Všetko čo potrebujete vedieť o vykurovaní Prievidze II. Realizácia

Pred pár rokmi bol na tejto línii blogov zverejnený príspevok ako by mala nová sústava prevažne obnoviteľných zdrojov tepla pre Prievidzu vyzerať.

Pôvodná schéma výroby a odberných miest zásobovania teplom z uhlia vyzerala takto:

Teraz je projekt nových zdrojov tepla už v dokončovacej a spúšťacej fáze.

V podstate sa oproti staršiemu príspevku nič nezmenilo, len parametre jednotlivých zdrojov tepla sa trochu zmenili, poniektoré narástli.

Pôvodný systém centrálneho zásobovania teplom od elektrárne vyzeral v schéme takto:

Teda celkom jednoduché - kotol v ENO, obehové čerpadlá, teplovod , odovzdávacie výmenníkové stanice

O stratách tepla v potrubnom vedení Elektráreň Nováky tvrdili, že dosahujú 8%.

Realita z meraní po odkúpení teplovodu ukázala, že straty v zime dosahovali až 20%. Môžete hádať kto to uniknuté teplo celé roky platil , ale prezradíme, že elektráreň to nebola.

Po novom je centrálny systém zásobovania teplom rozdelený na tri menšie celky, Kostoliansky, Novácko Košovský a Prievidzský, každý s vlastným zdrojom tepla.

Preto že na sa už uhlie od nedobýva, je potrebné znižovať podiel pri výrobe tepla. Úplne sa vylúčiť nedá, ale už teraz viac ako 50% tepla celoročne bude vyrábaných z obnoviteľných zdrojov - cez tepelné čerpadlá, a . Menšia polovica tepla sa bude vyrábať zo .

Aktuálna schéma výroby tepla pre Prievidzu je samozrejme zapojením rôznych zdrojov tepla podstatne zložitejšia: technologická schéma zdroja tepla na vyzerá takto:

V realite premietnuté na lokalitu Bane Cígeľ je rozloženie jednotlivých častí zdroja tepla takéto:

Na pripojenie nového zdroja tepla bolo treba do zeme zakopať kilometre nových rúr teplovodu a tiež po starom nadzemnom teplovode potiahnuť kilometre nových nadzemných potrubí teplovodu

V súčasnej konfigurácii vyzerajú nové zdroje tepla pre Prievidzu takto:

Základné teplo (celoročne teplá voda vo ) do 4 MW bude robené z tepla zachyteného z banskej vody z bane Cígeľ prostredníctvom tepelných čerpadiel.

Na Bani Cígeľ sú nainštalované celkom 4 nové tepelné čerpadlá , každé s výkonom 1 MW tepelný

Nové tepelné čerpadlá v prístavku drevoštiepkovej kotolne Bane Cígeľ

Elektrinu 1 MW/hod. pre pohon motorov a čerpadiel zdrojov tepla a k tomu 1 MW tepla z chladiča motora bude vyrábať na zemný plyn pri štiepkovej kotolni.

V lete bude cez deň teplú vodu pre mesto vyrábať aj umiestnený na troch hektároch pozemku bývalej uhoľnej skládky. Má maximálny tepelný výkon 2,5 MW, a dokáže okolo letného poludnia vyhrievať banskú vodu až na 50 stupňov Celzia, čím bude šetriť výkony tepelných čerpadiel.

Termosolárne pole na Bani Cígeľ

Na jar a na jeseň sa bude do výroby tepla z banskej vody a kogeneračnej jednotky pripájať aj pôvodná drevoštiepková kotolňa Bane Cígeľ s dvomi kotlami , každý s výkonom 3 MW tepla za hodinu. To sú tie modré kocky.

Ak budú naozaj silné zimy, počas noci zdroje na Bani Cígeľ nebudú stačiť dodávať dosť tepla, je tu ešte pomocný zdroj a 100% rezerva výkonu zdroja na Bani cígeľ - nová plynová kotolňa na okraji mesta Prievidza, osadená dvomi kotlami , každý s maximálnym výkonom 15 MW tepla. a jeden menší plynový kotol Viesmann z maximálnym výkonom 5 MW tepla

Plynová kotolňa zvonka a zvnútra

Plynové a obnoviteľné zdroje tepla pre Prievidzu sú schopné navzájom sa zastupovať a regulovať postupným pridávaním rôznych zdrojov aktuálnu spotrebu tepla a teplej úžitkovej vody.

