 nebude plniť nové sprísnené emisné limity . Ako keby nevedeli počítať, ale zároveň počítajú s tým, že ich zavádzajúce tvrdenia nikto nepreverí, a že opakovaná lož sa stane pravdou.  Lož a zavádzanie môže pravdu na nejakú dobu prekričať, ale dlhodobo vždy nakoniec pravda zvíťazí. Ilustračné foto z Internetu  Priatelia Zeme cez Lýdiu Kňazovičovú stále blabocú dezinformácie o tom že ENO vraj neplní emisné limity a bude potrebovať veľké investície aby ich plnila. https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/opinion/prispievali-by-ste-fajciarovi-na-odvykanie-aj-cigarety-pri-uhli-sa-to-deje/ Takže vysvetlíme si to celé ešte raz a stručnejšie :  ...

Ako euractiv. sk manipuluje s dátami o znečistení

O objektívnosti portálu euractiv.sk sme už v minulosti mali nejaké pochybnosti, preto že výrazne protežuje niektorých europoslancov , a na druhej strane je tu určitý nedostatok vyjadrení iných europoslancov. V článku euractiv z 20.9 .však už dochádza očividne k manipulácii s dátami , aby bola nejakým smerom ovplyvnená verejná mienka. O čo ide? Niekoľko predchádzajúcich blogov sme venovali rozboru rôznych rebríčkov . S dátami a štatistikami sa jednoducho manipuluje, a výsledky sa nekorektne prispôsobujú tak, aby čitateľ bez informácii logickým spôsobom došiel k takému záveru, ako očakávajú autori Elektráreň v Zemianskych Kostoľanoch sa v manipulatívnej infografike euractiv.sk ocitla na Druhej najvyššej priečke najväčších producentov oxidov síry . Je tento graf - infografika korektný? Originál článku nájdete tu: https://euractiv.sk/clanky/zivotne-prostredie/slovenska-elektraren-patri-medzi-troch-najvacsich-znecistovatelov-infografika/ No, páč ho, tak elektráreň pri Novákoch...

Zelené energie - humbuk a drahota

Doplatky na "ekologickú" výrobu elektrickej energie na Slovensku za rok 2016 sú zaujímavou témou. Záhadne sa  v diskusiách väčšinou nezdôrazňuje fakt, že všetci platíme niekoľkonásobne viac za zelené a kvázizelené energie , než na spoľahlivé jadrové a uhoľné elektrárne. Na domácu elektrinu vyrobenú z uhlia prispievame údajne okolo 90 miliónov € ročne. Na vraj obnoviteľné energie ( ako rýchlo sa v prírode obnovuje zemný plyn a hnedé či čierne uhlie?) išlo za minulý rok 2016 niečo viac ako 460 miliónov € ! Teda viac ako päťnásobok podpory uhlia. V roku 2017 to bude ešte viac. Môžete sa všetci tváriť, že doplatky výrobcom za OZE sa do ceny elektriny nezapočítavajú. Lenže oni sa započítavajú! Tak za čo v cene za jednotku elektrického prúdu priplácate viac? Za 100 mil. ročne z domáceho uhlia, alebo za 500 miliónov ročne z OZE? Ak viete aspoň na rukách počítať, tak vám musí vyjsť, že za OZE v cene elektriny platíte 4 krát viac ako za domáce uhlie ! A čo za to? 2...

Banícky stav cti netratí! Čo vlastne banícky stav je?

Sme baníci. Generácie našich dedov a pradedov ťažko pracovali v hlbinách podzemia, a pracujeme v nich aj my. Pracujeme v podzemí pre to, že niekto to robiť musí, a my sme si vybrali takéto ťažké zamestnanie, na ktoré sme hrdí.  Pracovali sme a pracujeme v baniach pre to, aby mal štát suroviny na prvovýrobu, aj aby bolo dosť tepla a elektriny pre každého kto v baniach nerobí a nerobil. Možno sa Vám to zdá čudné, ale my sme na svoju prácu hrdí. Preto že robíme prácu, ktorú by robil málokto z tých ľudí čo sú hore na božom svetle, povrchovej väčšiny.  Slovensko je z veľkej časti spojené s baníckou minulosťou.  Od západných výbežkov Karpát až po východné slovensko, od okrajov Podunajskej Nížiny až po vrchol Kriváňa , všade sú nejaké bývalé bane.  Mnoho našich historických miest, na ktoré sme ako Slováci hrdí, vyrástlo na cenných surovinách, ktoré baníci v pote tváre vynáša...