Preskočiť na hlavný obsah

Ušetrí Slovensko odstavením ENO dva milióny ton CO2 ročne? Ani náhodou!!

Najprv si povedzme jeden fakt: Eelektráreň Nováky skončí so spaľovaním domáceho slovenského uhlia v decembri 2023, preto že v tomto termíne skončí aj ťažba uhlia v poslednej Slovenskej uhoľnej bani - Bani Nováky. 

Posledné uhlie bude vyťažené, odvezené do Elektrárne Nováky tam spálené a vyrobené posledné megawatty elektriny z domáceho uhlia.

Ťažba lignitu na Slovensku bola v roku 2022 okolo 700 tisíc ton

Ťažba lignitu na Slovensku v roku 2023 bude okolo 700 tisíc ton

Ťažba lignitu na Slovensku v roku 2024 bude 0 tisíc ton 

Takéto sú fakty. 

Žiaľ posledné roky sa nám tu v mediálnom priestore šíri taký nešvár: 

Médiá informujú, že odstavením elektrárne Nováky a Vojany Slovensko ročne ušetrí v rámci dekarbonizácie vypúšťanie 2,5 miliónov ton oxidu uhličitého . 

To je blbosť veľká ako vráta na stodole.

Ilustračný obrázok Istockphoto

Táto dezinformácia a hlúposť má pravdepodobne pôvod v materiáli Ministerstva financii z roku 2022 ktorá visí na webe a z ktorej pravdepodobne médiá čerpajú : Ako dekarbonizovať Slovensko do roku 2030? - web.text.serverTitle (mfsr.sk)  

Printové, televízne a rozhlasové médiá tento "údaj" preberajú ako fakt, lebo čísielkári na Ministerstve financií hádam vedia o čom píšu, veď sú špecializovaní na čísla, je to ich živobytie. 

Česť výnimkám, ale finančníci väčšinou nie sú veľmi zorientovaní vo fyzike, chémii teda technických a prírodných vedách.  

Realita podľa prírodných zákonov je takáto: 

Lignit obsahuje vo svojej štruktúre váhovo 50 - 60% uhlíka, v tom sú započítané aj uhľovodíky. 

20 - 30% hmotnosti lignitu tvorí v ňom obsiahnutá vlhkosť, teda voda. Voda ako je známe nehorí, pri spaľovaní lignitu sa len odparuje a vyletí komínom. To je ten biely "dym" 

 20 % hmotnosti lignitu tvoria nespáliteľné zložky - prevažne vápnik, horčík, trochu draslíku a kremeňa, niečo málo ďalších nehorľavých prvkov, ktoré spolu tvoria po spálení popol. 

Z toho všetkého vychádza jednoduchý fakt, že spálením jednej tony priemerného lignitu sa uvoľní jedna tona CO2 

Ak teda za rok 2022 2023 Elektráreň Nováky spálila a spáli  každoročne 700 tisíc ton lignitu, do ovzdušia cez komíny vyjde 700 tisíc ton CO2 a nejakých 200 tisíc ton pary za rok

Ilustračný obrázok Istockphoto

Elektráreň Vojany určite nemôže a nemohla ani v posledných 5tich rokoch uvoľňovať do ovzdušia zvyšných hypotetických 1 - 1,2 milióna ton CO2, preto že 3 bloky má prerobené na zemný plyn, a pre jediný uhoľný blok už od začiatku ruskej agresie na Ukrajinu neprúdi od východu prakticky žiadne čierne uhlie. 

Zemný plyn bol v uplynulých dvoch rokoch tiež drahý a hlavne bolo ho málo, takže aj plynové bloky EVO skôr nebežali ako by bežali.

Slovenské elektrárne vo Vojanoch síce robili  na uhoľnom bloku 110 MW nejaké pokusy so spaľovaním TAP (Tuhého Alternatívneho Paliva) čo je zmeska odpadových plastov, buničiny z papiera a odpadového dreva. Tie pokusy však prebiehali v rozsahu niekoľkých desiatok tisíc ton TAP, a nie veľmi sa vraj darili. 

Takže ani Vojany nevypustili ročne do ovzdušia viac ako pár stotisíc ton CO2, a Slovenské elektrárne vyhlásili, že uzatvárajú aj Vojany, lebo na Slovensko sa nedá dostať potrebné množstvo TAP. 