Tepelné straty v potrubí sa na väčšine dĺžky trasy nových teplovodov eliminujú na minimum.

Pre prípad naozajstnej sibírskej zimy pod - 30 stupňov je teda systém schopný na plný výkon dodávať až 40 MW tepla každú hodinu.

Staré potrubie teplovodu v úseku medzi Prievidzou a Novákmi bude slúžiť ako dočasné úložisko tepla pre potreby nového systému pre takzvané nárazové spotreby teplej vody (ranná hygiena a večerné kúpanie).

V prípade nutnosti bude staré potrubie slúžiť aj na prepojenie Prievidzského a Novácko Košovského zdroja tepla.

Komentáre

Obľúbené príspevky

Prečo sú baníci na svoju ťažkú prácu hrdí

Tiež patríte k tým, ktorí si myslia, že práca baníka spočíva najmä v kopaní uhlia krompáčom, zbíjačkou a lopatou? Nechápete prečo sú baníci na svoju drinu hrdí? V takom prípade tu máme pre Vás poučné čítanie. Pokiaľ si teda naozaj myslíte, že väčšina práce baníka spočíva v presúkavaní a plazení sa po nízkych a úzkych chodbách v uhlí, a na pracovisku vysekávaní uhlia zo steny krompáčom či zbíjačkou, tak to je potom vážna vec. Pravdepodobne tak vážna, že by si vyžadovala odborné vyšetrenie u špecialistov. Preto že v takom prípade zrejme mávate záchvaty retrofílie. Retrofília je chronická nemoc, ktorá sa prejavuje tým, že poznanie a technické vedomosti postihnutého sa zasekli na úrovni päťdesiatich až šesťdesiatich rokov dvadsiateho storočia, a neschopnosťou rozoznať, že technický rozvoj pokrok napredoval ďalej. Ak si dnešného baníka predstavujete ako účastníka Stachanovského hnutia zo starých ruských dokumentov,...

Čítať ďalej

Ako SEPS reguluje slovenskú rozvodnú sieť?

Asi je Vám známe, že silová elektrina sa nedá priamo uskladňovať. Uskladňovať si môžete elektrinu zo svojej malej domácej elektrárničky - napríklad veternej vrtuľky alebo strešných solárnych panelov cez regulačnú jednotku a prúdový a napäťový menič trebárs v niekoľkých batériách z nákladného automobilu . Prípadne si môžete od Elona Muska kúpiť veľkú nástennú Li-Ion nabíjaciu baterku veľkú ako priemerná chladnička, ak teda máte nejakých 5-10 tisíc Euro nazvyš. Vo veľkom meradle sa ale elektrina uskladňovať ekonomicky nedá a ani sa to v skutočnosti zatiaľ nikde nerobí. Síce som pred nejakou dobou čítal o tom, že New-Yorská elektrárenská spoločnosť ide budovať velikánsku 10 MW oloveno-kyselinovú batériu pre prípad náhlych výpadkov, ale asi sa to neosvedčilo v praxi. Problémom však je, že Európsko Únijným politikom pred mnohými rokmi niekto natáral, že uskladňovanie silovej elektriny už-už bude, že treba vyriešiť pár technických problémov, a budeme môcť bez problémov...

Čítať ďalej

Necháme si uhlie ako zdroj energie Slovenska do budúcnosti?

Je všeobecne známa vec, že i ľudia sa dokážu hlavne na internetových diskusiách "fundovane" vyjadrovať k akémukoľvek problému, hoci o odbore , ku ktorému zaujímajú stanovisko, skoro nič nevedia. Každý je v čase majstrovstiev sveta odborníkom na futbal alebo hokej, preto že rozozná puk od lopty, a za dedinou ako chlapec tieto športy aktívne prevádzkoval. Sme odborníci aj na cyklistiku, preto že mám v kôlni starú Ukrajinu. Rovnako sa roja odborníci s vyhranenými názormi na energetiku, lebo vedia, že elektrický prúd v zásuvke na Slovensku má 220 alebo 380 Voltov, vedia založiť do lampáša baterky správnym smerom a na bycikli mali kedysi dynamo, čo je vlastne taká malá elektráreň. Podobne si môžeme prečítať stanoviská samozvaných "expertov na baníctvo" s "praxou", preto že už predminulé prázdniny navštívili banský skanzen a fárali s lampou do podzemia, čo sa v ich ponímaní skoro rovná diplomu banského inžniera. Stretávame sa často s názormi rýchlokvasen...

Čítať ďalej

Inštalovaný a reálny výkon elektrární

Pokiaľ ste toho názoru, že inštalovaný a skutočný výkon elektrární je jedno a to isté, ste bohužiaľ na omyle. Vezmime si príklad takého bicyklového dynama . Dnes sa už bicyklové dynamá na osvetlenie bicyklov síce využívajú málo, preto že jednorazové aj nabíjacie baterky sú lacné a dnes sú už dostupné na každom rohu, ale snáď si ešte vie každý bicyklové dynamo predstaviť. Dynamo je - medzi nami - omnoho ekologickejšie ako akékoľvek baterky. Nemusíte si kupovať každý týždeň nové, nie je náročné na údržbu, vydrží desiatky rokov, nevybíja sa, ak je raz namontované tak je pripravené na použitie kedykoľvek. Je plne recyklovateľné a neznečisťuje životné prostredie. Na rozdiel od bateriek oveľa menej vyčerpáva nerastné zdroje. Jedinou nevýhodou cyklodynama je, že keď stojíte, tak s bicyklom nesvietite. Cyklistické dynamo zo stránky všeprokolo.cz Ak ste dávali pozor na fyzike, tak viete, že dynamo je mechanický zdroj elektrického jednosmerného prúdu. Rozkr...

Čítať ďalej

Ako euractiv. sk manipuluje s dátami o znečistení

O objektívnosti portálu euractiv.sk sme už v minulosti mali nejaké pochybnosti, preto že výrazne protežuje niektorých europoslancov , a na druhej strane je tu určitý nedostatok vyjadrení iných europoslancov. V článku euractiv z 20.9 .však už dochádza očividne k manipulácii s dátami , aby bola nejakým smerom ovplyvnená verejná mienka. O čo ide? Niekoľko predchádzajúcich blogov sme venovali rozboru rôznych rebríčkov . S dátami a štatistikami sa jednoducho manipuluje, a výsledky sa nekorektne prispôsobujú tak, aby čitateľ bez informácii logickým spôsobom došiel k takému záveru, ako očakávajú autori Elektráreň v Zemianskych Kostoľanoch sa v manipulatívnej infografike euractiv.sk ocitla na Druhej najvyššej priečke najväčších producentov oxidov síry . Je tento graf - infografika korektný? Originál článku nájdete tu: https://euractiv.sk/clanky/zivotne-prostredie/slovenska-elektraren-patri-medzi-troch-najvacsich-znecistovatelov-infografika/ No, páč ho, tak elektráreň pri Novákoch...

Čítať ďalej

Cudzie uhlie do ENO?

Ďalším častým nápadom laikov a internetových rozumbradov je to, že do kotlov ENO môžeme ládovať uhlie z iných revírov, napríklad z Česka, Poľska alebo Nemecka. Kotly Elektrárne Nováky či presnejšie Zemianske Kostoľany si predstavujú ako šporhelt v kuchyni u babky, alebo jej kachličky - Peterky v prednej izbe. Na internete sa často realizujú svojimi výplodmi rôzni 25 - 30 roční akože-experti, a k téme zmeny paliva pre elektrárne dávajú radobyfundované stanoviská ľudkovia, ktorí v praxi nedokážu rozkúriť ani len ten babkin šporhelt, či v prírode založiť oheň z mokrého dreva. schéma elektrárne na práškové uhlie zo stránky climatech.wiki . Toto je schéma tzv. superkritickej tepelnej elektrárne , ktorá pracuje na rozdiel od subkritickej s vyššími tlakmi aj teplotou pary, ale schéma je podobná usporiadaniu v Novákoch Ak veríte takým "odborným" stanoviskám , potom Vás zrejme nepríjemne prekvapí fakt, že obrovské kotly každej tepeln...

Čítať ďalej

informacie o banictve a energetike - ako to funguje

Vyhľadávať v tomto blogu