Ako teda v rámci dekarbonizácie Slovensko ušetrí odstavením Elektrárne Nováky a Vojany od nasledujúceho roku 2 milióny ton CO2 každý rok ???

No NIJAKO! 

Lebo nereálne očakávania sa nedajú reálne splniť. 

Odstavením Elektrárne Nováky sa ročne na Slovensku ušetrí maximálne ak 700 tisíc ton CO2 ročne, Odstavením Voján možno 200 - 300  tisíc ton. 

Lebo prírodné zákony nikto neoklame, aj keď papier či vysielanie veľa znesie. 

 Stále platí chemická rovnica C+O2 = CO2 (+ teplo)

Ani masmédiá, ani poslanci, ani financmajstri z platnosti prírodných zákonov výnimku nemajú, ani ju nikdy  nedostanú. 

V spomínanom blogu Ako dekarbonizovať Slovensko do roku 2030? | Ministerstvo financií Slovenskej republiky (mfsr.sk) sú aj iné lahôdky, poukazujúce na to, že autorský kolektív na fyzike a chémii základného stupňa škôl nedávali veľký pozor. 

Napríklad pri cementárskom, vápenníckom a hutníckom priemysle v grafe č. 5 sa mylne domnievajú, že keď sa v procese výroby nebude spotrebúvať uhlíkaté palivo, ale nahradí ho nejaké iné palivo či elektrina, CO2 v týchto procesoch výroby nebude vznikať a unikať do atmosféry.

To je priam katastrofálna mýlka!

Chlapci a dievčatá, moji finanční experti, princíp výroby cementu a vápna spočíva v tom, že z Vápenca CaCO3 sa nejakým (hocijakým) spôsobom dodávky tepla dostane von CO2 a zostane nám CaO, ktoré potom zreaguje s vodou na CaOH2

CaCO3 + teplo = CaO + CO2 !

Keď budeme hoci aj v jadrovom reaktore pražiť vápenec aby z neho vznikal CaO , ten oxid uhličitý bude musieť niekam unikať. Preto že výroba cementu a vápna je o vypražení CO2 z CaCO3!

Výroba železa zase spočíva v tom, že ku oxidickej rude železa sa pridá nauhlíčovadlo , teda uhlíková substancia, ktorá sa pri dodaní tepla z akéhokoľvek zdroja zlúči s kyslíkom v rude a zostane železo. Kam sa podeje ten kyslík? 

Zlúči sa s uhlíkom na CO2! Hovorí sa tomu redukčná reakcia, zlúčením O2 s uhlíkom C  

Fe2O3 + C + teplo = Fe + CO2

Ak do reakcie výroby železa z železnej rudy nepridáte uhlík, veľa uhlíka, aby mal kyslík v rude s čím reagovať a unikať z pevnej väzby so železom, tak reakcia začne leptať aj anódu elektrickej pece, ktorá sa  mimochodom vyrába z uhlia a smoly. To rozožieranie začne spotrebúvať anódu takým spôsobom, že do hodiny máte po celej elektrickej oblúkovej peci! 


V grafe č. 5 sú aj iné greenwashingové bonbóniky - napríklad výmena všetkých naftových a benzínových áut za elektrické  - čím by sa vraj ušetrilo ďalších 500 miliónov. viď položky 2 a 3. Kde na to vezmeme elektrinu to je taktne zamlčané.

Sivý stĺpec na pravo v grafe je založený na predpoklade, že CO2 sa bude z výstupov technológii zachytávať a ukladať do zemskej kôry. Vôbec pri tom nevadí, že tá technológia je hrozne drahá, ekonomicky v podstate likvidačná a už vôbec nevadí, že nevieme kam by sa dal CO2 ukladať, preto že reálne to v praxi nikto u nás nevyskúšal. 

Z pohľadu finančných expertov je to jedno, proste CO2 uložíme niekam, dakam a hocikam! Je pomaly rok 2024 a na Slovensku sme doteraz neuložili do zeme ani tonu CO2. 

Podľa tabuľky z Ministerstva financii budeme plánovať o 6 rokov ukladať do zeme ročne 6 miliónov CO2 ?

 No tak určiteeeeee! 

V praxi to takto nefunguje. CO2 by v geologických štruktúrach migroval a skôr alebo neskôr by jednoducho znovu vyfučal do atmosféry.   

Ak sú v diele Ministerstva také vyššie vymenované základné počtárske chyby, nepochopenie jednoduchej fyziky a chémie,  ako môžeme veriť celému materiálu Ministerstva financii o úsporách CO2 ??? 

Zelené organizácie samozrejme materiál nadšene citujú a oháňajú sa ním pri všetkých príležitostiach. Lebo zodpovednosť nenesú žiadnu, a nevadí že také vlhké sníčky nemajú veľa spoločného s realitou a dostupnou technológiou.  


                     



Komentáre

Obľúbené príspevky

Prečo sú baníci na svoju ťažkú prácu hrdí

Tiež patríte k tým, ktorí si myslia, že práca baníka spočíva najmä v kopaní uhlia krompáčom, zbíjačkou a lopatou?  Nechápete prečo sú baníci na svoju drinu hrdí? V takom prípade tu máme pre Vás poučné čítanie. Pokiaľ si teda naozaj myslíte, že väčšina práce baníka spočíva v presúkavaní a plazení sa po nízkych a úzkych chodbách v uhlí, a na pracovisku vysekávaní uhlia zo steny krompáčom či zbíjačkou, tak to je potom vážna vec. Pravdepodobne tak vážna, že by si vyžadovala odborné vyšetrenie u špecialistov. Preto že v takom prípade zrejme mávate záchvaty retrofílie. Retrofília je chronická nemoc, ktorá  sa prejavuje tým, že poznanie a technické vedomosti postihnutého sa zasekli na úrovni päťdesiatich až šesťdesiatich rokov dvadsiateho storočia, a neschopnosťou rozoznať, že technický rozvoj  pokrok napredoval ďalej. Ak si dnešného baníka predstavujete ako účastníka Stachanovského hnutia zo starých ruských dokumentov, tak máte jasné príznaky.  Našťastie mám pre vás aj dobrú správu -

Rozdiely medzi hlbinnou a povrchovou ťažbou uhlia

Hnedé uhlie a lignit sa dá ťažiť v zásade dvomi spôsobmi. Hlbinne a povrchovo. Podzemná lignitová baňa Foto Viktor Macha  povrchová uhoľná baňa ,zdroj: internet To, či sa bude ťažiť povrchovým lomom alebo hlbinne, určuje dvojica hlavných parametrov ložiska. Je to hrúbka sloja a hĺbka, v akej leží pod povrchom. Vzájomný pomer týchto dvoch veličín v zjednodušenom výpočte určuje takzvaný skrývkový pomer   , na základe ktorého sa pri ložisku hnedého uhlia rozhoduje, či bude na ložisku povrchová baňa alebo podzemná baňa. Skrývkový pomer je: hrúbka sloja uhlia v metroch v pomere k hrúbke vrstvy hornín nad slojom. Všeobecne platí: ak je skrývkový pomer  nad 1:10 , teda napríklad 1: 12  povrchová ťažba ekonomicky nemôže vyjsť pozitívne, ak chceme, alebo musíme úžitkový nerast - uhlie- ťažiť, treba ho v takom prípade ťažiť podzemne, ak nerast potrebujeme. Ak máme 2 metre uhlia pod 30 m vrstvou hornín od povrchu , potom je skrývkový pomer 2:30 = po zjednodušení 1:15 . Ak

Inštalovaný a reálny výkon elektrární

Pokiaľ ste toho názoru, že inštalovaný a skutočný výkon elektrární je jedno a to isté, ste bohužiaľ na omyle. Vezmime si príklad takého bicyklového dynama. Dnes sa už bicyklové dynamá na osvetlenie bicyklov síce využívajú málo, preto že jednorazové aj nabíjacie baterky sú lacné a dnes sú už dostupné na každom rohu, ale snáď si ešte vie každý bicyklové dynamo predstaviť. Dynamo je - medzi nami - omnoho ekologickejšie ako akékoľvek baterky. Nemusíte si kupovať každý týždeň nové, nie je náročné na údržbu, vydrží desiatky rokov, nevybíja sa, ak je raz namontované tak je pripravené na použitie kedykoľvek. Je plne recyklovateľné a neznečisťuje životné prostredie. Na rozdiel od bateriek oveľa menej vyčerpáva nerastné zdroje. Jedinou nevýhodou cyklodynama je, že keď stojíte, tak s bicyklom nesvietite. Cyklistické dynamo zo stránky všeprokolo.cz Ak ste dávali pozor na fyzike, tak viete, že dynamo je mechanický zdroj elektrického jednosmerného prúdu. Rozkrútením dynama, na ktorého rotore

Ako SEPS reguluje slovenskú rozvodnú sieť?

Asi je Vám známe, že silová elektrina sa nedá priamo uskladňovať. Uskladňovať si môžete elektrinu zo svojej malej domácej elektrárničky - napríklad veternej vrtuľky alebo strešných solárnych panelov cez regulačnú jednotku a prúdový a napäťový menič trebárs v niekoľkých batériách z nákladného automobilu. Prípadne si môžete od Elona Muska kúpiť veľkú nástennú Li-Ion nabíjaciu baterku veľkú ako priemerná chladnička, ak teda máte nejakých 5-10 tisíc Euro nazvyš. Vo veľkom meradle sa ale elektrina uskladňovať ekonomicky nedá a ani sa to v skutočnosti zatiaľ nikde nerobí. Síce som pred nejakou dobou čítal o tom, že New-Yorská elektrárenská spoločnosť ide budovať velikánsku 10 MW oloveno-kyselinovú batériu pre prípad náhlych výpadkov, ale asi sa to neosvedčilo v praxi. Problémom však je, že Európsko Únijným politikom pred mnohými rokmi niekto natáral, že uskladňovanie silovej elektriny už-už bude, že treba vyriešiť pár technických problémov, a budeme môcť bez problémov skladovať stovky

Musí sa domáce vraj nekvalitné uhlie "polievať mazutom"?

V uplynulom roku 2016 a v roku 2017 sme na Slovensku zaznamenali prudký spád dezinformácii a intenzívne prehánky vyložených blbostí v masmédiách ohľadom domácich uhoľných baní a tepelných elektrární. Domáce slovenské hnedé uhlie a lignit je vraj nekvalitné, málo výhrevné a údajne ho treba polievať tonami mazutu, aby vôbec horelo; hovoria nám niektoré é osoby. Neinformované masmédiá takéto informačné paškvily s nadšením šíria, dúfajúc v čo najväčšiu sledovanosť a čítanosť, hoci niektoré navonok demonštrujú, že zároveň bojujú proti hoaxom a dezinformáciám. Ak to narýchlo porátame, tak do podčiarknutej vety vyššie sa podarilo vtesnať na jednu kôpku až tri nahlúple dezinformácie. Pozrieme sa teda bližšie, kde je realita a čo sú tendenčne šírené nezmysly a výmysly. Kto chce preverovať informácie, ten si na internete ľahko nájde nezávislé zdroje dát, aj napríklad o tom, ako to je s kvalitou domáceho Slovenského uhlia na Slovensku, jednoduchým porovnaním parametrov uhlí doma a v zahr

Cudzie uhlie do ENO?

Ďalším častým nápadom laikov  a internetových rozumbradov je to, že do kotlov ENO môžeme ládovať uhlie z iných revírov, napríklad z Česka, Poľska alebo Nemecka. Kotly Elektrárne Nováky či presnejšie Zemianske Kostoľany si predstavujú ako  šporhelt v kuchyni u babky, alebo jej kachličky - Peterky v prednej izbe. Na internete sa často realizujú svojimi výplodmi rôzni 25 - 30 roční akože-experti, a k téme zmeny paliva pre elektrárne dávajú radobyfundované stanoviská ľudkovia, ktorí v praxi nedokážu rozkúriť ani len ten babkin šporhelt, či v prírode založiť oheň z mokrého dreva. schéma elektrárne na práškové uhlie zo stránky climatech.wiki. Toto je schéma tzv. superkritickej tepelnej elektrárne, ktorá pracuje na rozdiel od subkritickej s vyššími tlakmi aj teplotou pary, ale schéma je podobná usporiadaniu v Novákoch Ak veríte takým "odborným" stanoviskám , potom Vás zrejme nepríjemne prekvapí fakt, že obrovské kotly každej tepelnej elektrárne sú postavené na jeden konkr